Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/295/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506201434 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1506201434.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu BL Finance, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 307 683, práv. zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej B. H., U.. XX.X.XXXX, F. XXXX/XX, R., zast. opatrovníčkou U. G., Q. OkresnÉ. E. R. B. H. Bratislave, o zaplatenie 1.050,39 EUR (31.644,- Sk) s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb 337/2006-173 zo dňa 4.5.2010, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb 337/2006-173 zo dňa 4.5.2010 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22,73 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,89 % ročne zo sumy 18,94 EUR od 10.4.2005 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 18,94 EUR od 10.4.2005 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca GE Capital Multiservis, k.s., Bottova 7, Bratislava sa žalobou podanou na súd dňa 30.1.2006 domáhal proti žalovanej - vtedy B. E. zaplatenia sumy 26.370,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 26.370,- Sk od 22.10.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 2,46 % mesačne zo sumy 26.370,- Sk od 22.10.2004 do zaplatenia, ďalej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 5.274,- Sk titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.2.2002. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý bol zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanej do vlastných rúk. Uznesením č.k. 21Cb 337/2006-65 zo dňa 10.8.2007 pripustil súd zmenu účastníka na strane žalobcu, nakoľko Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.3.2006 prešla žalovaná pohľadávka na spoločnosť GE Money a.s., Bratislava. Uznesením zo dňa 9.7.2008 súd pripustil zmenu návrhu čo do označenia žalovanej, pretože táto zmenila priezvisko a trvalé bydlisko. Podaním zo dňa 3.11.2008 nový žalobca zmenil petit žaloby tak, že žiadal zaplatenie 19.725,50 Sk, zmluvnú pokutu vo výške 3.412,10 Sk, úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 17.060,50 Sk od 10.4.2005 do zaplatenia, úrok vo výške 2,46 % mesačne zo sumy 17.060,50 Sk od 10.4.2005 do zaplatenia a vo zvyšku vzal žalobu späť. Uznesením č.k. 21Cb 337/2006-123 zo dňa 16.2.2009 konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 220,55 EUR a v časti zmluvnej pokuty v sume 61,80 EUR zastavil a zároveň pripustil zmenu návrhu tak, ako navrhol žalobca. Keďže žalovaná sa v mieste trvalého pobyt nezdržiava a vykonaným šetrením sa nepodarilo zistiť iné miesto pobytu, uznesením č.k. 21Cb 337/2006-131 súd žalovanej podľa § 29 ods. 2, 5 a 6 O.s.p. ustanovil opatrovníčku. Nový žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.9.2009 previedol žalovanú pohľadávku na súčasného žalobcu, v dôsledku čoho súd pripustil uznesením zo dňa 8.1.2010 zámenu účastníkov na strane žalobcu. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi, na základe ktorého mal preukázané, že pôvodný žalobca uzavrel dňa 20.2.2002 so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške úverového rámca 20.000,- Sk (663,88 EUR) na nákup tovaru a služieb a žalovaná sa zaviazala úver splácať spolu s dohodnutým úrokom v splátkach po 1.000,- Sk mesačne od 20.3.2002 až do zaplatenia dlhu, vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročnú percentuálnu mieru nákladov žalobca určil v sadzbe 15,89 % za predpokladu riadneho splácania dlhu podľa zmluvy. V rozpore s touto dohodou bola určená výška úroku z úveru vo výške 2,46 % mesačne, čo zodpovedá ročnej úrokovej miere 29,52 %. Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané potvrdenkami - dokladmi o transakcii zo dňa 20.2.; 1.3.; 5.3.; 9.3.; 8.5.; 25.9.; 27.9.; 19.10.; 1.11.2001; 11.1. a 31.1.2003, že žalovaná z úverového rámca predpísaným spôsobom podľa zmluvy vyčerpala celkom 25.763,90 Sk a žalobcovi splatila čiastku vo výške 33.573,- Sk, pričom uhrádzala splátky v predpísanej výške od 20.3.2002 do 20.10.2004 iba s minimálnym omeškaním niektorých splátok, čo je zrejme z toho, že za dané obdobie mala uhradiť 32 splátok po 1.000,- Sk, pričom uhradená bola suma vyššia v celkovej čiastke 33.573,- Sk. Pritom nevyčerpala výšku úverového rámca naraz v plnej výške a pravidelnosť mesačných splátok bola v podstate dodržaná v období splácania úveru. Žalobca vyššie čerpanie úveru žalovanou nepreukázal, nakoľko na tvrdenú sumu nepredložil ďalšie doklady s podpisom žalovanej. Nikým neautorizovaný doklad označený ako platobná história súd vyhodnotil ako nie právne relevantný dôkaz na preukázanie tvrdenej skutočnosti žalobcom. Súd je toho názoru, keďže boli v podstate plnené podmienky zmluvy do konca mesiaca október 2004 zo strany žalovanej, že nebol dôvod na prekročenie ročnej percentuálnej miery nákladov oproti zmluvne dojednanej. Súd preto dohodu o úroku vo výške 29,52 % ročne vyhodnotil ako neprijateľnú v časti prevyšujúcej 15,89 % ročne. Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaná vyčerpala v roku 2002 z úverového rámca finančné prostriedky vo výške 23.993,- Sk a v januári 2003 v sume 1.770,90 Sk. V roku 2002 uhradila žalobcovi sumu 10.773,- Sk, v roku 2003 sumu 12.000,- Sk a v roku 2004 sumu 10.800,- Sk. Po pripočítaní úroku z úveru v ročnej sadzbe 15,89 % predstavoval zostatok dlhu žalovanej k 31.12.2002 sumu 27.805,50 Sk. Po započítaní všetkých splátok úveru za rok 2002 bol stav úverového zostatku k 1.1.2003 v sume 17.032,50 Sk, ktorý sa v januári 2003 zvýšil o ďalšie čerpanie v sume 1.770,90 Sk na sumu 18.803,40 Sk. Po pripočítaní roku z úveru v celkovej sume dlhu v sume 2.987,90 Sk (365 dní v ročnej sadzbe 15,89 %) predstavoval zostatok dlhu žalovanej k 31.12.2003 sumu 21.791,30 Sk. Po započítaní všetkých splátok za rok 2003 v sume 12.000,- Sk bol stav úverového zostatku k 1.1.2004 v sume 9.791,30 Sk. V roku 2004 žalovaná už nečerpala žiadne finančné prostriedky, teda po pripočítaní úroku za rok 2004 vo výške 1.555,80 Sk (za 365 dní v sadzbe 15,89 %) predstavoval zostatok ku dňu 31.12.2004 sumu 11.347,10 Sk. Po započítaní všetkých splátok úveru za rok 2004 v sume 10.800,- Sk predstavoval úverový zostatok k 1.1.2005 sumu 547,10 Sk. Ku dňu ukončenia zmluvy k 9.4.2005 predstavoval dlh žalovanej sumu 570,70 Sk a s jeho zaplatením je žalovaná v omeškaní od 10.4.2005. Dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 20 % z dlžnej sumy predstavuje sumu 114,14 Sk a úrok z úveru vo výške 15,89 % ročne súd priznal z dlžnej sumy od 10.4.2005 do zaplatenia. Súd žalobe vyhovel len do sumy 22,73 EUR (684,84 Sk), čo predstavuje dlžnú istinu spolu s úrokom ku dňu 9.4.2005 spolu so zmluvnou pokutou. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na odôvodnenie ďalej uviedol, že žalobca navrhované iné dôkazy do rozhodnutia súdu nepredložil, a to napriek tomu, že ním navrhnuté právnické osoby boli zmluvnými partnermi právneho predchodcu žalobcu, v dôsledku čoho nesie žalobca dôkazné bremeno a nie je prípustné túto dôkaznú povinnosť prenášať na súd. Bez označených dôkazov nebolo možné vo veci objektívne a spravodlivo rozhodnúť, nakoľko ich žalobca nepredložil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti rozsudku podal do jeho zamietajúcej časti žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol ho zmeniť tak, že súd i v tejto časti žalobe vyhovie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutkové zistenia a vec i nesprávne právne posúdil. Predovšetkým vytýkal súdu prvého stupňa zlý výklad uplatnenej ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom poukázal na ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch a ilustroval výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch a uviedol, že táto ročná percentuálna miera nákladov je na účely zákona o spotrebiteľských úveroch vypočítaná orientačne, pričom vychádza z predpokladu, že zákazník vyčerpá celú výšku úverového rámca naraz a čerpané prostriedky splatí v pravidelných mesačných splátkach vo výške určenej v zmluve. Nie je však možné použiť ju na výpočet úrokov úveru, pretože ide o revolvingový úver, pri ktorom sa nevie, kedy a koľko peňažných prostriedkov spotrebiteľ vyčerpá a splatí. Žalovaná zmluvu podpísala po oboznámení sa s jej podmienkami a súhlasila s výšou úroku i poplatkov. Preto je výpočet súdu podľa jeho názoru nesprávny. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, ktoré označil v podaní zo dňa 30.10.2008, a to vyzvať UniCredit Bank Slovakia a.s. a First Data Slovakia a.s. na podanie písomnej informácie o transakciách vykonaných kartou poskytnutou žalovanej. Je preto toho názoru, že postupom súdu, keď nevykonal navrhnutý dôkaz, bola odňatá možnosť žalobcu konať a účinne sa brániť pred súdom. V záverečnej časti sa zaoberal rozhodnutím súdu o neprijateľnej výške úroku, ktorú sám nepovažuje za neprimeranú a na podporu svojho tvrdenia poukazuje na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. K odvolaniu žalobcu odvolací súd dopĺňa, že súd prvého stupňa sa pri posudzovaní nároku žalobcu správne riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka a tiež zákona č. 258/2001 Z.z.. Nevykonanie navrhnutého dôkazu podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa náležite a správne odôvodnil, nakoľko preukázanie výšky čerpania úveru bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu, a tento ani len nepreukázal, že by sa bol pokúsil od uvedených spoločností tento dôkaz zabezpečiť. Preto Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešnej žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.