Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/21/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509205830 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1509205830.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: C.. C. D., bytom X. X J., zastúpeného JUDr. Jozef Boris, advokát, so sídlom v Bratislave, Belehradská 1, proti odporcovi: K. C., L.. XX.X.XXXX, bytom V. X/b, J., o určenie vlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.10.2010, č.k. 8C/67/2009-73, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v ktorom sa domáhal určiť, že je v podiele 3 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na B. Č.. XXX ako G.. Č.. XXX/ X - záhrady, o výmere XXX C.X, Č.. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX C.X a rodinný dom súp. č. XXXX postaveného na par. č. XXX/X, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B.. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 80 písm. c/ O.s.p., keď z ustáleného skutkového stavu mal za nepochybné, že právni predchodcovia navrhovateľa ( jeho rodičia ) I. D. a C. D. nadobudli ako manželia Kúpnou zmluvou zo dňa 23.08.1982 bezpodielové spoluvlastníctvo k pozemkom par. č. XXX/X a XXX/X v katastrálnom území B. a následne začali na týchto pozemkoch so stavbou rodinného domu - ako stavebníci vystupovali obaja, obaja žiadali o vydanie stavebného povolenia, dom bol dokončený v roku XXXX, pričom dňa XX.XX.XXXX vydal ONV Bratislava pod č. XXX/XXXX/XX/B/XX/Gr kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil stavebníkom užívanie stavby rodinného domu. Z osvedčení o dedičstve č. E.-X.-X. XXX/XX K. XX/XX ( po poručiteľke C. D. ) a č. K. K. XX/XX-XX ( po poručiteľovi I. D. ) súd zistil, že obaja rodičia navrhovateľa zomreli bez zanechania závetu, pričom čo sa týka predmetných nehnuteľností ( pozemkov a rodinného domu ) v dedičskom konaní po matke navrhovateľa bola schválená dedičská dohoda podľa ktorej sa stal ich spoluvlastníkom v podiele v jednej 1 otec navrhovateľa a v podiele 1 navrhovateľ a jeho sestra a v dedičskom konaní po otcovi bola schválená dedičská dohoda podľa ktorej sa dedičmi otcovho podielu stali v rovnakom podiele navrhovateľ a jeho sestra C.. C. C.. Na základe dedenia po svojich rodičoch boli na základe osvedčení o dedičstve, ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností každý v jednej 1 zapísaní navrhovateľ a jeho sestra, ktorá svoj podiel previedla Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX na odporcu - svojho syna. Z výpisov B. Č.. XXX katastrálneho územia B. súd zistil, že v súčasnosti ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností sú vedení účastníci konania, a to každý v jednej 1. Súd prvého stupňa v rozhodnutí poukázal na to, že dedičstvo po zomrelom poručiteľovi sa prejednáva v konaní o dedičstve, na ktoré sa vzťahuje osobitná právna úprava obsiahnutá v ust. § 175a a nasl. O.s.p., pričom účastníkmi konania sú výlučne dedičia po zomrelom poručiteľovi. Vo vzťahu k otázke existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. konštatoval, že tento je v prejednávanej veci daný, keďže navrhovateľ tvrdí, že je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v 3 a nie v jednej 1 ako je zapísaný v katastri nehnuteľností, jeho právne postavenie je neisté, a v prípade vyhovenia návrhu by požadovaným určením došlo k nastoleniu právnej istoty v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Navrhovateľ tvrdenie, že je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 3 opieral o to, že na 11Co 21/2011-94 stavbu rodinného domu ( ktorý je jednou z predmetných nehnuteľností) vynaložil náklady v rozsahu minimálne XX% celkových nákladov vynaložených na stavbu a o to, že tu bola medzi ním, jeho sestrou a rodičmi za ich života nepísaná dohoda, že rodinný dom zdedí výlučne on. Keďže v prípade sporných nehnuteľností došlo k tomu, že bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov a rodinného domu od počiatku boli rodičia navrhovateľa a nehnuteľnosti boli predmetom dedenia po jeho rodičoch, súd sa v prvom rade vyporiadal s otázkou, či navrhovateľ ako právny nástupca - dedič po svojich rodičoch sa môže domáhať priamo určenia jeho spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tejto otázke dospel k záveru, že dedič sa zásadne nemôže priamo domáhať určenia, že je vlastníkom, alebo podielovým spoluvlastníkom určitej veci ( nehnuteľnosti ), keď dôvodom pre takýto záver je predovšetkým nevyhnutnosť rešpektovania zásady ingerencie štátu do právnych vzťahov súvisiacich s právnym nástupníctvom v prípade smrti fyzickej osoby, ktorá zásadne vyžaduje prejednanie veci v dedičskom konaní podľa § 175a a nasl. O.s.p.; pre úplnosť v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax českých súdov v tejto otázke ( rozhodnutia Najvyššieho súdu SR prípadne súdov nižších stupňov v Slovenskej republike nie sú dostupné ), a to rozsudok NSČR sp.zn. 22Cdo 1445/2004, 22Cdo 739/2003 a sp.zn. 22Cdo 1977/2001. V prejednávanej veci obe dedičské konania skončili vydaním osvedčenia o dedičstve na základe dohody všetkých dedičov, pričom žiadny z dedičov ( teda ani navrhovateľ ) nepožiadal o pokračovanie v dedičskom konaní. Za takýchto okolností sa potom už navrhovateľ ako jeden z dedičov nemôže domáhať určenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľností v inom podiele, než mu patrí na základe výsledkov dedičského konania. Nakoľko sa dedič nemôže priamo domáhať určenia jeho vlastníctva, alebo spoluvlastníctva, ktoré mal nadobudnúť po poručiteľovi a ak dedičské konanie už prebehlo, takýto dedič sa po skončení dedičského konania nemôže domáhať vrátenia právneho stavu založeného na právoplatne skončenom dedičskom konaní, prostredníctvom návrhu na určenie vlastníctva - keďže navrhovateľ sa svojim návrhom domáha práve takéhoto určenia, súd návrhu už len z tohto dôvodu nevyhovel. Pokiaľ ide o dôvody, resp. skutkové tvrdenia, o ktoré svoj návrh navrhovateľ opiera, súd prvého stupňa konštatoval, že v zmysle ust. § 460 a nasl. Obč. zákonníka takéto vynaloženie nákladov na vec vo vlastníctve poručiteľa, bez ďalšieho nemá za následok nadobudnutie tejto veci po poručiteľovi osobou, ktorá tieto náklady vynaložila. Vo vzťahu k možnosti originálneho spôsobu nadobudnutia rodinného domu navrhovateľom konštatoval, že je celkom vylúčený vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov ( stavebníkmi a aj osobami ktorým bolo vydané povolenie na užívanie rodinného domu boli rodičia navrhovateľa ). Zhotovenie stavby rodinného domu do podielového spoluvlastníctva naviac predpokladá aj existenciu dohody o takomto zhotovení veci spravidla pred jej zhotovením ( začatím výstavby ), no rovnako dohodu s vlastníkmi pozemkov na ktorých sa má takýto rodinný dom postaviť. V tejto súvislosti poukázal na obsah osvedčenia o dedičstve a na obsah dedičskej dohody medzi navrhovateľom a jeho sestrou, ktorú uzatváral po smrti matky a neskôr po smrti svojho otca. Priebeh udalosti potom svedčí o tom, že navrhovateľ ktorý dobrovoľne na základe ním uzavretej dedičskej dohody nadobudol po každom z rodičov 1 nehnuteľnosti plne bez akýchkoľvek námietok akceptoval, že sa stane spoluvlastníkom nehnuteľností v jednej polovici bez akýchkoľvek kompenzácii za to, čo podľa jeho tvrdenia vynaložil na stavbu rodinného domu. Vo vzťahu k rodinnému domu ( ktorý je predmetom konania) potom súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ nenadobudol a nemohol nadobudnúť podielové spoluvlastníctvo k nemu v návrhu špecifikovanom podiele, originálnym spôsobom ( jeho zhotovením, stavbou ) a v čase smrti matky navrhovateľa boli všetky tieto nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov navrhovateľa. V súvislosti s listinami označenými ako Ustanovenie dediča zo dňa XX.XX.XXXX a Závet a ustanovení dediča zo dňa XX.XX.XXXX predložených navrhovateľom prvostupňový súd konštatoval, že tieto listiny navrhovateľ v dedičskom konaní nepredložil, naopak súhlasil bez akýchkoľvek námietok s tým, že nehnuteľnosti sa zdedia podľa dedičských podielov bez akejkoľvek kompenzácie. Iné právne skutočnosti na základe ktorých sa navrhovateľ mohol stať spoluvlastníkom 11Co 21/2011-95 predmetných nehnuteľností v podiele 3 v priebehu konania neboli tvrdené, nevyšli najavo, ani neboli preukázané. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. prihliadajúc na to, že v konaní plne úspešný odporca si náhradu trov konania nežiadal. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc to, že navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené predvolanie na pojednávanie súdu. Konaním súdu bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu bolo porušené základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyjadrené v čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo vzťahu k hodnoteniu rozhodnutia vo veci samej uviedol, že svojim návrhom žiadal súd o určenie spoluvlastníckych podielov, ktoré vychádzajú z jeho relevantných dôkazov predložených súdu, ako i z ústnej dohody so spoludedičom, o ktorej však má od začiatku jej uzavretia vedomosť i odporca. K ústnej dohode uviedol, že táto napĺňala a a napĺňa základné skutkové znaky o jej otázkach; v tejto súvislosti poukázal na odbornú literatúru podľa ktorej zmluva, z ktorej vyplýva veľkosť spoluvlastníckych podielov nemá žiadnu predpísanú formu, z jej obsahu však musí byť jasný úmysel účastníkov zmluvy založiť spoluvlastnícky podiel k danej veci. Súdom prvého stupňa uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky nie sú totožné s prejednávanou vecou. Na základe uvedených okolností žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že plne súhlasí a stotožňuje sa s konečným verdiktom súdneho rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej veci nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie vlastníctva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti odvolania namietajúceho riadne nedoručenie predvolania na pojednávanie súdu nariadené na deň 12.10.2010, počas ktorého konajúci súd v neprítomnosti odporcu a jeho zástupcu vec prejednal a rozhodol ( § 101 ods.2 O.s.p.), sa odvolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci bola odporcovi súdom odňatá možnosť pred ním konať (§ 221 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. 11Co 21/2011-96 Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. V zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci súd povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007). Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky. Podľa ust. § 45 ods.1 vety prvej, ods. 2 O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti ( ďalej len „ doručenka „ ) sa považujú za doručené, ak nie je preukázaný opak. 11Co 21/2011-97 Podľa ust. § 46 ods.1 O.s.p. adresátovi možno doručiť písomnosti v byte, v sídle ( mieste podnikania ), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Podľa ust. § 47 ods.1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Podľa ust. § 49 ods.1 vety prvej O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť tomuto zástupcovi. Podľa ust. § 115 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. V danom prípade, vychádzajúc z obsahu spisu je z obsahu doručenky zrejmé, že právnemu zástupcovi odporcu bolo v súlade s ust. § 46 ods.1, § 49 ods.1, § 115 O.s.p. doručované predvolanie na pojednávanie prvostupňového súdu, určeného na deň 12.októbra 2010 úpravou sudcu zo dňa 1.7.2010 ( čl. 45). Z obsahu doručenky (č.l. 45 spisu) vyplýva, že zásielka obsahujúca predvolanie na termín pojednávania prvostupňového súdu bola právnemu zástupcovi odporcu riadne doručená dňa 13.7.2010 ( § 46 ods.1 O.s.p.). Na pojednávanie sa však právny zástupca odporcu spolu s odporcom nedostavili a ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie; preto pokiaľ konajúci prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu a jeho splnomocneného zástupcu, jeho postup bol v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom zamietol návrh navrhovateľa na určenie, že je v podiele 3 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na B. Č.. XXX ako parc. Č.. XXX/X - záhrady, o výmere XXX C.X, č. XXX/ X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postaveného na par. č. XXX/X, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B.; z uvedeného dôvodu odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Na doplnenie rozhodnutia a k podpore odôvodnenia súdu prvého stupňa odvolací súd udáva, že v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania ( žalobou ) možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje navrhovateľa. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie týchto pomerov ( vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah ( právo už existujúce) aspoň v dobe vydania rozhodnutia, alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už 11Co 21/2011-98 existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. V posudzovanom prípade sa odvolací súd stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ sa ako jeden z dvoch dedičov po neb. C. D., L.. XX.X.XXXX, X.. XX.XX.XXXX a I. D.T., L.. XX.X.XXXX, X.. X.X.XXXX nemôže s úspechom domáhať návrhom podľa § 80 písm. c / O.s.p. určenia, že je vlastníkom nehnuteľností patriacich do dedičstva v inom podiele, než v ktorom mu bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva. V súvislosti s touto úvahou odvolací súd udáva, že dedičstvo sa podľa ust. § 175a a nasl. O.s.p. prejedná v konaní o dedičstve, ktoré je možné začať i bez návrhu, akonáhle sa súd príslušný na prejednanie dedičstva dozvie, že niekto zomrel, alebo bol prehlásený za mŕtveho. Uznesením podľa § 175q O.s.p. sa deklarujú právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva, teda v podstate k potvrdeniu nadobudnutia vlastníckeho práva dedením k veciam patriacim do dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti, je oprávnený len súd v dedičskom konaní. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné mimo konania o dedičstve, deklaratórnym rozhodnutím štátneho orgánu ( výrokom štátneho orgánu ) určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, resp. určiť, že dedič je na základe skutkových okolností existujúcich za života poručiteľa vlastníkom veci patriacej do dedičstva v inom podiele, než v ktorom mu už bolo deklaratórnym rozhodnutím štátneho orgánu potvrdené. Nie je možné obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva a určovacím výrokom vyhovieť návrhu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. uplatňujúcim, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva ( v konaní o dedičstve doposiaľ neprejednanej), resp. určiť, že dedič je na základe skutkových okolností existujúcich za života poručiteľa vlastníkom veci patriacej do dedičstva v inom podiele, než v ktorom mu už bolo deklaratórnym rozhodnutím štátneho orgánu potvrdené, pretože touto deklaráciou súdu by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutia, ku ktorým je povolaný súd podľa ust. piatej hlavy O.s.p. ( napr. v konaní o dedičstve, v konaní o starostlivosti súdu o maloletých a pod. ), nemôžu byť urobené v tzv. sporovom konaní. Na základe uvedených dôvodov ( samých o sebe brániacich vyhoveniu návrhu navrhovateľa), plne sa stotožniac i s presvedčivým odôvodnením súdu týkajúcim sa skutkových tvrdení, o ktoré navrhovateľ opieral návrh vo veci samej ( str. 5 - 6 odôvodnenia ), odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p., keďže odporca majúci plný úspech v odvolacom konaní, si právo na náhradu trov konania neuplatnil a trovy odvolacieho konania mu z obsahu spisu ani nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.