Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/154/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509210637 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1509210637.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: P.. Y.. F. P., A.. X.X.XXXX, W. Q. Bratislave, Š. J.. Č.. XXXX/X, štátny občan SR, zast. advokátkou: JUDr. Jarmila Doležalová, Košická ul. č. 52, Bratislava, proti odporcovi: E. P., A.. XX.X.XXXX, S. W. X., Q. E., Č. J.. Č.. XX, J., štátny občan Ukrajiny, prechodne bytom Q. Bratislave, H. J.. Č.. X, zastúpený opatrovníčkou: Y. P.Š., W. Q. Bratislave, H. J.. Č.. X, o zaplatenie istiny 2.132,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. marca 2010, č. k. 5C 163/2009-31, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 2.132,04 eur s 8, 5 % úrokom z omeškania ročne od 14.5.2009 do zaplatenia a vo zvyšku úroku z omeškania konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne článkom 38 ods. 1, 3 N. J. T. XX.X.XXXX medzi bývalou Československou socialistickou republikou a bývalým Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, § 420 ods. 1, § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 135 ods. 1 O.s.p. a vecne zistením, že odporca svojim zavineným protiprávnym konaním, za ktoré bol Okresným súdom Bratislava V, trestným rozkazom zo dňa 9. apríla 2009, sp. zn. 4T 47/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2009 a súd je ním viazaný, uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci, ktorým spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške žalovanej istiny, na uplatnenie nároku ktorého, bol navrhovateľ odkázaný v občianskom súdnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na uvedené súdne rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti odporcovi, nie je oprávnený skúmať a na otázku, či bol skutok spáchaný ani vykonávať dokazovanie, keďže odporca bol právoplatným rozhodnutím uznaný vinným za svoje protiprávne konanie (poškodenie osobného motorového vozidla navrhovateľa). Zastavenie konania vo zvyšku úroku z omeškania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 96 ods. 1 O.s.p. a vecne späťvzatím návrhu navrhovateľom v tejto časti. Výšku priznaných úrokov z omeškania k prisúdenej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods.2 v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že odporca sa so svojim plnení dostal do omeškania dňom nasledujúcim po právoplatnosti trestného rozkazu, v ktorom bola výška škody ustálená, faktúrou predloženou navrhovateľom, vyčíslujúcou skutočné náklady navrhovateľa vynaložené na opravu vozidla. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal právo na náhradu trov vzniknutých zaplatením súdneho poplatku za návrh a trovách na jeho právnom zastúpení. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zrušiť z dôvodu, že prvostupňový rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako i z dôvodu, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav. Odporca vo svojom odvolaní zároveň uviedol, že osobné motorové vozidlo navrhovateľa nepoškodil. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedná za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto škodu nezavinil. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V zmysle súčasného znenia zákona (§ 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka) už nie je prvoradá naturálna reštitúcia, ale škoda sa uhrádza v peniazoch. Pre určenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená, stratená, zničená a podobne. Základnou zákonnou požiadavkou vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou ako vzťahom príčiny a následku. Predpokladom všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je 1) porušenie právnej povinnosti, 2) existencia škody (majetková ujma) a 3) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti škodcu a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus). Zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže zodpovednosti zbaviť. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako škodca skutočne konal (prípadne opomenul konať), a tým, ako konať mal, aby jeho konanie zodpovedalo povinnosti uloženej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou alebo zmluvou. Okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu prevenciu), ukladajúcu každému konať takým spôsobom, aby svojim konaním nespôsobil škodu na zdraví, majetku, či iných hodnotách (§ 415 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo neexistuje. Porušením tejto povinnosti je rovnako porušením právnej povinnosti v zmysle ustanovení § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť medzi kvalifikovanou škodnou udalosťou a vznikom škody je jednou zo základných podmienok zodpovednosti za škodu. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak nebyť konkrétnej škodnej udalosti by ku škode nedošlo. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu by nenastala, príčinou vzniku škody môže byť iba tá okolnosť, bez ktorej existencie by škodlivý následok nenastal, pričom nemusí ísť o príčinu jedinú ale stačí, aby išlo o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom výsledku, o odškodnenie ktorého ide, a to príčinu podstatnú. Príčinná súvislosť však musí byť bezpečne preukázaná a nie je možné ju iba predpokladať. V posudzovanej veci je nesporné, že odporca bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9. apríla 2009, sp. zn. 4T 47/2009 uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci (§ 245 ods. 1 Trestného zákona), ktorého sa dopustil dňa XX.X.XXXX tak, že z terasy obytného domu Q. W. na H. J. Č.. X, vyhodil kus betónu na strechu auta navrhovateľa, čím mu spôsobil škodu vo výške žalovanej istiny. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odporca za škodu zodpovedá v plnom rozsahu, keďže porušenie jeho právnej povinnosti je v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá na majetku navrhovateľa vznikla. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom od 15.10.2008, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto, v celom rozsahu sa stotožňujúc so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj v celom rozsahu poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.