Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/140/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507230973 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1507230973.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO 36 854 140, práv. zást. JUDr. Branislav Zuberec, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému U. G., P..Č.. XXXXXX/XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 14 996,99 eur (451 799,35 Sk) s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 21 Cb/82/2009-147 z 27.1.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 21 Cb/82/2009-147 z 27.1.2011 p o t v r dz u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 845,22 eur s úrokom z omeškania zo súm a v lehotách uvedených vo výroku rozsudku a zaplatiť na náhradu trov žalobcu sumu 1 970,27 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zaplatenia vymáhanej istiny domáhal z titulu plnenia zo zmluvy o ČSOB Osobnom konte Plus uzavretej 7.8.2003. Dňa 7.8.2003 žalovaný ako dlžník uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom i zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXX, na základe ktorej pôvodný žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 350 000,- Sk (11 617,87 eur). Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli podľa § 708 a nasl. Obch. zák. dňa 7.8.2003 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej právny predchodca žalobcu pre žalovaného zriadil a viedol bežný účet v slovenských korunách. Od 13.6.2005 bežný účet žalovaného vykazoval debetný zostatok, ktorý ku dňu 7.9.2007 bol - 11 337,65 Sk (376,34 eur). Žalovaný debetný zostatok v súlade so zmluvou nevyrovnal, nakoľko na svoj účet už nevložil žiadne finančné prostriedky. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na sankčný úrok 20% ročne z titulu nedovoleného prečerpania v súlade so sadzobníkom poplatkov a úrokových sadzieb a zmluvy. Žalobca si sankčný úrok uplatnil od 7.9.2007 do zaplatenia právom a v lehote. Žalovaný ako dlžník a právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavreli podľa § 497 a nasl. Obch. zák. dňa 7.8.2003 i zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver na dohodnutý účel (rekonštrukcia bytu) v sume 350 000,- Sk (11 617,87 eur), ktorý pripísal na účet žalovaného v deň uzavretia zmluvy. Žalovaný sa zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami pod dobu 84 mesiacov t.j. od 7.9.2003 do 7.8.2010 a podľa čl. V. zmluvy mal žalovaný zaplatiť veriteľovi celkom sumu 541 257,64 Sk (17 966,46 eur). Žalovaný si zmluvnú povinnosť pravidelne splácať úver neplnil a preto ku dňu 7.11.2004 žalobca úver zosplatnil v súlade s § 506 Obch. zák.. Po zosplatnení úveru žalovaný plnil nepravidelnými splátkami, naposledy 7.1.2007 a celkom z poskytnutého úveru zaplatil 211 014,64 Sk (7 004,40 eur). Účastníci v zmluve dohodli úrok z úveru vo výške 13,4% ročne a úrok z omeškania vo výške 15% ročne. Dohodnutý úrok podstatne prevyšuje RPMN, ktorý okrem poplatkov a iných súvisiacich nákladov na úver zahŕňa i riadny úrok z úveru. Z poskytnutej sumy úveru 350 000,- Sk, ročné náklady určené sadzbou 7,2% p.a. činia 25 200,- Sk. Doba splatnosti úveru bola dohodnutá na 7 rokov a preto RPMN za obdobie splatnosti úveru je maximálne 7 x 25 200,- Sk t.j. 176 400,- Sk. Podľa dohodnutej RPMN bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi celkom sumu 526 400,- Sk (včítane úroku a poplatkov). Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa v priebehu úrokového vzťahu účastníkov konania zmenila sadzba RPMN ako to predpokladá čl. IV. úverovej zmluvy. Zosplatnením úveru podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. sa stali splatnými tak istina ako i úroky a po splatnosti žalobca mal nárok už len na úrok z omeškania. Žalobca si úrok z omeškania v konaní uplatnil od 7.9.2007 do zaplatenia a to z dlžnej istiny a úroku 310 228,77 Sk (10 297,71 eur) a tiež za obdobie od zosplatnenia úveru do 6.9.2007 v sume 130 232,93 Sk. Po posúdení zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § súd dospel k záveru, že je nepochybné, že žalovaný prijal úver v sume 350 000,- Sk a preto podľa dohody o RPMN vo výške 7,2% p.a. mal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v sume 526 400,- Sk (350 000,- Sk + 7 x 25 200,- Sk). Z uvedenej sumy zaplatil 211 014,64 Sk a preto k úhrade zospoplatneného úveru zostáva suma 315 385,36 Sk (10 468,88 eur) a preto súd žalobe v tejto výške vyhovel. Vo zvyšku žalobu zamietol s poukazom na § 879f/ Obč. zák., keď výšku úroku, ktorá podstatne prevyšovala sadzbu dohodnutej RPMN vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku úverovej zmluvy. Úrok z omeškania uplatňovaný v rozpore s úpravou podľa občianskeho práva, súd priznal len v zákonnej výške 8,5% ročne od 7.9.2007 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. S týmto rozhodnutím v zamietajúcej časti úrokov z omeškania prevyšujúcich sadzbu 8,5% ročne sa neuspokojil žalobca a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd jeho návrhu vyhovie a prizná mu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu. Zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obch. zák. a ide v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. o absolútny obchod a naviac toto ustanovenie je kogentným ustanovením. Preto pri úroku z omeškania bol súd povinný aplikovať § 369 ods. 1 Obch. zák.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Bratislave sp. zn. 9 Co/81/2010 a na stanovisko kolégia NS SR z 23.9.2002 sp. zn. Obpj 3/2002. Zaoberal sa ustanovením § 768f Obch. zák. a právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Podstatnou otázku pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo či súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žalobcovi priznal úrok z omeškania len v sadzbe 8,5% ročne od 7.9.2007 do zaplatenia a nie v uplatnenej sadzbe 15% ročne (dohodnutej) podľa § 369 ods. 1 Obch. zák.. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že dohodnutý úrok z omeškania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je neprijateľnou podmienkou úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že zákonom č. 258/2001 Z.z. účinným od 1.10.2001 bol do nášho právneho poriadku zavedený tzv. spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške od 200,- eur do 20 000,- eur. V rámci Európskej únie boli prijaté viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Súd je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES, ktoré sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má povinnosť, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak, aby sa dosiahol účel smernice v súlade s článkom 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249EHS. Súd prvého stupňa preto správne posúdil, že žalobca si úrok z omeškania z dlžnej sumy uplatňoval v sadzbe 15% ročne v rozpore s úpravou podľa občianskeho práva a preto túto podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu v odvolaní, že na daný právny vzťah sa vzťahuje § 369 ods. 1 Obch. zák. a preto má žalobca nárok na dohodnutý úrok z omeškania. Dohodu účastníkov ohľadom použitia Obchodného zákonníka v tejto časti súd prvého stupňa vzhľadom na hore uvedené správne vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania malo byť rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalovanému trovy v odvolacom konaní nevznikli a preto súd mu náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.