Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/321/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410210503 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1410210503.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: O.. E. Z., T. U., J. XXXX/XX, zast. JUDr. Vladimírom Vaňom, advokátom v Galante, Hodská 1277, proti odporcovi: AUTO VALUŠEK služby, s.r.o. v Bratislave, M. Sch. Trnavského 14, zast. JUDr. Michalom Ďurišom, advokátom v Bratislave, Medená 5, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 14. apríla 2011 č. k. 24C 289/2010 - 112 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 21.7.2007 je neplatné a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu ďalej trvá. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania napriek úspechu v konaní, keďže ich nevyčíslil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 € ako aj trovy štátu 111,37 €, ktoré uhradil ako svedočné. Rozhodol tak s odôvodnením, že v prejednávanej veci jednostranný právny úkon odporcu spĺňa formálne náležitosti vyžadované zákonom: má písomnú formu, bolo doručené navrhovateľovi a obsahuje dostatočne skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (ide celkovo o štyri dôvody). Avšak po zhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti; prihliadajúc pritom na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd dospel k záveru, že zamestnávateľ skončil pracovný pomer s odporcom neopodstatnene a preto rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 21.7.2007 je neplatné. Prvé závažné porušenie pracovnej disciplíny odporca skutkovo vymedzil tak, že pri kontrole nákupu nových vozidiel bolo zistené, že predajca Gabriela Kucharičová objednala vozidlo, ktoré nezodpovedalo požiadavkám zákazníka a preto ho zákazník odmietol prevziať. Navrhovateľ ako jej nadriadený voči menovanej nevyvodil žiadne opatrenia. V prvom rade poukázal súd na to, že predmetné vozidlo navrhovateľ neobjednával; v deň objednávky sa na prevádzke v Holíči ani nenachádzal, preto objednávku svojej podriadenej nemohol ovplyvniť. Záväzná objednávka /č.l. 48/ je podpisovaná predajcom a medzi účastníkmi nebolo sporné, že osobitné schvaľovanie objednávky riaditeľom prevádzky nie je potrebné. Ďalej, ak by aj predajkyňa G. P. nesprávne vyplnila objednávkový formulár nezadaním výhodného paketu COOL do výbavy vozidla. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že objednávka bola zasielaná na schválenie a spracovanie na to poverenej zamestnankyni odporcu v Bratislave O.. U., ktorá bola na realizáciu priamych objednávok ako A-čkový díler oprávnená. Preto jej spoluzodpovednosť spočíva v tom, že aj napriek chýbajúcemu paketu COOL zadala objednávku vozidla ako v cene tejto výbavy. Cenový rozdiel 1.300,- Eur si nevšimla a omyl sa zistil až pri fakturácii, keď cena vozidla na faktúre od importéra bola nižšia ako cena na objednávke. V súvislosti s povinnosťou navrhovateľa vyvodiť voči G. P. zodpovednosť, súd zohľadnil v prospech navrhovateľa časové okolnosti a chronológiu udalostí v zmysle jeho obrany: vozidlo na predajňu doviezli 10.06.2010 (štvrtok). Dňa 11.06.2010 bola vykonaná druhá záväzná objednávka, nasledoval víkend a 15.06.2010 (utorok) navrhovateľ dal zamestnávateľovi výpoveď podľa § 67 Zákonníka práce a súčasne bol uznaný za PN. Ďalší dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru odporca skutkovo vymedzil tak, že navrhovateľ svojím konaním prekročil kompetencie, ktoré sú presne stanovené vo vnútropodnikovom predpise a predmetné vozidlo zaradil do majetku spoločnosti, ktorá ho mala prefinancovať. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odporca žiadnym spôsobom takéto konanie navrhovateľa nepreukázal, resp. nedoložil listinný ani iný dôkaz preukazujúci zaradenie predmetného vozidla navrhovateľom do majetku spoločnosti AUTO VALUŠEK služby, s.r.o.. Ani svedkyňa Kucharičová takéto konanie navrhovateľa nepotvrdila; na otázku, kto rozhodol o tom, že vozidlo zostane na prevádzke a bude slúžiť ďalej na zapožičiavanie, vypovedala, že ani nevie kto o tom vlastne rozhodol. Pamätá si iba, že sa hľadali určité alternatívy s Ing. Hrabovskou. Odporca v konaní nepredložil konkrétny vnútropodnikový predpis, ktorý by pomenúval kompetencie navrhovateľa pri riešení vzniknutej situácie. Z kompetenčného a rozhodcovského poriadku holdingu Auto Valušek - obmedzenia kompetencií riaditeľov /č.l. 54/ žiaden explicitný postup pre navrhovateľa nevyplýva, preto nie je jednoznačné, či zaradením takéhoto vozidla do majetku spoločnosti vôbec dochádza k prekračovaniu kompetencií riaditeľa predaja nových vozidiel a servisných služieb vo firme patriacej holdingu AUTO VALUŠEK v Holíči. Súd si v tejto súvislosti osvojil výpoveď navrhovateľa, že k majetkovej ujme na strane odporcu nemohlo dôjsť z dôvodu, že takéto vozidlo sa štandardným spôsobom využíva na leasing a dáva sa k dispozícii ako náhradné vozidlo. Súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom prihliadol aj na skutočnosť, že keď ho zamestnávateľ v liste zo dňa 07.07.2010 napomínal, porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľa nepovažoval za závažné. Explicitne to vyplýva zo samotnej textácie listu /č.l. 17/. Zamestnávateľ ho vtedy sankcionoval tým, že mu budú krátené provízne odmeny za mesiac jún 2010 a nevidel dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. V prospech navrhovateľa zohľadnil aj časové okolnosti a chronológiu udalostí: o chybe v objednávke sa dozvedel 10.06.2010 (štvrtok). Nasledujúci deň 11.06.2010 (piatok) sa riešila druhá záväzná objednávka, nasledoval víkend a 15.06.2010 (utorok) bol konateľkou odporcu zbavený všetkých riadiacich kompetencií, navrhovateľ dal zamestnávateľovi výpoveď podľa § 67 Zákonníka práce a súčasne bol uznaný za PN. Tretí dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru odporca skutkovo vymedzil tak, že navrhovateľ sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sa zistilo vykonaním auditu Importérom Škoda Auto Slovensko dňa 25.06.2010. V čase auditu sa mali preukázať závažné nedostatky na jednotlivých pracoviskách spoločnosti odporcu. Medzi pracovné povinnosti navrhovateľa podľa pracovnej náplne patrí aj kontrola a riadenie všetkých zamestnancov, zabezpečovanie spokojnosti zákazníkov so službami spoločnosti, kontrola dodržiavania prevádzkových smerníc, kontrola plnenia aktuálnych úloh a kontrola všetkých noriem výrobcu pre oblasť servisu a predaja. Z auditu mali jednoznačne vyplynúť závažné nedostatky v oblasti riadenia a kontroly chodu spoločnosti. Navrhovateľ všetky zistené nedostatky, ktoré sú podrobne uvedené v listoch opatrení z auditu importéra, podpísal a nenamietal. Po zhodnotení prevedených dôkazov súd vyslovil názor, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nezodpovedá v danom prípade takej intenzite a charakteru porušenia pracovnej disciplíny, ktoré oprávnene zakladá toto výnimočné sankčné opatrenie, najmä v situácii, keď samotný zamestnávateľ podal námietky voči záverom auditu importéra s tým, že nesúhlasí so stanoviskom audítora a výhradami v audite. Súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadol k osobe navrhovateľa, k jeho doterajšiemu prístupu k plneniu pracovných povinností. Keď nespokojnosť zamestnávateľa s plnením pracovných povinností navrhovateľa sa začala prejavovať výlučne po 15.06.2010, kedy navrhovateľ prvý podal žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd tiež prihliadol na skutočnosť, že keď zamestnávateľ navrhovateľa v liste zo dňa 24.06.2010 napomínal, porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľa nepovažoval za závažné. Explicitne to vyplýva zo samotnej textácie /č.l. 16/. Zamestnávateľ ho vtedy sankcionoval tým, že mu budú krátené provízne odmeny za mesiac máj 2010. Zistenie opakovaného porušenia pracovnej disciplíny indikoval tým, že to bude zakladať dôvod na skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod. 4 Zákonníka práce. Samotný odporca v napomenutí vyslovil presvedčenie, že k danému kroku nebude nútený pristúpiť, nakoľko to považuje za veľmi krajné riešenie vo veci skončenia pracovného pomeru v spoločnosti. Pokiaľ ide o štvrtý dôvod, živnostenské oprávnenie navrhovateľa na prevádzkovanie maloobchodu, veľkoobchodu a sprostredkovateľskej činnosti zaniklo 31.03.2009. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, sa musia uplatniť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká. Je evidentné, že odporca rozviazal s navrhovateľom pracovný pomer po uplynutí jedného roka od 30.03.2009, kedy teoreticky dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru ešte existoval. Nakoľko odporca právo na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že navrhovateľ v čase svojho zamestnania od 02.04.2007 - 31.03.2009 vykonával živnostenskú činnosť s predmetom podnikania zhodným s predmetom činnosti odporcu, uplatnil po uplynutí jedného roka od zániku živnostenského oprávnenia navrhovateľa, zo zákona došlo k zániku tohto práva. Súd z úradnej moci na preklúziu práva prihliadol, aj keď to navrhovateľ nenamietol. Vo vzťahu k všetkým vyššie uvedeným okolnostiam prípadu súd po dôkladnom zvážení dospel k záveru, že odporca okamžite skončil pracovný pomer neplatne a preto návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v prípade porušenia pracovnej disciplíny podľa listu zo dňa 24.6.2010 dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že odporca považoval toto porušenie za menej závažné. Vyslovenie presvedčenia odporcu, že dúfa, že nebude musieť pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru nie je podľa neho možné považovať za dôkaz toho, že sa nejednalo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa neho súd nesprávne vyhodnotil aj dôkaz výsluchom svedkyne Ing. Glonekovej, ktorá potvrdila pochybenie navrhovateľa v tom, že tento sa nijakým spôsobom neohradil voči záverom auditu. Navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa považuje odvolací súd jeho skutkové zistenia a z neho vyplývajúce závery a právne posúdenie veci za úplné, vystihujúce podstatu prejednávanej veci, keď s námietkami odporcu, ktoré uvádza vo svojom odvolaní sa súd prvého stupňa dostatočne vyporiadal vo svojom odôvodnení. V odvolaní sa odporca opiera už len o jeden skutok, a to neúspešný audit. Treba poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ bol za neúspešný audit odporcom sankcionovaný, a to formou krátenia časti mzdy za mesiac jún 2010. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešný navrhovateľ si náhradu trov síce uplatnil, ale nevyčíslil (§ 151 ods. 2 O.s.p.), nebolo tak možné mu náhradu trov odvolacieho konania priznať. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.