Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/432/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507219610 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Cisárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1507219610.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Cisárovej, členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Alexandry Hanusovej, v právnej veci navrhovateľky: J.. V. Q., bytom B. X, A., zastúpená JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom so sídlom Súťažná 5, Bratislava proti odporcovi: J.. Q. Q., bytom B. X, A., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C 215/2007-141 z 4. júla 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa označeným rozsudkom z vecí, ktoré mala navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, prikázal do vlastníctva navrhovateľky: rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku s parc.č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra A., okres A., obec N., katastrálne územie N., pozemky parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2, parc.č. XXXX - záhrady o výmere 120 m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2 a parc.č. XXXX - záhrady o výmere 818 m2, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra A., okres A., obec N., katastrálne územie N., všetko v obstarávacej hodnote 329.890,- Sk a zostatkovej hodnote určenej na základe dohody účastníkov konania vo výške 586.000,- Sk (19.451,64 €), osobné motorové vozidlo zn. TAVRIA, číslo motora MEMZ - 24506, EVČ: A. XXX R., ktoré užíva ku dňu vyhlásenia rozsudku, v obstarávacej cene 133.500,- Sk a zostatkovej hodnote určenej na základe dohody účastníkov konania vo výške 0,- Sk (0,- € ) - teda veci v celkovej obstarávacej hodnote 15.381,73 € (463.390,- Sk), do vlastníctva odporcu prikázal: osobné motorové vozidlo zn. Škoda OCTAVIA LX 1,6, číslo motora 226017, EVČ: A. XXX, ktoré užíva ku dňu vyhlásenia rozsudku, v obstarávacej cene 379.900,- Sk a zostatkovej hodnote určenej na základe dohody účastníkov konania vo výške 0,- Sk (0,- € ), teda veci v celkovej obstarávacej hodnote 12.610,37 € (379.900,- Sk). Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 7.913,08 € (238.389,45 Sk) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň účastníkom uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Štátnej pokladnice súdny poplatok 593,50 €, každý vo výške 295,75 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 143 OZ, § 149 ods. 1 OZ a § 150 OZ. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom 11.01.2007 rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 15C 39/2004 z 26.10.2006, ktorým dňom zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Z rozvodového rozsudku zistil, že navrhovateľka a odporca ako manželia od mája 2004 spolu nehospodárili. Odporca opustil spoločnú domácnosť, v byte na B. ul. ostala bývať navrhovateľka spolu s deťmi pochádzajúcimi z ich manželstva, užívajúc aj hnuteľné veci (zariadenie a vybavenie domácnosti), ktoré účastníci nadobudli počas trvania manželstva a ktoré v byte ostali. Masu týchto hnuteľných vecí účastníci položkovite nešpecifikovali, ani neoznačili za majetok, vyporiadania ktorého sa domáhajú. Súd preto tieto nevyporiadal majúc za to, že pri tejto časti bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo k vyporiadaniu zákonnou domnienkou. Vyporiadal preto len tie veci, resp. majetok, ktoré účastníci urobili predmetom konania (§ 153 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na základe zhodných vyjadrení účastníkov konania podporených listinnými dôkazmi ustálil masu BSM, ktorú vyporiadal, vo vecnom členení tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a v zostatkovej hodnote 586.000,- Sk (19.451,64 €). Vychádzal z toho, že jeho obstarávaciu hodnotu účastníci zhodne ustálili vo výške 843.290,- Sk. Ďalej uviedol, že na obstaranie tohto majetku bol použitý osobný majetok navrhovateľky vo výške 798.263,90 Sk. Odporca túto skutočnosť nespochybňoval ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Navrhovateľke preto podľa § 150 ObčZ vznikol nárok na náhradu vloženého oddeleného majetku do spoločného majetku v tejto výške. Vychádzajúc z obstarávacích cien spoločne nadobudnutého majetku, uzavrel, že účastníci nadobudli majetok v obstarávacej cene 843.290,- Sk, z ktorých by mal každý z nich obdržať majetok v obstarávacej hodnote 421.645,- Sk s tým, že z tohto navrhovateľka obdržala majetok v obstarávacej cene 463.390,- Sk a odporca 379.900,- Sk, teda o 41.745,- Sk menej, ako by bol jeho zákonný podiel vyjadrený v obstarávacej cene. Zo spoločného majetku, ktorý účastníci ustálili vzájomnou dohodou v zostatkovej hodnote 586.000,- Sk (19.451,64 €), každý z účastníkov by mal obdržať majetok v hodnote 1/2, t.j. vo výške 293.000,- Sk (9.725,82 €). K prostriedkom-suma 798.263,90 Sk, ktoré navrhovateľka žiadala vrátiť pretože boli vynaložené z jej oddelených prostriedkov na získanie spoločného majetku uviedol, že hodnota spoločného majetku v obstarávacej cene, redukovaného o vložený osobný majetok navrhovateľky, predstavuje tak sumu 45.026,10 Sk, z ktorej by každý mal obdržať hodnotu 22.513,05 Sk, zvýšenú o sumu 9.647,50 Sk, t.j. o 1/2 zo sumy 19.295,- Sk (nesplatená časť investičného úveru), ktorá bola zo spoločného majetku použitá na oddelený majetok odporcu, teda mal by obdržať sumu 32.160,55 Sk. Mal za to, že keďže navrhovateľka obdržala majetok v obstarávacej cene 421.645.- Sk, vznikol jej nárok na náhradu sumy 367.034,45 Sk, ktorú by jej bol povinný nahradiť odporca, ktorý obdržal majetok v obstarávacej hodnote 399.195,- Sk, v tom motorové vozidlo v obstarávacej hodnote 379.900,- Sk a suma 19.295,- Sk prijatá zo spoločných prostriedkov. Nárok na náhradu toho, čo navrhovateľka vynaložila zo svojho na obstaranie spoločných vecí súd znížil o rozdiel medzi obstarávacou a zostatkovou hodnotou spoločného majetku, ktorý ustálil vo výške 257 290,- Sk (843.290,- Sk - 586.000,- Sk). Rovnako nárok navrhovateľky na vyrovnávací podiel 367.034,45 Sk znížil o polovicu tohto rozdielu, teda o sumu 128.645,- Sk, keď tento redukoval o 1/2 hodnoty, o ktorú sa znížila hodnota spoločného majetku oproti jeho obstarávacej hodnote a na ktorý bol použitý oddelený majetok navrhovateľky. Zníženie vykonal podľa rovnakého pomeru, ako vyporiadal spoločný majetok účastníkov, keď súd pri vyporiadaní vychádzal z obstarávacích cien jednotlivých zložiek BSM, ktoré medzi účastníkmi sporné neboli, pričom zníženie hodnoty majetku v dôsledku jeho amortizácie rovnomerne preniesol na ťarchu oboch majetkových spoločníkov. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ktoré v konaní vyšli najavo takéto vyporiadanie, považoval za objektívne a spravodlivé. Pri rozhodovaní súd prihliadal na to, že navrhovateľke ostali v užívaní všetky ostatné drobné hnuteľné veci tvoriace vybavenie a zariadenie bytu vlastnícky patriaceho odporcovi, v ktorom navrhovateľka naďalej býva, ako aj zariadenie a vybavenie rodinného domu v obci N.. Záverom uviedol, že podľa zhodných vyjadrení účastníkov konania obstarávacia cena majetku, ktorý označili účastníci za predmet vyporiadania, predstavovala sumu 843.290,- Sk. Táto bola do výšky 798.263,90 Sk zaplatená z osobného majetku navrhovateľky, ktorý získala ako výlučný osobný dar. Zostatkovú hodnotu tohto majetku účastníci na základe vzájomnej dohody ustálili sumou 586.000,- Sk. Navrhovateľke boli prikázané do výlučného vlastníctva veci v tejto zostatkovej hodnote 586.000,- Sk (v obstarávacej hodnote 463.390,- Sk), odporcovi v zostatkovej hodnote 0,- Sk, avšak obstarávacej cene 379.900,- Sk. V čase vyporiadania celková zostatková hodnota majetku bola nižšia o 257.290,- Sk, teda o túto hodnotu sa majetok účastníkov v dôsledku amortizácie znehodnotil, ktoré zníženie hodnoty majetku súd nakoniec premietol do výroku, ktorým sa podiely účastníkov na vyporiadavanom majetku vyrovnávajú a zaťažil odporcu povinnosťou vyplatiť navrhovateľke sumu 238.389,45 Sk, v prepočte na euromenu sumu 7.913,08 €. Pokiaľ išlo o sporný prvok - 3 izbový byt na B. L.. Č..X M. Bratislave, nadobudnutý odporcom do výlučného vlastníctva za trvania manželstva navrhovateľky a odporcu, vykonaným dokazovaní dospel k záveru, že tento nepatrí do masy BSM účastníkov konania. Zmluvou č. XXXXX/XX o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva zo dňa 17.03.1999 a výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. mal súd preukázané, že dňa 26.10.1999 nadobudol do výlučného vlastníctva odporca byt č. XX na X. poschodí bytového domu na B. L.. Y..Č.. X, súp.č. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Vklad vlastníckeho práva k bytu bol povolený pod č. M.- XXXX/XX. Z vyjadrenia odporcu ako aj zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu súd zistil, že predmetný družstevný byt bol odovzdaný Stavebným bytovým družstvom A. J.- W. F. XX.XX.XXXX odporcovi do osobného užívania ako členovi družstva s členským číslom XXXXX. V čase uzavretia predmetnej dohody odporca žil v manželstve s R. Q.. Týmto manželom vzniklo právo spoločného užívania bytu. Po rozvode manželstva odporcu s R. Q. rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.02.1985 č.k. 17C 338/84-20, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.1985, bola dňa 30.09.1985 uzatvorená medzi bývalými manželmi dohoda o zániku spoločného užívania predmetného bytu, podľa ktorej odporca sa stal ako člen družstva výlučným užívateľom (nájomcom) predmetného bytu. Predstavenstvo SBD J. W. vzalo uvedené rozhodnutie na vedomie dňa 18.06.1986. Hodnota členského podielu predmetného družstevného bytu bola vyporiadaná v rámci BSM z výlučných prostriedkov odporcu. Následne odporca ako výlučný člen družstva predmetný byt nadobudol do svojho vlastníctva, čo mal súd preukázané listom vlastníctva č. XXXX, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 17.880,- Sk (593,50 €) odôvodnil poukazom na § 2 ods. 1 písm. c/, ods. 3, § 5 ods. 1 písm. h/, § 6 ods. 1, § 7 ods. 8 a § 8 ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., resp. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. V odvolaní zopakovala svoju argumentáciu z návrhu, pričom poukázala na to, že až do pojednávania dňa 16.12.2011 odporca neodporoval skutočnosť, že byt na B. L..Č.. X M. A. je majetkom patriacim do zaniknutého BSM, prejavil dokonca záujem o schválenie súdneho zmieru. Uviedla, že k nadobudnutiu uvedeného bytu došlo zmluvou č. XXXXX o prevode vlastníctva na nájomcu z 17.03.199, teda počas trvania manželstva a kúpna cena vo výške 19.295,- Sk bola zaplatená zo spoločných prostriedkov. Žiadosť o uzatvorenie zmluvy o prevode do osobného vlastníctva z XX.XX.XXXX podávali spoločne. Okolnosť, že odporca sa stal výlučným užívateľom (nájomcom) predmetného bytu neznamená, že nadobudol predmetný byt do výlučného vlastníctva. Bola toho názoru, že uzavretím manželstva s odporcom dňa 06.06.1987 vzniklo právo spoločného užívania predmetného bytu, teda odporca už nebol výlučným užívateľom. S ohľadom na uvedené navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil s tým, že do jej výlučného vlastníctva prikáže aj 3- izbový byt na B. L.. Č..X M. A. a na vyrovnanie podielov navrhovateľku zaviaže zaplatiť odporcovi 26.588,- €. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľky podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 odsek 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa vo vzťahu k predmetu konania riadne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nároku. Výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, že 3 izbový byt na B. L.. Č..X M. A., nadobudnutý odporcom do výlučného vlastníctva za trvania manželstva navrhovateľky a odporcu, do masy BSM účastníkov konania nepatrí. Podľa § 704 ods. 1 Obč. zák. (predtým § 176 ods. 1), ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva. To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu (ods. 2). Pre správne posúdenie opodstatnenosti návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bolo potrebné riešiť otázku, či nadobudnutie bytu (spolu so súvisiacim podielom na dome a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu) postupom podľa § 16, § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. manželom, ktorý je výlučným členom bytového družstva má za následok vznik jeho výlučného vlastníckeho práva k predmetu prevodu, alebo či dôjde k založeniu spoluvlastníckeho práva oboch manželov v zmysle § 143 O.z. Podľa názoru súdu prvého stupňa sporná nehnuteľnosť je výlučným vlastníctvom odporcu; odvolací súd sa v týmto názorom stotožňuje. V posudzovanom prípade bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že odporcovi bol pridelený byt č. XX na M.. poschodí bytového domu č.p. XXXX, blok R. J.-XX M. , L.. Ž. X. Predmetný byt bol odovzdaný odporcovi B. bytovým F. A. J.- W. do osobného užívania ako členovi družstva na základe Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 19.11.1987 s tým, že družstvo vzalo na vedomie, že osobný užívateľ v čase jej uzavretia žije trvale v manželstve s R. Q.. V zmysle ust. §176 ods. 2 Obč. zák. zo zákona vzniklo im právo spoločného užívania družstevného bytu. Manželstvo odporcu s R. Q. bolo rozvedené rozsudkom Y. súdu A. J. zo dňa 19.02.1985 č.k. 17C 338/84-20, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.1985. Zánik spoločného užívania bytu manželmi podľa § 177 Obč. zák. s čl. 47 Stanov družstva bol medzi nimi usporiadaný dohodu z 30.09.1985. V zmysle uvedenej dohody zaniklo podľa čl. 19 Stanov SBD i členstvo R. Q. v družstve a odporca stal sa samostatným užívateľom a členom B. A. J.-W.Ž.. Odporca a navrhovateľka uzavreli manželstvo dňa 06.06.1987. Odporca ako člen družstva za trvania manželstva s navrhovateľkou uzavrel s A. družstvom W. zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu, vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol povolený Okresným úradom Bratislava V, katastrálny odbor pod č. XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Na zakúpenie tohto bytu boli použité spoločné finančné prostriedky. Podľa § 143 O.z., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu (ďalej len „zákon č. 182/1003 Z.z.“) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu (§ 28 zákona č. 182/1993 Z.z.). Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. treba považovať za úpravu špeciálnu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za trvania manželstva obsiahnutej v § 143 O.z. Uvedené ustanovenie jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva. Prednosť tejto zvláštnej úpravy nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom, podľa ktorého by v tomto prípade nadobudli byt obaja manželia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nedošlo preto k pochybeniu zo strany súdu prvého stupňa, keď sporný byt do masy zaniknuté bezpodielového spoluvlastníctva nezahrnul. Námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní z tohto dôvodu sú bez právneho významu. So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s argumentáciou súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia, na ktorú poukazuje, rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil Odporca, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, má právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. proti účastníkovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Náhrada týchto trov mu však priznaná nebola, pretože návrh na ich priznanie z jeho strany podaný nebol (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Ust. § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. treba považovať za úpravu špeciálnu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za trvanie manželstva obsiahnutej v § 143 OZ. Uvedené ust. zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba tomu z manželov, ktorý je členom družstva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.