Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/536/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1504120878 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1504120878.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, Masarykova 1, 080 01 Prešov, proti povinnému: SLOVENSKÁ OBCHODNO - PRIEMYSELNÁ ASOCIÁCIA, a.s., Kopčianska 65, 851 01 Bratislava, IČO: 35 773 898, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 4.439,19 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. MVDr. Pavol Kovaľ so sídlom úradu Radničné námestie č. l5, 085 01 Bardejov, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/665/2004-17 zo dňa 12.03.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/665/2004-17 zo dňa 12.03.2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len "EP"), pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto časti svoj výrok odôvodnil tým, že vzhľadom na návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie si nechal predložiť exekučný spis č. EX 238/2004 z ktorého zistil, že podnet exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je dôvodný. Poverený súdny exekútor zistil, podľa správy geodetického a kartografického ústavu Bratislava, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území SR, podľa správy Krajského dopravného inšpektorátu - oddelenia dopravných evidencií, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, podľa správy poštového doručovateľa ako aj osobným preverením pracovníkmi exekútorského úradu zistil, že povinný na adrese nesídli. Preto vyvodil, že súdny exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia, s prihliadnutím na účelnosť a hospodárnosť konania, smerujúce k zisteniu majetkových pomerov povinného s negatívnym výsledkom odôvodňujúcim zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Zároveň zaviazal oprávneného k povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške XXX,XX X. do 3 dní od doručenia uznesenia, pričom rozhodnutie v tejto časti odôvodnil ustanovením § 203 ods. 2 EP s ohľadom na ustanovenia § 196 EP a §§ 14, 15 a 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), pretože k zastaveniu exekúcie došlo pre nemajetnosť povinného. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že okresný súd pri svojom rozhodnutí nemal dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného. Namietal tiež výšku priznaných trov, ktoré sú podľa jeho názoru neprimerane vysoké a neefektívne vynaložené v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. U súdneho exekútora prebiehali voči povinnému súčasne tri exekučné konania a vyslovil podozrenie, že súdny exekútor vykonával jednotlivé úkony exekučnej činnosti v jednej exekúcii a výsledky použil aj pre ďalšie exekučné konania, hoci v týchto konaniach mu trovy nevznikli. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je v časti výroku o zastavení exekúcie nedôvodné a v časti výroku o povinnosti platiť trovy exekúcie dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že povinným je kapitálová spoločnosť v kategórii akciovej spoločnosti čo predpokladá, že spoločnosť, ako samostatná právnická osoba, zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom. Nemajetnosť povinného je v exekučnom spise preukázaná správou geodetického a kartografického ústavu Bratislava, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území SR, správou Krajského dopravného inšpektorátu - oddelenia dopravných evidencií, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, správou poštového doručovateľa ako aj osobným preverením pracovníkmi exekútorského úradu, že povinný na adrese nesídli. Z takto prezentovaného zisťovania je následne konštatované, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. So zreteľom na oprávneným tvrdený dôvod odvolania sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či nedostatočne vykonaným šetrením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru nebola súdom prvého stupňa odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní vytýka, že uznesenie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a zmätočné. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06). Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. US 14/2001, z 13. novembra 2002 II. US 132/02, III. US 171/2006 z 5. apríla 2007). Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne Iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. V predmetnej veci prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia, s prihliadnutím na účelnosť a hospodárnosť konania, smerujúce k zisteniu majetkových pomerov povinného, ale z vykonaných šetrení (prezentovaných v napadnutom rozhodnutí) to nevyplýva. Z takéhoto odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ako dospel exekučný súd k uvedenému záveru a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil. Takého odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia prvostupňového súdu je nepreskúmateľné a zmätočné. Čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu, podľa ustanovenia § 221 ods. 3 OSP, vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť šetrenie o majetkových pomeroch povinného a opätovne posúdiť odôvodnenosť podnetu súdneho exekútora o tom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.