Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/375/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509201125 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1509201125.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľov: X/ H. L., X/ T. L., O. R. H. Bratislave, T. G. Č.. XX, proti odporkyni: I. F., R. H. Bratislave, B. Č.. X, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 13. júna 2011 č. k. 13C 10/2009-97 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť vypratať byt č. 1 na 11 poschodí obytného domu na B. Z. Č.. X H. R., nachádzajúci sa na parcele číslo 3145, v katastrálnom území Petržalka, zapísanom na liste vlastníctva č. 2635 a odovzdať ho navrhovateľom 1/ a 2/ do troch dní od jeho právoplatnosti, súčasne uložil odporkyni povinnosť náhrady trov konania navrhovateľom 1/ a 2/ v sume 100 euro do troch dní od jeho právoplatnosti. Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia 1/ a 2/ ako kupujúci a odporkyňa ako predávajúca uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 5.6.2006, kde predmetom zmluvy bol predaj bytu vlastnícky patriaci odporkyni, ktorý sa nachádza v Bratislave, na 11. poschodí, č. bytu 1, na Iljušinovej ulici č. 8. Na základe tejto kúpnej zmluvy správa katastra pre Hlavné mesto SR v Bratislave povolila vklad 12.6.2006. V kúpnej zmluve okrem iného bola dohodnutá cena vo výške 2.200.000,- Sk. Podľa tvrdenia navrhovateľov, keďže byt momentálne nepotrebovali, boli dohodnutí s odporkyňou, že tento môže užívať do 31.12.2008 a 23.1.2009 bola odporkyňa vyzvaná, aby predmet kúpy odovzdala, čo odmietla. Z výpisu listu vlastníctva zo dňa 23.1.2009 mal súd prvého stupňa preukázané, že vlastníkmi predmetného bytu, ktorý sa nachádza v Bratislave, na Iljušinovej č. 8, 11 poschodie, byt č. 1 sú navrhovatelia. Odporkyňa potvrdením zo dňa 5.6.2006 potvrdila, že dňa 5.6.2006 prevzala sumu 2.200.000,- Sk. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k názoru, že nárok navrhovateľov je dôvodný a v súlade so zákonom. Súd vychádzal z toho, že navrhovatelia a odporkyňa uzatvorili riadne kúpno-predajnú zmluvu, túto kúpno-predajnú zmluvu podpísali účastníci zmluvy, o čom nebola pochybnosť, čiže zmluva bola uzavretá platne a prešlo vlastnícke právo na navrhovateľov, o čom svedčí výpis z listu vlastníctva zo dňa 23.1.2009. Z dokazovania mal súd preukázané potvrdením zo dňa 5.6.2006, ktoré podpísala odporkyňa, ktorá túto skutočnosť nespochybnila, že prevzala kúpnu cenu 2.200.000,- Sk. Rozpor vznikol z hľadiska tvrdení navrhovateľa, ktorý tvrdil, že peniaze odovzdával odporkyni, pričom svedok Kravenda uvádzal, že navrhovateľ 1/ sumu 1.200.000,- dal pánovi Zelenkovi. Túto skutočnosť súd prvého stupňa nepovažoval za rozhodujúcu z hľadiska nároku navrhovateľov na vypratanie nehnuteľnosti, pretože odporkyňa potvrdila prevzatie peňazí vo výške dohodnutej v kúpnej zmluve a aká bola následná manipulácia s týmito peniazmi z hľadiska predmetu sporu rozhodujúce nie je. Z dokazovania vyplynulo, že odporkyňa chcela začať podnikať, k tomu boli potrebné peniaze, čo riešila predajom bytu a nemôže sa odporkyňa domáhať toho, že nevedela, čo podpisuje, čo je predmetom kúpy, keďže v zmluve sa konštatuje, že zmluvu si účastníci riadne prečítali a podpísali. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu vyhovel, rozhodol o vyprataní bytu, keď vlastníkmi bytu sa stali navrhovatelia a odporkyňa v byte bývala neoprávnene a byt neuvoľnila ani po výzve navrhovateľa. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa namietajúc, že jeho odôvodnenie je tendenčné a smeruje voči jej osobe. Nesprávne je tvrdenie, že ona si kúpnu zmluvu zle prečítala alebo tejto neporozumela, keď zmluvu nečítala vôbec a táto jej ani nebola poštou doručená, o jej existencii odporkyňa vôbec nevedela. Poukázala aj na rozpory v tvrdeniach navrhovateľa 1/ a v konaní vypočutých svedkov ohľadne zaplatenia kúpnej ceny. Za nelogické považovala, aby v predmetnom byte investovala sumu 40 tisíc Sk za plastové okná bez toho, aby vedela, že byt jej nepatrí. Rozporovala aj tvrdenie navrhovateľa, že sa s odporkyňou údajne dohodol na užívaní bytu odporkyňou po dobu dvoch rokov, konanie navrhovateľa pri získaní bytu považovala za podvod, keď peniaze navrhovateľ poskytol manželom Zelenkovým. Odporkyňa bola toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal iba z podpisu na zmluve, ktorý na odporkyni vylúdila p. Zelenková, keď jej akoby zázrakom zmizli okuliare a ona jej všetko predčítala, nezaoberal sa už ale ostatnými faktami, čo považovala odporkyňa za spochybniteľné. Navrhla preto znovuprešetrenie prípadu a zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhovateľ 1/ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Len pre úplnosť konštatuje odvolací súd, že predmetom konania bol nárok na ochranu vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 O.z., teda právo na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti) od toho, kto ju vlastníkovi neprávom zadržuje. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho (iného) spoluvlastníka. Platí to aj pre bezpodielového spoluvlastníka. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody. Vzhľadom na tvrdenia odporkyne v odvolaní, že o existencii kúpnej zmluvy z 5.6.2006 nemala vôbec vedomosť, poukazuje odvolací súd na nasledovné ustanovenia Občianskeho zákonníka: Podľa § 34 O.z. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 1 O.z. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 35 ods. 2 O.z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa § 37 ods. 1 O.z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 37 ods. 2 O.z. právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa § 37 ods. 3 O.z. právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1 O.z. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 3 O.z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 43 O.z. účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Podľa § 46 ods. 1 O.z. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 46 ods. 2 O.z. pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Je nepochybné, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti je dvojstranný právny úkon, ktorý musí spĺňať požiadavky stanovené všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka, menovite ust. § 37 a nasl., právny úkon musí byť okrem iného určitý (§ 37 ods. 1 O.z.), urobený v písomnej forme tak, aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté na tej istej listine (§ 40 ods. 3, § 46 O.z.). Len pri dodržaní uvedených požiadaviek je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľností, a to aj účastníkov, predmetu kúpy a kúpnej ceny, všetko ku dňu uzavretia zmluvy. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je prísne formálny právny úkon, musí byť úmysel strán ohľadne podstatných náležitostí zistený len a výlučne z písomnej zmluvy. Tvrdenie odporkyne, že nevedela o existencii kúpnej zmluvy z 5.6.2006 je v rozpore s obsahom jej výpovede pred súdom prvého stupňa dňa 20.4.2009, kde táto uviedla, že síce podpísala kúpnu zmluvu avšak túto si neprečítala, keď v podstate bola v tom, že predmetnú nehnuteľnosť zakladá v prospech manželov Zelenkových, ktorí si chceli zobrať úver z banky a s ktorými chcela podnikať. Z písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy z 5.6.2006 je pritom zrejmé dostatočne, o akú zmluvu ide, vzhľadom na jej označenie v záhlaví zväčšeným písmom, rovnako tak označenie predávajúcej a kupujúcich, podpisy zmluvných strán boli notársky overené. Za tejto situácie nemožno skutočnosť (v prípade, ak je táto skutočne pravdivá), že odporkyňa sa s textom zmluvy pred jej podpisom neoboznámila (opak však vyplýva z výpovede navrhovateľky 2/, podľa ktorej odporkyňa si zmluvu pred podpisom riadne prečítala), teda konala celkom neobozretne a bez akejkoľvek i základnej opatrnosti, vyhodnotiť v prospech odporkyne. Prijatie jej argumentácie by znamenalo možnosť spochybnenia v budúcnosti akéhokoľvek navonok perfektného právneho úkonu uzavretého aj v písomnej forme, význam ktorej formy spočíva práve v posilnení istoty strán resp. tretích osôb o skutočnom obsahu právneho úkonu. Odvolací súd považuje teda tvrdenia odporkyne ohľadne nevedomosti o existencii takejto, ňou riadne podpísanej a uzavretej zmluvy, za celkom účelové, v priamom rozpore s obsahom vykonaného dokazovania. Za krajne nepravdepodobné je potrebné považovať takéto tvrdenia odporkyne aj z dôvodu, že táto sama uviedla, že navrhovatelia po uzavretí zmluvy od nej žiadali peniaze za nájom predmetnej nehnuteľnosti, ona sama aj odporcovi 1/ peniaze odovzdala, musela teda vedieť, že vlastníčkou predmetného bytu už nie je, v opačnom prípade by takémuto jej konaniu chýbal akýkoľvek racionálny základ. Skutočnosť nevyplatenia kúpnej ceny predávajúcej odporkyni sama osebe nerobí právny úkon kúpnej zmluvy neplatným, odporkyňa mala možnosť domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny aj cestou súdu, prípadne mohla využiť právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy po uplynutí dodatočnej primeranej lehoty poskytnutej navrhovateľom na splnenie dlhu v zmysle § 517 ods. 1 O.z. Z vyššie uvedeného potom neostalo než uzavrieť, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu platnej a účinnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti nadobudli navrhovatelia a odporkyňa odmietaním uvoľnenia nehnuteľnosti túto navrhovateľom neoprávnene zadržuje (dôvod pre užívanie nehnuteľnosti odporkyňou v konaní zistený nebol). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešní navrhovatelia náhradu trov neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.), nebolo tak možné im náhradu trov odvolacieho konania priznať. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.