Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/353/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1504119899 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1504119899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Q.. K. Š., Y.. XX.X.XXXX, E. C. Ľ., W. XX, zastúpený JUDr. Štefanom Bugalom, advokátom, Fándlyho 32, Trvava, proti odporcovi: Cuong E. O., Y.. XX.X.XXXX, E. E., I. X, zastúpený JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom, Súťažná 5, Bratislava, o splnenie povinnosti zaplatiť 16.596,96 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 24C 448/2005-164 zo dňa 17. mája 2010 v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 327,55 € k rukám JUDr. Štefana Bugalu, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 16.596,96 € spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania od 31.3.2003 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 1.641,47 €. Súd prvého stupňa pri rozhodnutí vychádzal zo skutkového zistenia, že na základe uznania finančného záväzku vlastnoručne napísaného odporcom v Starej Ľubovni dňa 22.11.2002, odporca uznal záväzok voči navrhovateľovi vo výške 500.000,- Sk za poskytnutú pôžičku v priebehu roka 2000, ktorú sa zaviazal splatiť do 30.3.2003. Týmto listinným dôkazom navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal, že dlh v čase uznania trval, keďže v zmysle § 558 Obč. zák. pre uznanie dlhu je založená vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval, v dôsledku čoho má navrhovateľ zvýhodnené postavenie. Odporca v konaní nepreukázal opak skutočností uvádzaných v listine o uznaní dlhu z 22.11.2002, nepreukázal podpísanie listiny pod nátlakom. Dôkazné bremeno spočívajúce na odporcovi nebolo odporcom unesené a obsah vyšetrovacieho spisu nevyvrátil existenciu samotného dlhu tak, ako to tvrdil odporca, v dôsledku čoho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa odporca s peňažným dlhom dostal do omeškania, súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania nasledujúcim dňom po dni splatnosti uznaného dlhu, ako prvý deň omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 nar. vlády SR č. 87/95 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a trovách právneho zastúpenia. Rozsudok odvolaním zákonom v stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca neuznáva nárok navrhovateľa v celom rozsahu, keďže medzi navrhovateľom a odporcom nebola uzatvorená žiadna zmluva o pôžičke a odporcovi neboli odovzdané žiadne finančné prostriedky. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na výpoveď navrhovateľa na pojednávaní, že peniaze poskytol odporcovi v hotovosti v troch splátkach, avšak zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 4.6.2007 vyplýva, že odporca dostal peniaze v hotovosti na nákup stroja, ktoré nakúpil na svoju firmu a zafinancoval, pričom budú považované za finančnú pôžičku odporcovi. Podľa tohto vyjadrenia firma navrhovateľa nakupovala stroje za peniaze odporcu, avšak ani takéto tvrdenie nemôže obstáť a je rovnako účelové ako tvrdenie o pôžičke. V spise nie je jediný doklad z firmy navrhovateľa, že by jej boli poskytnuté peniaze odporcom. Navrhovateľ odporcovi žiadne peniaze neposkytol, v dôsledku čoho odporca nemohol uznať dlh, ktorý neexistoval. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov konania. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Navrhovateľ sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia 16.596,96 € titulom uznania finančného záväzku zo dňa 22.11.2002. Inštitút uznania dlhu v zmysle § 558 Obč. zák. plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku o existenciu dlhu v čase jeho uznania a tým sa v spore posilňuje procesná pozícia navrhovateľa, keďže nemusí dokazovať vznik dlhu, jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak je na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedených zásad správne postupoval, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre uznanie dlhu, keďže odporca uznanie dlhu vlastnoručne napísal, podpísal, listina obsahuje dôvod dlhu a teda možno dôvodne predpokladať, že dlh odporcu v čase uznania trval. Uznaním dlhu sa zakladá právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 133 O.s.p.), t.j., že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. V konaní, v ktorom je uplatnený nárok na základe uznania finančného záväzku, môžu nastať len dve situácie a to skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, sa považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo jej opak, keď obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku. V žiadnom prípade nemožno zo situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol dôkazné bremeno a to ani vtedy, keď dlžník popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami (rozsudok NS ČR z 26. augusta 2004 sp. zn. 32 Obdo 1160/2003). Z uvedeného vyplýva, že obrana odporcu uplatnená v odvolaní, že medzi účastníkmi konania neexistuje žiaden právny vzťah, pretože nedošlo k odovzdaniu žiadnych finančných prostriedkov odporcovi v hotovosti, ani k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom, je právne bezpredmetná, pretože v prípade ak bol uznaný záväzok, súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že je nemožné zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti, tak ako ich popisuje odvolateľ v odvolaní vzniku záväzku, samy osebe na vyvrátenie domnienky nestačia (rozsudok NS ČR z 25. októbra 1999 sp. zn. 29Cdo 2854/1999). Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2,3 O.s.p. v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje, s týmto sa plne stotožňuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 327,55 €, ktorú zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 5.8.2010, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 320,34 € a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 327,55 € (320,34 € + 1 x 7,21 € režijný paušál). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.