Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/396/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410203803 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1410203803.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : J. W., bytom Q., K. XX, P.O..Box 66, zastúpená L.. J. W., bytom Q., K. XX, proti odporcovi : C. W., bytom U., M. X/ XX, o výživné, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6. 4. 2011 č.k. 25C 106/2010 - 51 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 4. 7.2011 č.k. 25C 106/2010 - 64, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom zo dňa 6. 4. 2011 súd prvého stupňa zaviazal odporcu povinnosťou platiť na výživu navrhovateľky sumu 66 € mesačne, počnúc 29. 3. 2010, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Zročné výživné vo výške 403,70 € za obdobie od 29. 3. 2010 do 6. 4. 2010 uložil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 12 € mesačne, spolu s bežným výživným, k rukám navrhovateľky, pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom júnom 2011. Predmetným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 539/2005 - 51 zo dňa 20. 3. 2006. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 4. 7. 2011 č.k. 25C 106/2010 - 64 súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie výživného za dobu od 29. 8.2009 do 28. 3. 2010 s odôvodnením, že o tejto časti návrhu navrhovateľky opomenul rozhodnúť v rozsudku zo dňa 6. 4. 2011. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku uviedol, že hoci sa právo na výživné nepremlčuje, priznať ho možno len odo dňa začatia súdneho konania, v danom prípade tak bolo možné výživné priznať až odo dňa 29. 3. 2010, v ktorý deň podala navrhovateľka na súde predmetný návrh na zvýšenie výživného. Rozhodol takto o návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala zaviazať odporcu, svojho otca, na platenie výživného vo výške 66 € mesačne od 29. 8. 2009, keď samotný návrh na výživné podala na súde dňa 29. 3. 2010. Prvostupňový súd dokazovaním zistil, že navrhovateľka je od 29. 8. 2009 plnoletá, je študentkou tretieho ročníka SOŠ na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Odporca je poberateľom dôchodku vo výške 480 € mesačne, žije v ubytovni, v ktorej za ubytovanie uhrádza nájomné 245 € mesačne; iné vyživovacie povinnosti odporca nemá. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že o výške výživného naposledy rozhodoval Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20. 3. 2006 č.k. 25P 539/2005 - 51, ktorým bola stanovená výška jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke sumou 33 € mesačne. Navrhovateľka žije v prenajatom byte spolu s matkou a s plnoletým bratom D., ktorý je na plnom invalidnom dôchodku. Náklady na nájomné za byt činia mesačne 330 €; matka navrhovateľky je zamestnaná v Tesco Store, a.s., s priemerným mesačným príjmom 563 € netto. Navrhovateľka je od 1. 9. 2010 študentkou nadstavbového štúdia v Bratislave. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že navrhovateľka sa dvojročným nadstavbovým štúdiom dennou formou pripravuje na povolanie. Nie je schopná živiť sa sama, okrem nákladov na bežné životné potreby, ako ošatenie, strava, doprava, má aj výdavky spojené so štúdiom, osobnými záujmami, liečivami. V porovnaní s obdobím ostatnej úpravy výživného na sumu 33 € mesačne súd prvého stupňa skonštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane účastníkov. Príjem odporcu sa zvýšil na sumu 452 € mesačne, keď predtým bol nezamestnaný, potreby navrhovateľky sa nezmenšili vzhľadom na vývoj životných nákladov. Suma 33 € mesačne, ktorú navrhoval odporca ako výživné ponechať aj naďalej, vyhodnotil prvostupňový súd ako veľmi nízku. Vzhľadom na zmenu pomerov od r. 2006 a nárast životných nákladov súd prvého stupňa návrh navrhovateľky posúdil ako dôvodný ( § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 3 Zák. o rod.). Zročné výživné vo výške 403,70 € povolil prvostupňový súd splácať odporcovi v mesačných splátkach po 12 € s prihliadnutím na jeho finančné možnosti na základe ust. § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že navrhovateľke, hoci mala prevažný úspech v konaní, náhradu trov konania nepriznal, keďže si nárok na ich náhradu neuplatnila (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Uvedený rozsudok ( zo dňa 6. 4. 2011 ) napadol včas podaným odvolaním odporca; rozsudok súdu prvého stupňa navrhoval zjavne zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Poukazoval na to, že mu z jeho dôchodku po zaplatení všetkých nákladov nezostáva ani životné minimum. Zvýšenie výživného, aké priznal súd prvého stupňa, je pre neho privysoké, zvládol by maximálne zvýšenie o 10 €. On by si aj privyrobil, ale jeho zdravotný stav mu to nedovoľuje. Jeho bývalá manželka zarába o 100 € viac, pričom jej za byt platí aj syn. Bývalá manželka tvrdí, že sa stará o rodinu, ale syn mu hovoril, že sa viac stará o priateľa. Rozhodnutie súdu je pre neho dosť kruté. Navrhovateľka sa na odvolanie odporcu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2O.s.p., keď zistil, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rod. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rod. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rod. pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na stanovenie výšky výživného v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného. Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou prispievajú na výživu oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo strany inej osoby ( napr. druhého rodiča ), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností iných osôb ( druhého rodiča ). Je nutné porovnať životnú úroveň, schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby mohlo dôjsť k zmene výživného ( či už napr. schválením rodičovskej dohody, alebo súdneho zmieru, príp. autoritatívnym rozhodnutím súdu ) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je nutné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pre zmenu výživného tak nepostačuje samotná úvaha súdu, že doterajšie výživné je už neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného je tak nutné porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj v čase nového rozhodovania. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného ( napr. strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a pod. ), či oprávneného ( prechod na vyšší stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod. ), alebo objektívne - vývojom životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zák. o rod. Súd môže rozhodnúť o zmene výšky výživného len za predpokladu, že má dokazovaním za preukázané, že sa pomery zmenili. V súdenej právnej veci ustálil súd prvého stupňa výšku výživného sumou 66 € mesačne, ktorú aj odvolací súd považuje za primeranú jednak odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. Súd prvého stupňa sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami, majúcimi dosah na určenie výšky výživného, keď skúmal jednak pomery na strane navrhovateľky, ako výživou odkázanej osoby, tak aj na strane jej rodičov, ako osôb výživou povinných. Súd prvého stupňa vyhovel návrhu na zvýšenie výživného, nutno však podotknúť, že výživné 66 € mesačne vzhľadom na vek navrhovateľky pokryje len jej najzákladnejšie potreby. Na výživné je pritom stále odkázaná, keďže sa naďalej štúdiom v dennej forme pripravuje na výkon povolania. Vzhľadom na už spomínaný vek navrhovateľky ( 20 rokov ) jej matka vyvažuje výživné odporcu výkonom osobnej starostlivosti už len v nízkej miere, stále však platí, že keďže navrhovateľka s ňou žije v spoločnej domácnosti, že matka starostlivosťou o domácnosť (varením, praním, upratovaním a pod.) tiež fakticky uspokojuje jej osobné potreby. Príjem matky predstavuje cca 563 € za mesiac netto, iné vyživovacie povinnosti matka navrhovateľky nemá, v spoločnej domácnosti s ňou však žije ďalší dospelý syn, D., ktorý je však invalidný. Za významnú skutočnosť, ktorú súd prvého stupňa tiež správne zohľadňoval pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky, bola tá, že k novej úprave výživného došlo po uplynutí cca 5 rokov; časové obdobie tejto dĺžky sa pochopiteľne muselo prejaviť nárastom odôvodnených potrieb navrhovateľky, ktorá je v súčasnosti študentkou denného nadstavbového štúdia. Odporca v odvolaní argumentoval predovšetkým nedostatočným zohľadnením jeho mesačných výdajov na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb jeho samého, ako aj jeho nízky príjem, keď je poberateľom dôchodku vo výške 452 € mesačne, pričom len jeho mesačné náklady za ubytovňu obnášajú podľa predloženého potvrdenia sumu 245 €. Uvedené argumenty sa však v plnej miere vzťahujú aj na situáciu navrhovateľky. Podobne ako odporca musí jej matka, s ktorou zdieľajú spoločnú domácnosť, zabezpečovať nevyhnutné náklady na zabezpečenie životných potrieb v súvislosti s bývaním, oblečením, stravou, pričom zvyšovanie uvedených životných nákladov má rovnaký dosah aj na ekonomickú situáciu navrhovateľky a jej rodiny, podobne ako v prípade odporcu. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým stanovil rozsah a spôsob úhrady zročného výživného, keď takto upravená úhrada už splatného výživného umožní odporcovi zaplatiť zročné výživné v primeranej lehote. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.), včítane výroku o trovách prvostupňového konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke nevznikli trovy odvolacieho konania, preto jej ich náhrada nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.