Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/68/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200532 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1411200532.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y.Í. G., T.. X.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Ú. C. G.W. D. Z. rodiny Bratislave, B. G. D., Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. G., T.. XX.X.XXXX, H. D. Bratislave, C. O.. Č.. XX, zast. advokátkou: JUDr. Margita Lonská, Kalinčiakova ul. č. 25, Bratislava, otec - I.. Z. G., T.. X.X.XXXX, H. D. Bratislave, O.. I.. I. Č.. X, zastúpený: PhDr. Ondrej Srebala, CSc., bytom v Bratislave, Ambroseho ul. č. 8, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29. júna 2011, č. k. 25P/9/2011-83, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Y. G., T.. X.X.XXXX zo sumy X.XXX,- Sk (XX,XX J.) na sumu XXX,- J. mesačne, ktorú uložil otcovi platiť k rukám matky vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred, od 24.1.2011. Zročné výživné za obdobie od 24.1.2011 do 29.6.2011 v sume 400,- eur povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným splátkami v sume 20,- eur mesačne k rukám matky maloletej, pod hrozbou straty výhody splátok. Do zročného výživného započítal súd prvého stupňa otcovi sumu 500,- eur a vo zvyšku návrh matky zamietol a zároveň zamietol aj návrh otca. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného G. H. V. F. S.Ň. XX. N. XXXX, Č.. Y.. XXP XXX/XXXX -XXX, v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú Katarínu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vecne preukázanou zmenou pomerov na strane maloletej, ktorá nastala tým, že začala navštevovať 6. triedu základnej školy, t. j. je na druhom stupni, čím sa zvýšili aj jej výdavky. Zmenu pomerov u maloletej zistil súd prvého stupňa aj v tom, že jej v roku 2011 bola diagnostikovaná skolióza chrbtice, v dôsledku čoho musí nosiť korzet a špeciálnu obuv, pričom prihliadol aj na zmenu pomerov na strane otca dieťaťa, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej J.. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z príjmu otca, jeho možností a schopností ale i z veku a potrieb maloletej, keď neprihliadol na otcom tvrdené výdavky súvisiace s pôžičkou, ktorú spláca svojim rodičom, a dospel k záveru, že uzavretie zmluvy o pôžičke a zmluvy o záložnom práve, bolo z jeho strany konaním účelovým, keďže nebolo nevyhnutné vziať na seba záväzok vo forme pôžičky na kúpnu nového bytu, nakoľko bytovú otázku mal vyriešenú a navyše zmluva o záložnom práve nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že otec 9 rokov počas prebiehajúceho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s matkou maloletej, ich spoločný byt prenajímal a následne ho bezodplatne previedol na svojho otca, z čoho vyplýva, že pokiaľ aj mal od svojich rodičov skoršiu pôžičku, mohol ju splácať napr. z financií získaných prenájmom tohto bytu. Konanie otca tak vyhodnotil ako nanajvýš účelové a neprihliadol ani na jeho tvrdenie, ktorým sporoval výdavok matky predstavujúci splácanie pôžičky na rekonštrukciu rodičovského domu, keď naopak tento výdavok vyhodnotil ako opodstatnený, keďže matka s maloletou žije v rodinnom dome svojich rodičov a preto je tiež zodpovedná za kvalitu bývania maloletej, pričom rekonštrukcia strechy domu bola nevyhnutná. Z dôvodu, že návrh na súd bol podaný dňa 24.1.2011, od tohto dátumu určil aj začiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca, nakoľko však tento v období od 24.1.2011 do 29.6.2011 neprispieval na výživu maloletej dostatočne, vznikol mu na výživnom dlh v sume XXX,- J., ktorý mu spolu s bežným výživným povolil podľa § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v primeraných mesačných splátkach Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v časti výroku týkajúceho sa zvýšenia vyživovacej povinnosti v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ako i z dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, resp. po doplnení dokazovania zmeniť, keďže súd prvého stupňa nezohľadnil, že má dve a nie jednu novú vyživovaciu povinnosť. Nesprávnosť vyhodnotenia dôkazov videl otec maloletej tiež v tom, že súd pri hodnotení dôkazov prihliadol na tvrdenia matky, týkajúce sa vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva a vyhodnocoval, či otec mal byt na ulici I.. I. prenajímať, resp. či mal alebo nemal platiť pôžičku svojim rodičom. Uviedol, že jeho rodičia mu pred uzavretím manželstva s matkou maloletej požičali finančné prostriedky na jeho kúpu a preto nemá matka dieťaťa morálne právo na tento byt, napriek tomu však od otca žiada zaplatiť XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX J.) titulom vyporiadania BSM za účelom vyriešenia svojej bytovej otázky. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že príjem matky sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca zvýšil iba mierne, keďže sa zvýšil zo sumy XXX,- J. na sumu XXX,- J., pričom naopak príjem otca sa znížil o viac ako XXX,- J., na sumu XXX,- J. mesačne. Namietol, že súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil skutočnosť, že v čase posledného rozhodovania súdu bol osamelo žijúca osoba, ktorá živila iba jedno dieťa a v súčasnej dobe mu pribudla po narodení dcéry J., ďalšia vyživovacia povinnosť ale aj vyživovacia povinnosť voči jeho súčasnej manželke, ktorá v dôsledku starostlivosti o novonarodené dieťa, nie je schopná si zabezpečovať prostriedky na živobytie sama. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojich prednesoch pred prvostupňovým súdom. Matka maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol na základe ňou preukázaných všetkých nákladov ako i príjmu, ktoré sú súčasťou spisu, ako i na základe podrobného preskúmania pomerov oboch rodičov dieťaťa. Namietla, že to bol otec maloletej, ktorý v priebehu prvostupňového konania preukazujúc svoje majetkové pomery, opakovane poukazoval na pôžičku, ktorú mu poskytli jeho rodičia na kúpu bytu, nachádzajúceho sa D. Bratislave, na O.. I.. I., a preto bolo jej povinnosťou sa k týmto tvrdeniam vyjadriť. Uviedla, že svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala zmenou pomerov, ktoré nastali u maloletej tým, že je staršia, navštevuje druhý stupeň základnej školy, prechádza pubertou, s ktorou súvisí veľa zmien v jej živote a logicky aj nárast výdavkov či školských ale aj osobných. Matka maloletej vo svojom vyjadrení zároveň uviedla, že skutočnosť, že otec má novú rodinu nemôže byť argumentom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči jeho dcére z predchádzajúceho manželstva, tak ako to svojim návrhom aj žiadal, keďže toto dieťa je jeho dcérou i naďalej a má voči nej morálnu ale aj právnu povinnosť výživy a jej dodržiavanie nemôže byť narušené existenciou novej rodiny. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení ale i pri znížení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Navrhovateľ si zrejme nie je vedomý toho, že výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie, resp. pri návrhu na zníženie výživného, povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že výška výživného je individuálna v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z uvedeného vyplýva, že dieťa pochádzajúce zo vzťahu účastníkov má nespochybniteľné právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda aj otca, keď súd prvého stupňa správne pri svojom rozhodovaní zohľadnil i to, že matka sa o dieťa osobne stará. Nebolo možné prihliadnuť na tvrdenie otca maloletej, že na jeho strane došlo k zmene pomerov tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, resp. vyživovacia povinnosť voči jeho súčasnej manželke. Ako už odvolací súd uviedol vyššie a uvedené správne konštatoval i súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to, že skutočnosť vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti nezbavuje povinného rodiča prispievať a zabezpečovať základné, odôvodnené a výchovné potreby svojim iným deťom, tak ako sa mylne domnieva otec. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ otec maloletej vyčíslil svoje mesačné náklady na maloletú J., T.. D. janu XXXX, t. j. na desať mesačné dieťa vo výške XX,- J.O. mesačne, tak nie je potom zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že výživné zvýšené súdom prvého stupňa na sumu XXX,- J. mesačne, na 12 ročnú maloletú Katarínu, je neprimerané, resp. neadekvátne jej základným a odôvodneným potrebám. Otec maloletej Kataríny na jednej strane spochybnil matkou uvádzaný výdavok v sume X,- J. mesačne v dôsledku alergie, ktorou trpí maloletá Y., na strane druhej poukazuje na to, že maloletá J. musí kvôli podozreniu na alergiu prijímať umelú výživu, čo spôsobuje jeho zvýšené náklady. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom od 15.10.2008, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom od 15.10.2008, ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď otec maloletej v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine (a ust. § 120 ods.1, § 153 ods. 1 O.s.p.), rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto, v celom rozsahu sa stotožňujúc so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.