Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/213/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410208425 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1410208425.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: J.. T. K., B. A. X, B., proti odporcovi: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky 9, Bratislava, IČO: 00169731, zastúpený: JUDr. Jozef Drvár, advokát, Belinského 16, Bratislava, o neplatnosť výpovede nájmu bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č.k. 25C/222/2010-34 zo dňa 6. 12. 2010 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č.k. 25C/222/2010-57 zo dňa 11. 4. 2011, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č.k. 25C/222/2010-57, zo dňa 11. 4. 2011 p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č.k. 25C/222/2010-34, zo dňa 6. 12. 2010 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 60,90 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Drvára na náhradu trov odvolacieho konania, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : K výroku pod bodom I. Napadnutým uznesením súd nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 6. 12. 2010 zamietol žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu a uložil mu povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Proti rozsudku podal navrhovateľ dňa 28. 1. 2011 odvolanie a súčasne písomným podaním zo dňa 21. 2. 2011 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že od 1. 1. 2006 je nezamestnaný a je vo finančnej tiesni. Na výzvu súdu navrhovateľ doložil potvrdenie o svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Z potvrdenia súd zistil, že navrhovateľ je nezamestnaný, nemá príjmy z iných zdrojov, osobný majetok väčšej ceny a nemá vyživovaciu povinnosť a ani dlhy. Súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov nie je možné vyhovieť, pretože predovšetkým z hľadiska jeho osobných pomerov nespĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia. Navrhovateľ nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, ani dlhy a skutočnosť, že nie je zamestnaný, nie je dôvodom na oslobodenie od súdneho poplatku. Preto jeho žiadosti nevyhovel a oslobodenie od súdneho poplatku mu nepriznal. Uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 2. 5. 2011. Namietol, že v odôvodnení rozhodnutia súd neuviedol žiadny argument a právnu úvahu, ktorá by mohla svedčiť o správnosti jeho výroku. Preto sa domnieva, že toto uznesenie je vecne nepreskúmateľné a nekontrolovateľné. Súd preukázateľne nezohľadnil dopad svojho rozhodnutia na majetkové pomery navrhovateľa. Žiada, aby ho odvolací súd zrušil a navrhovateľovej žiadosti v plnom rozsahu vyhovel. Doplňujúcim podaním doručeným súdu 4. 5. 2011 navrhovateľ uviedol, že pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov ide o to, či má účastník konania zdroj na zaplatenie súdneho poplatku, resp. či je primerané a spravodlivé od neho súdny poplatok žiadať. Skutočnosť, že navrhovateľ nie je zamestnaný je relevantná. Znamená to, že nemá príjmy zo stáleho zamestnania a uspokojovanie jeho životných potrieb je neisté. Naproti tomu skutočnosť, že navrhovateľ nemá dlhy sama o sebe nie je relevantná. Navrhovateľ musí napriek tomu uspokojovať základné životné potreby, hoci nemá žiadny príjem. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky navrhovateľa a dospel k záveru, že sú dôvodné vo vzťahu k dôvodom napadnutého uznesenia. Je pravdou, že odôvodnenie uznesenia je nedostatočné a závery súdu sú nepreskúmateľné. Z podkladov, ktoré predložil navrhovateľ súdu je možné vyvodiť záver, že je nezamestnaný, že sa nachádza vo finančnej tiesni a je tak splnená prvá podmienka § 138 ods. 1 O.s.p., že pomery navrhovateľa odôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd však súčasne vyhodnotil, že nie je splnená druhá podmienka ust. § 138 ods. 1 O.s.p., a to, že v danom prípade nejde o svojvoľné alebo bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Vzhľadom na dôvody podaného odvolania navrhovateľa voči rozsudku súdu prvého stupňa v merite veci, je dôvodný záver, že podané odvolanie je zrejme bezúspešným uplatňovaním práva. Konkrétne skutočnosti odôvodňujúce tento záver vyplývajú z ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, vo vzťahu k napadnutému rozsudku vo veci samej. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. K výroku pod bodom II. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 144,46 Eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou zo dňa 30. 6. 2010 sa navrhovateľ domáhal určenia, že výpoveď nájmu z bytu zo dňa 3. 3. 2010 daná navrhovateľovi ako nájomcovi odporcom ako prenajímateľom bytu na V. ulici č. X v Bratislave, je neplatná. Výpoveď mu bola daná z dôvodu podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) pre hrubé porušenie povinností nájomcu vyplývajúcich zo zmluvy o nájme bytu, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť tým, že nezaplatil nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Následne navrhovateľ doplnil žalobu tak, že žiadal postúpiť vec podľa § 250d ods. 2 O.s.p. na Špecializovaný trestný súd a namietol tvrdenia uvedené v podaní o výpovedi z nájmu bytu. Zástupca odporcu v priebehu prvostupňového konania namietol, že navrhovateľ podal návrh na neplatnosť výpovede z nájmu bytu oneskorene a to po uplynutí trojmesačnej lehoty. Prvostupňový súd konštatoval, že neplatnosť výpovede z nájmu bytu je neplatnosťou relatívnou. Súd ju teda môže vysloviť len na návrh nájomcu, ktorého práva z nájmu sú dotknuté, a ktorému OZ výslovne priznáva právo podať na súde návrh na určenie, že výpoveď z nájmu je neplatná. Nejde však o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., u ktorej musí byť preukázaný naliehavý právny záujem ale o žalobu inú, ktorej právny záujem vyplýva priamo z hmotnoprávneho predpisu. Žalobu o neplatnosť výpovede možno podať v prekluzívnej trojmesačnej lehote, počítanej odo dňa jej doručenia nájomcovi. V dôsledku toho musí byť žaloba v tejto lehote podaná na súde a po jej márnom uplynutí právo na podanie žaloby zaniká; teda končí sa de iure akákoľvek možnosť napadnúť platnosť výpovede. Prvostupňový súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR sp.zn 2Cdo17/2005. Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že nájom sporného bytu navrhovateľovi zanikol výpoveďou, ktorú dal odporca navrhovateľovi listom zo dňa 3. 3. 2010. Výpoveď z nájmu navrhovateľ prevzal dňa 26. 3. 2010. Trojmesačná lehota v zmysle § 710 ods. 6 OZ na podanie žaloby o neplatnosť výpovede nájmu na súd začala plynúť dňa 27. 3. 2010 a uplynula dňa 28. 6. 2010, keďže posledný deň trojmesačnej lehoty 27. 6. 2010 pripadol na nedeľu. Navrhovateľ podal žalobu na súd až dňa 30. 6. 2010. Bolo tak nesporne preukázané, že podal žalobu po uplynutí trojmesačnej lehoty. Súd preto žalobu ako oneskorene podanú zamietol. Z týchto dôvodov sa súd súčasne nezaoberal dôvodmi neplatnosti výpovede a nevykonával dôkazy na preukázanie navrhovateľových tvrdení v podanej žalobe. Pokiaľ ide o žiadosť navrhovateľa, aby bola vec postúpená Špecializovanému trestnému súdu podľa § 250d ods. 2 O.s.p. prvostupňový súd konštatoval, že nie sú splnené podmienky pre postúpenie veci inému súdu. Bola nesporne daná miestna a vecná príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV na konanie vo veci. Neplatnosť výpovede je spor vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov a na konanie o nej je v prvom stupni príslušný okresný súd. Miestna príslušnosť je daná podľa § 84 O.s.p., podľa všeobecného súdu odporcu, ktorým je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo. Špecializovaný trestný súd koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi. Neplatnosť výpovede z nájmu nie je vecou patriacou do rozhodovacej právomoci Špecializovaného trestného súdu. Preto na námietku navrhovateľa neprihliadal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi v celkovej výške 144,46 Eur, za tri úkony právnej služby. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 28. 1. 2011. Uviedol, že súd prvého stupňa sa nezaoberal meritom veci, ale len otázkou, či bola žaloba podaná v prekluzívnej trojmesačnej lehote od doručenia výpovede nájomcovi. Poukázal na to, že zákonodarca, právna doktrína aj súdna prax rozlišuje medzi absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa § 39 OZ a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu podľa § 40a OZ. Ak je právny úkon absolútne neplatný, súd na neplatnosť prihliada ex offo a neplatnosti sa môže dovolať každý, kto na tom preukáže právny záujem. Dovolávanie sa absolútnej neplatnosti nie je ohraničené žiadnou lehotou. Naopak o relatívnu neplatnosť ide vtedy ak síce právny úkon trpí vadou, ale považuje sa za platný až do okamihu, kedy sa neplatnosti nedovolá ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý. Navrhovateľ sa nestotožňuje s názorom súdu, že § 711 ods. 6 OZ bráni tomu, aby sa súd zaoberal otázkou platnosti, resp. neplatnosti danej výpovede aj po uplynutí lehoty troch mesiacov od doručenia výpovede z nájmu bytu. Právo podľa cit. ust. v žiadnom prípade nemôže byť považované za právo, ktoré zaniká v prekluzívnej lehote podľa § 583 OZ, alebo ktoré by bolo obmedzené plynutím času podľa § 578 OZ. Tento názor vylučuje znenie § 711 ods. 6 OZ, jeho gramatický výklad, účel ustanovenia a logika veci, a súčasne aj princíp ústavne konformného výkladu práva podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Zákonodarca nesledoval zámer spočívajúci v tom, že žaloba nájomcu o neplatnosť výpovede nájmu bytu je prípustná len ak ju uplatní v lehote troch mesiacov od doručenia výpovede z nájmu bytu. Účelom prijatia ust. § 711 ods. 6 OZ bolo odstránenie automatického súdneho prieskumu každej podanej výpovede z nájmu bytu, teda odstránenie toho, aby súd nemusel rozhodovať o každej výpovedi z nájmu. Ani v dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu sa netvrdí, že by nepodanie návrhu v trojmesačnej lehote malo za následok zánik práva nájomcu namietať neplatnosť výpovede. Význam tohto ustanovenia nie je v tom, aby bolo obmedzené právo nájomcu domáhať sa neplatnosti výpovede určitou lehotou, ale jeho účelom je zachovanie nájmu ako zo zákona chráneného právneho vzťahu. Nepodanie návrhu nemôže odvrátiť účinky neplatnej výpovede, pretože táto nikdy nemôže nadobudnúť účinky vzhľadom na to, že je neplatná od počiatku a že na takúto neplatnosť súd prihliada ex offo. Základným atribútom absolútnej neplatnosti je to, že nastáva ex lege a na právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený bez ohľadu na to, či sa neplatnosti niekto dovolá alebo nie. Ak by mal nastať právny následok tak, ako rozhodol súd prvého stupňa, muselo by byť v ust. § 711 ods. 6 OZ uvedené výslovne, že uplynutím lehoty troch mesiacov došlo k zániku práva nájomcu namietať neplatnosť podanej výpovede. Ak by aj bol správny právny názor súdu prvého stupňa, teda že právo podľa § 711 ods. 6 OZ zaniká až vtedy, ak žalobca nepodá žalobu v trojmesačnej lehote od doručenia výpovede, potom by celkom zjavne malo ísť o právo podľa § 578 OZ pre zánik ktorého sa vyžadujú dve právne skutočnosti: a to plynutie vymedzeného času a nevykonanie úkonu. Právo podľa § 711 ods. 6 OZ však takúto povahu nemá. V prípade aplikácie § 578 OZ je zrejmé, že dočasnosť práva musí byť v zákone uvedená, alebo účastníkmi dohodnutá. Ak zákonodarca obmedzuje určité právo uplynutím času, vždy z príslušného ustanovenia jasne vyplýva, že uplynutím času právo zanikne. Argument a contrario preto použiť nemožno. V ust. § 711 ods. 6 OZ zákonodarca nepoužil také pojmy, ako „neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde iba návrhom podľa § 711 ods. 6 zákona“, alebo „neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde iba do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede“. Takéto závažné následky nemožno do zákona dopĺňať jeho interpretáciou. Súd prvého stupňa si podľa všetkého neuvedomil, že upretím práva navrhovateľovi namietať neplatnosť výpovede obmedzil jeho právo na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tým, že sa súd nezaoberal jeho meritórnymi námietkami proti platnosti výpovede z nájmu, neumožnil navrhovateľovi právne a skutkovo argumentovať a obhajovať svoje práva, čo je samotnou podstatou práva na súdnu ochranu. Upretie práva navrhovateľovi podľa návrh na začatie konania o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu po uplynutí tak krátkej lehoty je v priamom rozpore s účelom § 710 ods. 6 OZ, ktorého účelom je poskytnúť ochranu nájomcovi, pretože nájom bytu je chráneným právnym vzťahom. Preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 14. 2. 2011. Zdôraznil, že je nesporné, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany jeho práv a právom garantovaných záujmov, čo mu neupiera, pretože každý sa môže domáhať svojich práv zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde. Navrhovateľ sa však mylne domnieva, že má možnosť kedykoľvek domáhať sa jeho práva na vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Odporca poukazuje na to, že neplatnosti výpovede nájmu bytu sa môže navrhovateľ domáhať len zákonom stanoveným spôsobom, čo sa okrem iného týka aj časového aspektu podania návrhu na začatie konania. Možnosť úspešného napadnutia výpovede z nájmu bytu je limitovaná na strane navrhovateľa kogentnými ustanoveniami OZ, osobitne dikciou § 711 OZ. Keďže návrh podaný navrhovateľom bol nad rámec zákonom ustanovenej trojmesačnej lehoty, prvostupňový súd mohol spoľahlivo a legálne meritórne rozhodnúť tak, že vzhľadom na neskoro podaný návrh, žalobu navrhovateľa zamietol. Ak sa navrhovateľ mienil domáhať ochrany svojho práva, mal tak konať zákonom ustanoveným spôsobom a v lehote zákonom určenej na podanie žaloby, inak sa vystavil riziku neúspešnosti konania z časového hľadiska, bez zreteľa na prípadnú vecnú stránku ním neskoro podaného návrhu na začatie konania. Navrhovateľ naproti tomu nevenoval náležitú pozornosť riešeniu problematiky uhrádzania peňažných plnení odporcovi ako prenajímateľovi, čím preventívne mohol predísť výpovedi z nájmu bytu, ktorej neplatnosti sa domáha podľa názoru odporcu nekorektným spôsobom, idúcim nad rámec platnej právnej úpravy. Navrhovateľom iniciované viaceré súdne konania v záležitosti výpovede z nájmu bytu postrádajú oporu v zákonnej úprave a preto vo viacerých prípadoch k nim zaujal odporca negatívne stanovisko. Odporca sa domáha, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania za odvolacie konanie za dva úkony právnej služby (porada s klientom zo dňa 8. 2. 2011 a spracovanie písomného podania zo dňa 9. 2. 2011). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Základom podaného odvolania zo strany navrhovateľa je tvrdenie, že napriek zmeškaniu trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, nejde o prekludovaný nárok a prvostupňový súd mal prejednať vec v jej merite. Sporná výpoveď je podľa jeho názoru absolútne neplatným právnym úkonom, na čo súdy musia vždy prihliadať, pretože účinky neplatnosti nastávajú ex tunc, teda od počiatku sporného právneho úkonu. S týmito právnymi závermi navrhovateľa sa odvolací súd nestotožňuje. Ustanovenie § 711 ods. 6 OZ chráni nájomcu bytu a poskytuje mu ochrannú lehotu troch mesiacov na podanie žaloby, ak považuje danú výpoveď z nájmu bytu za neplatnú. Ak nájomca toto právo nevyužije, nastávajú s konečnou platnosťou účinky danej výpovede. Naopak, ak toto právo využije, až do právoplatného rozhodnutia súdu výpoveď nájmu nie je platná a jej účinky nenastanú. Časové ohraničenie práva nájomcu dovolať sa neplatnosti výpovede je v záujme právnej istoty oboch účastníkov nájomného vzťahu; práva nájomcu na zachovanie nájmu k bytu a práva prenajímateľa disponovať so svojim vlastníctvom po daní výpovede z nájmu. Právny výklad navrhovateľa k následkom márneho uplynutia trojmesačnej lehoty na podanie žaloby zo strany dotknutého nájomcu, by výrazne zasahovali do právnej istoty nielen prenajímateľa, ale aj ďalších osôb, ktoré by s prenajímateľom vstúpili do nového nájomného vzťahu. Podľa názoru odvolacieho súdu, ide jednoznačne o prekluzívnu lehotu, ktorej márnym uplynutím zanikajú práva s ňou spojené, v zmysle ustanovenia § 578 OZ. Tomuto názoru odvolacieho súdu zodpovedajú aj právne závery dovolacieho súdu v rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 17/2005, z ktorého vyplýva: „je pravdou, že podstata právnej úpravy uvedenej v ust. § 711 ods. 6 OZ spočíva v tom, že ak nájomca, ktorému prenajímateľ dal výpoveď z nájmu bytu chce zániku nájmu zabrániť, nemá inú možnosť, než v zákonom ustanovenej trojmesačnej lehote odo doručenia výpovede, podať návrh na súd o neplatnosť výpovede, lebo v opačnom prípade právo nájomcu uplatniť tento nárok na súde zaniká. Ak túto možnosť nájomca nevyužije v rámci iného konania, súdy už nemôžu riešiť otázku platnosti výpovede z nájmu bytu, a to ani ako otázku predbežnú. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v nadväznosti na § 224 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., za písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu navrhovateľa, v hodnote úkonu 53,49 Eur s paušálnou náhradu vo výške 7,41 Eur. Vo vyčíslení trov odvolacieho konania si odporca uplatnil aj nárok na náhradu trov za ďalší úkon, poradu s klientom. Za tento úkon mu odvolací súd náhradu trov nepriznal, pretože odporca nepreukázal, kedy a v akom časovom rozsahu k tejto porade došlo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.