Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/164/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507226101 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1507226101.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Alexandry Hanusovej, v právnej veci navrhovateľky: E. W., bytom U. XXX, zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom v Bratislave, Krížna 47, proti odporkyni: W.L. W., bytom Z., M. XX, zast. JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom v Bratislave, Miletičova 64, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky a odporkyne proti rozsudku T. M. Z. O. zo dňa X. X. XXXX č.k. P. XXX/XXXX-XXX, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2.373,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak po tom, čo jeho predchádzajúcim rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX č.k. P. XXX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.XX.XXXX č.k. P. XXX/XX-XXX bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, doručené navrhovateľke dňa XX.XX.XXXX je neplatné a v časti náhrady mzdy bol jeho rozsudok zrušený a vec mu v tejto časti bola vrátená na ďalšie konanie a po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku, ktorým priznal navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 259,43 €. Vychádzal z ust. § 79 ods. 1 a 2 Zák. práce účinného do XX.XX.XXXX a riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu považoval prejav navrhovateľky v čase začatia súdneho konania až do XX.XX.XXXX za smerujúci k tomu, že má záujem na ďalšom zamestnávaní zo strany odporkyne. Nárok navrhovateľky na náhradu mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov nepovažoval za dôvodný, keďže navrhovateľka sa zapojila do práce u nového zamestnávateľa po uplynutí len jedného mesiaca po neplatnom skončení pracovného pomeru u odporkyne za podmienok v zásade rovnocenných, resp. porovnateľných z finančného hľadiska, s rovnakým pracovným zaradením kaderníčky. Mal tiež za to, že skutočnosť, že navrhovateľka zmenila svoj názor týkajúci sa prejavenej vôle v čase pred podaním žalobného návrhu do XX.XX.XXXX, že trvá na ďalšom zamestnávaní a urobila tak v priebehu konania, odôvodňuje záver, že navrhovateľke náhrada mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov neprináleží. Pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z ust.§ 134 ods.1, 2 a 4 Zák. práce a priznal navrhovateľke náhradu mzdy za deväť mesiacov v celkovej výške 2.373,59 €. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľka bola v konaní čiastočne úspešná, a to v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a v časti priznania mzdového nároku z uplatneného vo výške 6.459,81 € len vo výške 2.373,59 €. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľka aj odporkyňa. Navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať jej náhradu mzdy vo výške 6.459,81 € a náhradu trov konania v sume 3.126,18 € dôvodiac tým, že vzhľadom na ust. § 79 ods.1 Zák. práce patrí náhrada mzdy odo dňa oznámenia, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru, ku ktorému došlo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave dňa XX.XX.XXXX. Preto zmenu jej prejavenej vôle pred začatím konania, že trvá na ďalšom zamestnávaní, v priebehu súdneho konania, považovala za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX za irelevantnú. Poukázala na to, že sa zamestnala u iného zamestnávateľa v odbore ako bola vyučená najmä z dôvodu veľkej neistoty, či pracovný pomer u odporkyne bude pokračovať, do nového pracovného pomeru nastúpila z dôvodu, aby mohla zabezpečovať svoje životné potreby a potreby svojej rodiny. Mala za to, že vzhľadom na ust. § 79 ods. 2 Zák. práce by sa malo vziať do úvahy predovšetkým to, že odporkyňa s ňou okamžite skončila pracovný pomer bez adekvátneho dôvodu a že povinnosť zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy má sankčný charakter voči zamestnávateľovi, ktorý svojim nezákonným konaním zasiahol do práv zamestnanca a satisfakčný charakter voči zamestnancovi, do ktorého práv bolo nezákonným správaním zamestnávateľa zasiahnuté. Za dôvodný nárok na náhradu mzdy považovala náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 6.459,981 €. Namietala nepriznanie jej náhrady trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s odôvodením jej čiastočného úspechu v konaní majúc za to, že bola v celom rozsahu úspešnou v konaní a u odporkyne nemožno konštatovať úspech v konaní. Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť jej povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 504,54 € považujúc ho za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v dôsledku závažného porušenia pracovnej disciplíny a na skutočnosť, že navrhovateľka priamo na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave dňa XX.XX.XXXX do zápisnice prehlásila, že netrvá na ďalšom zamestnávaní. Mala preto za to, že v súlade s ust. § 79 ods. 4 Zák. práce patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov, čo predstavuje sumu 504,54 €. Taktiež poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka sa zamestnala dňa XX.XX.XXXX a to za rovnakých pracovných a mzdových podmienok, teda bola nezamestnaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je vecne správny. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru (§ 79 ods. 1 Zák. práce účinného do XX.XX.XXXX). Predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v zmysle tohto zákonného ustanovenia je neplatnosť právneho úkonu skončenia pracovného pomeru a oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Táto náhrada mzdy nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú by bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer so zamestnancom. Zamestnávateľ sa môže tejto povinnosti zbaviť tým, že zamestnancovi po tom, ako mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, prideľuje prácu. Podľa § 79 ods. 2 Zák. práce účinného do XX.XX.XXXX, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tom čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok tam dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. V danom prípade bol základ nároku navrhovateľky na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zák. práce daný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa XX.XX.XXXX č.k. P. XXX/XX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.XX.XXXX č.k. P. XXX/XX-XXX, ktorým bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX dané odporkyňou navrhovateľke a doručené navrhovateľke dňa XX.XX.XXXX je neplatné. Súd prvého stupňa pri rozsahu náhrady mzdy správne postupoval, keď túto jej priznal od XX.XX.XXXX, t.j. odo dňa, kedy oznámila odporkyni (zamestnávateľovi), že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala a po dobu deväť mesiacov na základe odporkyňou uplatnenej žiadosti v zmysle § 79 ods. 2 Zák. práce, pričom výšku náhrady mzdy aj správne vyčíslil. Ani odvolací súd nepovažoval nárok navrhovateľky na náhradu mzdy za obdobie presahujúce deväť mesiacov za dôvodný, nakoľko navrhovateľka sa po mesiaci po neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnala u iného zamestnávateľa, pričom vykonávala prácu rovnocennú práci akú vykonávala u odporkyne, t.j. prácu kaderníčky, na ktorú bola vyučená, ako aj sama vo svojom odvolaní uviedla, teda prácu zodpovedajúcej jej kvalifikácii a za v podstate rovnakých podmienok aj mzdových, aké mala predtým. Námietka odporkyne, že navrhovateľke by mala patriť náhrada mzdy len za obdobie dvoch mesiacov v zmysle § 79 ods. 4 Zák. práce, pretože na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave dňa XX.XX.XXXX uviedla, že netrvá na ďalšom zamestnávaní, nebola dôvodná, keďže navrhovateľka oznámila odporkyni, že trvá na ďalšom zamestnávaní dňom XX.XX.XXXX (pokiaľ by tento prejav voči odporkyni nebola urobila samostatným podaním, bol by nahradený dňom doručenia jej návrhu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorom si uplatnila aj náhradu mzdy) a k jej prejavu, že na ďalšom zamestnávaní už netrvá došlo až dňa XX.XX.XXXX, ktorým dátumom ohraničila aj svoj nárok na náhradu mzdy, náhradu mzdy požadovala za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Pokiaľ odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka sa po daní jej okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnala a bola tak nezamestnaná len za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, táto skutočnosť nezbavuje odporkyňu povinnosti nahradiť jej mzdu v zmysle § 79 ods. 1 Zák. práce. Skutočnosť, že sa navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX zamestnala treba hodnotiť ako riešenie stavu neistoty navrhovateľky ohľadom ďalšieho trvania jej pracovného pomeru a predovšetkým zabezpečenia si životných potrieb. Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 a 2 O.s.p. zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom bolo potrebné aplikovať v danom prípade ust. § 142 ods. 3 O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacích konaní (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.