KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava14. 12. 2011plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoE/494/2010 z 14. 12. 2011

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. decembra 2011, sp. zn. 20CoE/494/2010, ECLI:SK:KSBA:2011:1507209544.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoE/494/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507209544
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1507209544.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci exekúcie oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska
1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Chovancom,
P.O.BOX 259, 810 00 Bratislava, proti povinnému: P. P., G.. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX K., vedenej
súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05
Bratislava, pod č. EX 3675/07, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V č.k. 37 Er/1582/2007-13 zo dňa 11.01.2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .

Vo výroku, ktorým bol oprávnený zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie vo výške 35,56 eur, odvolací
súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením (prvým výrokom) súd prvého stupňa na základe podnetu súdneho exekútora
zastavil exekúciu podľa § 31 ods. 1 a ods. 2 a § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len Ex. por.), podľa ktorého exekúciu môže
súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Vzhľadom na to, že
oprávnený nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote
určenej súdnym exekútorom, súd exekúciu zastavil.

Pri určení výšky odmeny exekútora vychádzal súd z ustanovení § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1
Ex. por. a z ustanovení vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len vyhláška), keď súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 35,56 eur.

V súlade s § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky prvostupňový súd priznal súdnemu
exekútorovi odmenu vo výške 13,28 eur za 2 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu. V súlade s §
15 ods. 1 vyhlášky prvostupňový súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 16,60 eur
za 5 úkonov exekučnej činnosti. Súd navýšil v súlade s § 196 Ex. poriadku odmenu súdneho exekútora
o 19 % DPH vo výške 5,68 eur.

V ostatnej časti súd súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal vzhľadom na to, že mal za preukázané, že
tieto úkony neboli účelne vynaložené na predmetnú exekúciu.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený. Oprávnený je toho názoru, že
zastavenie exekúcie nie je opodstatnené, pričom oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna
ochrana, čo je v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Navrhol, aby súd návrh exekútora
na zastavenie exekúcie zamietol a aby sa v exekúcii pokračovalo.



Pokiaľ ide o trovy exekúcie, navrhol, aby súd uplatnil moderačné oprávnenie a trovy konania vyčíslené
exekútorom s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nepriznal, alebo znížil, keďže sú
neprimerané voči vymáhanej pohľadávke.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie oprávneného podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia
pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa procesné inštitúty exekučného konania, ktoré nie sú
upravené v Exekučnom poriadku, spravujú ustanoveniami prvej až piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Keďže v ustanovení § 31 ods. 1 Ex. por. nie je právo na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania
pre nezloženie preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov výslovne dané,
odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolanie oprávneného proti prvému výroku napadnutého
uznesenia odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa ustálenej judikatúry súdov SR vrátane Ústavného súdu SR odvolací súd v uvedených prípadoch
rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a jemu
predchádzajúce konanie.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z postupu súdu prvého stupňa je zrejmé, že pri určení výšky odmeny súdneho exekútora sa riadil
ustanoveniami relevantných právnych predpisov a aj ustálenou judikatúrou v tomto smere (napr.
rozsudkom NS SR zo dňa 28.05.2007 sp. zn. 1 M Cdo 7/2006, uznesením NS SR z 28.10.2008 sp. zn.
2 Cdo 48/2008), keď rešpektoval zásadu sčítavania času účelne vynaloženého na exekúciu.

V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne,
pričom má za to, že aj jeho odôvodnenie je náležité a v súlade s ustálenou judikatúrou súdov v tejto
oblasti, a preto sa s ním v celom rozsahu stotožnil.

Odvolací súd nemohol akceptovať návrh oprávneného postupovať pri riešení otázky trov exekúcie
podľa § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Občiansky súdny poriadok upravuje trovy konania a ich náhradu v konaní pred súdom, pričom sa
spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci; výnimky sú prípustné iba v rozsahu danom zákonom.
V prejednávanej veci súd nerozhodoval o trovách súdneho konania.



Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekučného konania za situácie, keď
dôjde k zastaveniu exekúcie a rieši vzájomný vzťah súdneho exekútora a oprávneného. Ide vlastne o
výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex. por., že trovy exekúcie znáša povinný.

V prejednávanej veci ide o prípad, keď k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného podľa §
203 ods. 1 Ex. por. a aplikuje sa tiež v prípade, ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného
(§ 203 ods. 2 Ex. por.). Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných
trov exekúcie v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia na povinnom bola z dôvodov uvedených
v zákone prenesená na oprávneného, ako sa stalo v prejednávanej veci.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov súdneho exekútora v súlade s ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 37Er/1582/2007

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam