Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/174/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507216112 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1507216112.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci exekúcie oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Chovancom, P.O.BOX 259, 810 00 Bratislava, proti povinnému: R. R., U.. XX.X.XXXX, U. R. Ž. X, XXX XX R., zastúpenému opatrovníčkou N. D., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, vedenej Mgr. Vladimírom Usačevom, so sídlom Exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod č. EX 6170/2007, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 6,80 eur s prísl. a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.1.2010 č.k. 37Er/3802/2007 - 17, takto r o z h o d o l : Odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a . Vo výroku, ktorým bol oprávnený zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie vo výške 35,56 eur, odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením (prvým výrokom) súd prvého stupňa na základe podnetu súdneho exekútora zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len Ex. por.) s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 Ex. por. z dôvodu nezloženia požadovaného preddavku na úhradu jeho odmeny a výdavkov. Druhým výrokom zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 35,56 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Z odmeny uplatnenej súdnym exekútorom vo výške 487,55 eur mu súd priznal odmenu za 2 začaté hodiny exekučnej činnosti v sume 13,28 eur, za 5 paušálne odmeňovaných úkonov v sume 16,60 eur a 19 % daň z pridanej hodnoty prislúchajúcu k priznanej odmene exekútora v sume 5,68 eur. Uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 60,18 eur súd exekútorovi nepriznal z dôvodu, že neboli náležite preukázané a náhradu za stratu času vo výške 24,42 eur mu nepriznal z dôvodu, že exekučnú činnosť vykonával v Bratislave, kde je i sídlo jeho úradu. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený. V odôvodnení uviedol, že zastavenie exekúcie nie je opodstatnené, pričom oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, čo je v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Navrhol, aby súd návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol a aby sa v exekúcii pokračovalo. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, navrhol, aby súd uplatnil moderačné oprávnenie a trovy konania vyčíslené exekútorom s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nepriznal, alebo znížil, keďže sú neprimerané voči vymáhanej pohľadávke. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie oprávneného podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa procesné inštitúty exekučného konania, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku, spravujú ustanoveniami prvej až piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Keďže v ustanovení § 31 ods. 1 Ex. por. nie je právo na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre nezloženie preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov výslovne dané, odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolanie oprávneného proti prvému výroku napadnutého uznesenia odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR vrátane Ústavného súdu SR odvolací súd v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a jemu predchádzajúce konanie. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, predmetom skúmania odvolacieho súdu nie je výška trov priznaných súdnemu exekútorovi a ani spôsob ich výpočtu. Odvolací súd však považuje za potrebné konštatovať, že z postupu súdu prvého stupňa je zrejmé, že pri určení výšky odmeny súdneho exekútora sa riadil ustanoveniami relevantných právnych predpisov a aj ustálenou judikatúrou v tomto smere (napr. rozsudkom NS SR zo dňa 28.5.2007 sp. zn. 1 MCdo 7/2006, uznesením NS SR z 28.10.2008 sp. zn. 2 Cdo 48/2008); súd rešpektoval zásadu sčítavania času účelne vynaloženého na exekúciu, vyžadoval náležité preukazovanie hotových výdavkov a dôsledne rešpektoval ustanovenie § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z.. Odvolací súd však nemohol akceptovať návrh oprávneného postupovať pri riešení otázky trov exekúcie podľa § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Občiansky súdny poriadok upravuje trovy konania a ich náhradu v konaní pred súdom, pričom sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci; výnimky sú prípustné iba v rozsahu danom zákonom. V prejednávanej veci súd prvého stupňa nerozhodoval o trovách súdneho konania. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekučného konania za situácie, keď dôjde k zastaveniu exekúcie a rieši vzájomný vzťah súdneho exekútora a oprávneného. Ide vlastne o výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex. por., že trovy exekúcie znáša povinný. V prejednávanej veci ide o prípad, keď k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 Ex. por. a aplikuje sa tiež v prípade, ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Ex. por.). Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia na povinnom bola z dôvodov uvedených v zákone prenesená na oprávneného, ako sa stalo v prejednávanej veci. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.