Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/116/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508217284 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1508217284.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY P. súd v T. v senáte zloženom z predsedníčky senátu D.. R. P., členiek senátu D.. I. U. a D.. D. B. v právnej veci navrhovateľa: O. H., spol. s r.o., D. XX, A., zast. D.. S. Gombalom, advokátom v A., C.. U. XX, proti odporkyni: U. T., bytom T., M. E. XX, zast. opatrovníčkou C. H., pracovníčkou Okresného súdu T. V, o zaplatenie XX,XX L. s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu T. V zo dňa X. decembra XXXX, č.k. XXC XXX/XXXX-XX, takto r o z h o d o l : Z. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Z. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : F. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny XX,XX L. s prísl. a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. J. rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 121 ods. X, § 110 ods. X, 3 a § 517 ods. X, 2 Z. zákonníka a vecne premlčaním uplatneného nároku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na navrhovateľa bola spoločnosťou R. M. - O. M., a.s. v likvidácii na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa XX.XX.XXXX, postúpená pohľadávka vo výške X.XXX,- Sk, priznaná právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu T. V zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXRo XXXXX/XX, v ktorom si právny predchodca navrhovateľa uplatnil len nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy X.XXX,- Sk od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, nárok na zaplatenie príslušenstva úrokov z omeškania od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX Sk (XX,XX L.) si uplatnil až v tomto konaní a ďalej požadoval priznanie úroku z omeškania od XX.XX.XXXX vo výške XX,X % ročne z istiny X.XXX,-Sk až do zaplatenia. H. na skutočnosť, že príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania má akcesorickú povahu vo vzťahu k istine, v dôsledku čoho dochádza s premlčaním istiny aj k premlčaniu úrokov z omeškania. P., že odporkyňa sa dostala do omeškania so splnením dlhu X.XXX,-Sk dňa N..N..XXXX, pretože XX.XX.XXXX odpadol právny dôvod hlavného zmluvného vzťahu tým, že nastala nemožnosť plnenia a premlčacia doba uplynula XX.XX.XXXX. K., že aj keby sa počiatok premlčacej doby odvíjal od splatnosti základného záväzku, určeného vykonateľnosťou súdneho rozhodnutie, teda od XX.XX.XXXX, uplynula by XX.XX.XXXX. Z týchto dôvodov považoval námietku premlčania vznesenú odporkyňou v konaní za dôvodnú. S. o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. K., že námietka premlčania vznesená odporcom je dôvodná len čiastočne, nakoľko úrok nie je premlčaný za obdobie troch rokov pred dňom podania návrhu na súd, t.j. od XX.XX.XXXX do N..XX.XXXX, čo po kapitalizácii predstavuje sumu XX,XX L. a rovnako ani za obdobie od XX.XX.XXXX do zaplatenia, pretože povinnosť platiť úroky z omeškania trvá po celú dobu omeškania a zaniká až splnením alebo iným spôsobom zániku dlhu. Svoj záver o tom, že nárok nie je premlčaný odôvodňoval aj tým, že ešte v rámci plynutia desaťročnej premlčacej doby podal dňa XX.XX.XXXX návrh na vykonanie exekúcie čo do sumy istiny XX,XX L. (X.XXX,- Sk), čím došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby podľa § 112 druhá veta Z.. zák. a keďže z jeho strany došlo náležitým spôsobom k uplatneniu práva a v začatom exekučnom konaní sa riadne pokračuje, čím sa plynutie XX ročnej premlčacej doby zastavilo na celý čas trvania exekúcie, a preto nemohol súd prvého stupňa na námietku premlčania odporcu prihliadnuť. F. pôvodnú istinu nemožno považovať za premlčanú, v súvislosti s akcesorickou povahou úrokov z omeškania vo vzťahu k istine, potom nemožno považovať za premlčané ani úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky. H. na skutočnosť, že úroky z omeškania denne prirastajú k pohľadávke a teda sa aj denne premlčujú, a preto pokiaľ nebol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnený na súde vo všeobecnej trojročnej lehote, nárok na vymáhanie všetkých úrokov sa nepremlčal, ako premlčané sa dajú hodnotiť len úroky z omeškania, ktorých splatnosť nastala pred viac ako tromi rokmi pred podaním žalobného návrhu na súd. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania návrh na začatie konania z XX.XX.XXXX čo do zaplatenia časti istiny vo výške XX,XX L. vzal späť a žiadal priznať mu právo na zaplatenie sumy XX,XX L. s úrokom z omeškania vo výške XX,X % ročne zo sumy XX,XX L. od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Z. sa k podanému odvolaniu a ani čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania nevyjadrila. Z. súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), ktoré vykonal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov a dospel k záveru že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania nevyjadrila súhlas, odvolací súd späťvzatie nepripustil podľa ust. § 208 O.s.p. a rozhodoval o odvolaní v celom rozsahu uplatneného nároku. V prejednávanej právnej veci predmetom konania bolo zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy X.XXX,- Sk vo výške XX,X % ročne za obdobie XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX L. a od XX.XX.XXXX do zaplatenia. H. dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (záväzku) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu, s ktorým sa dostal do omeškania. V dôsledku omeškania dlžníka nevznikne medzi ním a veriteľom nový záväzkový vzťah; ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok, je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). H. platiť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie ako trvá hlavný záväzok, splnením dlhu alebo jeho zánikom z iného dôvodu, zaniká tiež povinnosť platiť úroky z omeškania ako vedľajší záväzkový právny vzťah; zostáva tu iba povinnosť zaplatiť už splatné úroky z omeškania. Ak sa premlčí hlavný záväzok, dochádza k premlčaniu i vedľajšieho záväzku. N. z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, i keď sa stanú splatnými iba v budúcnosti. Q. okrem iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce iba okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu; tým sa odlišuje od povinnosti platiť nájomné alebo ďalšie obdobné plnenia, ktoré sa síce tiež pravidelne opakujú, ale u ktorých sa k vzniku nároku na každú ďalšiu dávku vyžaduje, aby v budúcnosti pristúpili ďalšie právne skutočnosti (napr. v prípade nájomného je touto ďalšou právnou skutočnosťou bývanie v byte). H. platiť úroky z omeškania teda nevzniká samostatne každý deň trvania omeškania, ale vzniká jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením svojho záväzku. Q. dňom začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok. H. je subjektívnym oprávnením dlžníka, aby mohol po uplynutí určitej doby (premlčacej doby) vzniesť proti uplatneniu práva námietku premlčania. Ak dlžník pred súdom tohto oprávnenia využije a namietne premlčanie, nemôže súd premlčané právo veriteľovi priznať. K tomuto právnemu účinku premlčania treba, aby boli splnené tieto dve skutočnosti: X/ márne uplynutie premlčacej doby a X/ vznesenie námietky premlčania dlžníka na súde. Námietku premlčania môže dlžník uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Súd nemá povinnosť dlžníka poučiť o jeho práve vzniesť námietku premlčania (§ 5 O.s.p.). Súd je povinný na vznesenú námietku premlčania vždy prihliadať. Q. povinnosť nemá len výnimočne v prípade podmienok stanovených v ustanovení § 107 ods. 3 Z.. zákonníka. C. vznesenie námietky premlčania má za dôsledok, že súd nemôže uplatnené premlčané právo veriteľovi priznať a v takomto prípade žalobu zamietne. J. právo veriteľa však ani právoplatným zamietajúcim rozsudkom nezaniká, jeho právo naďalej trvá a dlžník môže dobrovoľne aj premlčané právo veriteľovi splniť. H. určení, ktoré majetkové práva sa premlčujú a ktoré nie, treba vychádzať z ustanovenia § 100 ods. X, 3 Z.. zák. H. ide o dĺžku premlčacej doby, túto Občiansky zákonník upravuje jednak všeobecne (§ 101) a jednak osobitne pre niektoré práva (§ 106 a nasl.). V prejednávanej veci zo spisu je zrejmé, že Okresný súd T. V platobným rozkazom zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXRo XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa istinu X.XXX,- Sk do XX dní od dňa doručenia platobného rozkazu. H. navrhovateľa si v konaní, v ktorom mu bola priznaná základná istina vo výške X.XXX,- Sk uplatnil z tejto istiny úroky z omeškania len od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. R. trojročná premlčacia lehota na uplatnenie tohto práva plynula súbežne s premlčacou lehotou hlavného záväzku. Preto ak súd prvého stupňa konštatoval, že ak sa premlčí hlavný záväzkový právny vzťah, premlčí sa aj vedľajší záväzok, t.j. nárok na zaplatenie úrokov z omeškania (pôvodne neuplatnených, t.j. od XX.XX.XXXX) je jeho záver vecne správny. K námietke žalobcu uplatnenej v odvolaní, že úroky z omeškania denne prirastajú k pohľadávke a teda sa aj premlčujú denne odvolací súd dodáva, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce iba okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu; tým sa odlišuje od povinnosti platiť nájomné alebo ďalšie obdobné plnenia, ktoré sa síce tiež pravidelne opakujú, ale u ktorých sa ku vzniku nároku na každú ďalšiu dávku vyžaduje, aby v budúcnosti pristúpili ďalšie právne skutočnosti (napr. prípade nájomného je touto ďalšou právnou skutočnosťou bývanie v byte), o aký prípad ale v posudzovanej veci nejde. V prejednávanej veci povinnosť platiť úroky z omeškania nevznikala samostatne za každý deň trvania omeškania, ale vznikla jednorázovo v deň, v ktorý sa žalovaný ocitol v omeškaní so splnením záväzku, narastal iba počet dní omeškania. C. splatnosti hlavného záväzku začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok. Okresný súd T. V platobným rozkazom zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXRo XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX uložil odporkyni zaplatiť predchodcovi navrhovateľa istinu - hlavný záväzok vo výške X.XXX,- Sk. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Q. je objektívne vymedzený začiatok (S. F. súdu J. republiky z XX. mája XXXX, sp.zn. XObo XX/XX.) H. môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Preto ak navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania z hlavného záväzku až dňom XX.XX.XXXX, nebolo mu možné právo na úroky z omeškania priznať. V prejednávanej veci došlo k účinnému dovolaniu sa premlčania tohto práva, nakoľko nasledujúcim dňom po splatnosti hlavného záväzku, t.j. XX.XX.XXXX sa odporkyňa dostala s jeho plnením do omeškania, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, odvtedy začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie si úrokov z omeškania, a jej uplynutím došlo k premlčaniu nároku na ich zaplatenie ako celku. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ podal dňa v rámci XX-ročnej premlčacej doby vzťahujúcej sa k istine X.XXX,- Sk spolu s už priznanými úrokmi (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) návrh na vykonanie exekúcie. I. v prípade pokiaľ by sa počiatok plynutia premlčacej doby odvíjal od času splatnosti základného záväzku, určeného vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým bola povinnosť zaplatenia základného záväzku uložená odporcovi, ako to tvrdil navrhovateľ, teda od XX.XX.XXXX (nasledujúci deň po právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu zaväzujúci na úhradu X.XXX,- Sk s príslušenstvom), uplynula by dňom XX.XX.XXXX. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa je potrebné, neskúmajúc vecnú stránku veci, v dôsledku premlčania jeho nároku zamietnuť, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne nevznikli. Q. rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.