Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/235/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507225736 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1507225736.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Zity Ilčíkovej v právnej veci žalobcu: BANCO MAIS, S. A., Avenida 24 de Julho 98, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Portugalsko, na území SR žalobca konajúci prostredníctvom jeho organizačnej zložky Banco Mais, S. A., pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745, zast.: SKLEGAL, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, proti žalovanému: E. R., nar. XX. XX. XXXX, E. XX, XXX XX T., zast.: Q. Q., opatrovníčka, pracovníčka Z. súdu T. O., o zaplatenie sumy 4.429,23 eura (133.435,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/210/2008-82 zo dňa 04. 11. 2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/210/2008-82 zo dňa 04. 11. 2010 potvrdzuje. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe zmluvy o úvere zo dňa 24. 02. 2006. Žalobca súdu nepreukázal faktické poskytnutie úverových prostriedkov žalovanému, čím nepreukázal ani reálny základ svojho nároku voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ani to, že žalovaný je v omeškaní so splnením svojho zmluvného záväzku. S prihliadnutím k tomu, že sa žalobca zriekol účasti na pojednávaní a žiadal súd o rozhodnutie vo veci na základe predložených listinných dôkazov, súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal jednoznačným, dôveryhodným a nespochybniteľným spôsobom poskytnutie a čerpanie úverových peňažných prostriedkov žalovaným, za ktoré by si mohol nárokovať zaplatenie dlžnej žalovanej sumy aj s príslušenstvom a preto návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd vo svojom rozhodnutí poukázal na ust. § 120 ods. 1, § 122 ods. 1, § 132 a § 153 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Proti výroku rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu, podal včas odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Žalobca má za to, že sa nezriekol účasti na pojednávaní, svoju neúčasť včas ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. S tvrdením súdu o nepreukázaní opodstatnenosti nároku na zaplatenie žalovanej istiny nesúhlasí, pričom uviedol, že ak bol súd názoru, že v návrhu na začatie konania chýbal dôkaz o opodstatnenosti nároku na zaplatenie žalovanej istiny, mal súd vyzvať žalobcu na jeho doplnenie. Ďalej uviedol, že peňažné prostriedky neboli žalovanému nikdy priamo poskytnuté, ale boli zaslané priamo dodávateľovi, ktorý následne odovzdal vozidlo žalovanému. To, že žalobca poskytol finančné prostriedky preukazuje skutočnosť, že dodávateľ odovzdal vozidlo žalovanému a žalovaný toto vozidlo založil v prospech žalobcu. Na základe vyššie uvedeného žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že prizná žalobcovi istinu spolu s úrokom z omeškania až do zaplatenia a prikáže žalovanému uhradiť trovy konania vrátane trov odvolacieho konania. Ustanovená opatrovníčka žalovaného sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom konštatuje správnosť dôvodov tohto rozhodnutia. So závermi súdu prvého stupňa uvedenými aj v úvode odôvodnenia tohto rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje. Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza, že každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V predmetnej veci sa žalobca a ani jeho právny zástupca nezúčastnili na pojednávaní dňa 04. 11. 2010, pričom sa z neúčasti ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal aj v ich neprítomnosti. Sami sa tak ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2 O.s.p., teda stanovisko súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, a ktoré dôkazy v konaní vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. V predvolaní na pojednávanie bol účastník konania poučený o povinnosti označiť a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Súd vzhľadom na znenie § 5 ods. 1 a 2 O.s.p. má poučovaciu povinnosť len o procesných právach účastníka konania, avšak len voči účastníkovi, ktorý nie je zastúpený v konaní právnym zástupcom. V žiadnom prípade nemôže poučovať hmotnoprávne a uvádzať účastníkovi nad rámec ust. § 118 ods. 2 O.s.p. a § 120 ods. 4 O.s.p., ktorú skutočnosť na preukázanie existencie hmotného práva má účastník konania preukázať a akým dôkazom. O právach a povinnostiach, ktoré pre účastníka vyplývajú z hmotného práva, súd nepoučuje. Tieto práva a povinnosti určujú vecnú legitimáciu účastníka a tá sa prejaví až vo výsledku sporu. Poučovacia povinnosť podľa § 5 O.s.p. sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých využitie (realizácia) alebo splnenie (rešpektovanie) má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizácie základného práva na súdnu ochranu. Ustanovenie § 5 je všeobecným základom pre poučovanie v občianskom súdnom konaní. Toto ustanovenie sa nepoužije vtedy, ak zákon (Občiansky súdny poriadok, ale aj iné zákony upravujúce druhy civilného procesu) upravuje poučovaciu povinnosť buď výslovne, alebo aspoň v kontexte ustanovenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v žalobe, nepreukázal poskytnutie prostriedkov na účet dodávateľa (nepreukázal jeho účet a okamih uhradenia). Žalobca mal a mohol dôkazy produkovať, označovať až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, o čom bol žalobca riadne poučený. Súd prvého stupňa nebol povinný žalobcu vyzvať na predloženie konkrétnych dôkazov. Na dôkaz, ktorý ani nemá riadnu preukazovaciu hodnotu - kópia z nejakého výpisu z účtu a bol predložený až k odvolaniu, odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože tento dôkaz nebol žalobcom v prvostupňovom konaní ani len označený (§ 120 ods. 4 O.s.p.). V danom prípade nejde ani o dôkaz uvedený v § 205a ods. 1 O.s.p., na ktorý by mohol, aj napriek skutočnosti, že nebol označený do vyhlásenia dokazovania za skončené, odvolací súd prihliadnuť (netýka sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, nemá ním byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nejde o dôkaz, ktorý účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa). Takýto dôkaz ani bez ďalšieho dokazovania nepreukazuje poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany žalobcu dodávateľovi žalovaného. Zo spisu vôbec nevyplýva kto bol dodávateľom, aký bol jeho účet a ani či na tento účet boli peňažné prostriedky žalobcom poskytnuté. Keďže žalobca nepreukázal tvrdenia v žalobe, neuniesol dôkazné bremeno a súd prvého stupňa preto správne žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaného odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal totiž v odvolacom konaní plný úspech, preto mu voči žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu však, že žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.