Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/208/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509215252 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1509215252.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY K. súd v A. v senáte zloženom z predsedu senátu Q.. C. B. a členiek senátu Q.. Q. M. a Q.. V. S. v právnej veci navrhovateľa: F. W.., a.s., so sídlom A., Y. X, proti odporkyni: J.. J. K., bytom A., Q. XX, o zaplatenie XX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu A. V zo dňa X. marca XXXX č.k. XXC XXX/XX-XX, takto r o z h o d o l : Y. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : N. rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XX,XX eur s X% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, titulom náhrady nákladov súvisiacich s núteným odťahom motorového vozidla Z. A.-XXXK. patriaceho odporkyni, ktoré bolo zaparkované na mieste zákazu státia na N. B. v A.. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporkyňa ponechala motorové vozidlo na mieste, kde bolo zastavenie zakázané, nakoľko bolo ponechané v zóne s dopravným obmedzením zákazu státia mimo dopravných vyznačených parkovacích miest, čím sa dopustila dopravného priestupku nerešpektovaním dopravnej značky D XXa a vodorovného dopravného značenia V XX, pričom obranu odporkyne v tom, že si označila parkovaciu kartu považoval za irelevantnú vzhľadom na to, že táto oprávňuje vodičov parkovať len na miestach na to určených. S poukazom na ust. § 40 ods. 4 písm.a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. považoval návrh navrhovateľa voči odporkyni, ako prevádzkovateľke odtiahnutého motorového vozidla, na náhradu nákladov spojených s jeho odťahom, za dôvodný. Y. navrhovateľa odstrániť motorové vozidlo mal preukázané výpisom z obchodného registra o tom, že predmetom jeho činnosti je aj vykonávanie odťahovacej služby a tým, že jeho zriaďovateľom je S. V.. A., z čoho dovodil, že vlastník komunikácií preniesol správu komunikácií v zmysle § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. XXX/XXXX D.. o pozemných komunikáciách na navrhovateľa ako právnickú osobu založenú obcou na tento účel. N. za odtiahnutie vozidla v požadovanej výške mal preukázané znaleckým posudkom č. X/XXXX. Vzhľadom na omeškania odporkyne s úhradou peňažného záväzku, priznal navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2 Y.. zák. úroky z omeškania uplynutím 7 dní od prevzatia vozidla odporkyňou dňa XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal voči neúspešnej odporkyni náhradu trov konania vo výške XX,XX eur, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za návrh. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že pri preberaní vozidla bola informovaná, že k jeho odtiahnutiu došlo kvôli neplatnému parkovaciemu lístku a o státí v zóne D XXa pôvodne nebolo ani zmienky. P. tým, že v tejto zóne ja mnoho vyznačených parkovacích miest, teda nejde o absolútny zákaz státia, a preto dôvod odtiahnutia v zóne D XXa neobstojí, keďže na jednom z takýchto miest zaparkovala, pričom pripustila, že pre málo miesta možno nepatrne presahovala vodorovné značenie, ktoré sa nachádzalo medzi parkovacou plochou a prechodom pre chodcov. Podľa nej však toto značenie na danom mieste nemá žiaden praktický význam a nikomu nezavadzala a ani nikoho v premávke neobmedzovala svojím zaparkovaným vozidlom. L., že ho zaparkovala vo veľkých bolestiach na ceste k lekárke. N., že právo spravovať verejné komunikácie má len verejná správa obce a prípadné poplatky za takúto činnosť patria obci a nie súkromnej spoločnosti. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že námietka aktívnej legitimácie nie je opodstatnená, nakoľko listinnými dôkazmi preukázal, že je subjektom zriadeným správcom komunikácie, teda S. mestom B. A. a zároveň je primátorom ako jeho štatutárnym zástupcom poverený vykonávaním odťahov vozidiel na základe rozhodnutia mestskej polície. W. za dostatočne preukázané, že odporkyňa porušila dopravné predpisy, priestupkové konanie bolo ukončené dohovorom, a v tomto konaní nie je možné skúmať, či došlo zo strany odporkyne k takému porušeniu dopravných predpisov, že nebolo potrebné vozidlo odtiahnuť, a pokiaľ odporkyňa mala pochybnosti o rozhodnutí príslušníka mestskej polície, mala požiadať o jeho preskúmanie príslušný dopravný inšpektorát, resp. podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Y. súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, na jeho prejednanie nariadil odvolacie pojednávanie (§ 214 ods.X, písm.b/ O.s.p.), na ktorom odvolanie prejednal v neprítomnosti odporkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorá mala predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, svoju neprítomnosť neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, doplnil dokazovanie postupom podľa § 213 ods. X, ods. X, ods. 7 O.s.p. oboznámením s dokumentáciou mestskej polície o odťahu vozidla a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. V. komunikácie súd vo vlastníctve obcí (§ 3d ods. 3 zákona č. XXX/XXXX D.. o pozemných komunikáciách (E. zákon) v znení platnom a účinnom v čase odtiahnutia predmetného vozidla odporcu dňa XX.X.XXXX). V. komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 E. zákona). B. pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d ods. 5 písm. d) E. zákona). V. štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 E. zákona). K. spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 40 ods. 1 zákona č. U./XXXX Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov). B. cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané (§ 40 ods. 4 písm. a) cit. zák. č. XXX/XXXX Z.z. ). Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. X, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. C. vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa (§ 40 ods. 5 cit. zák. č. XXX/XXXX Z.z.). Z citovaných ustanovení E. zákona a zákona o premávke na pozemných komunikáciách je nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a rovnako, že správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy. M. z nich rovnako, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. XXX/XXXX Z.z. oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa. N. súd B. vo svojom rozhodnutí, sp. zn. XCdo XX/XXXX uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je zásadne prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného, teda správneho práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Y. vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. B. cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej, keď takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Súd prvého stupňa sa v danom prípade správne vysporiadal s otázkou namietanej aktívnej legitimácie navrhovateľa a odvolací súd sa s jeho posúdením plne stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď je nepochybné, že navrhovateľ bol zriadený S. V. B. A., ktoré je správcom komunikácií na území mesta A. a jeho predmetom činnosti zapísanom v obchodnom registri je aj odťahovacia služba.. Na základe rozhodnutia policajta V. polície v A. bol správa cesty, tzn. navrhovateľ ako právnická osoba na tento účel ním zriadená, povinný (podľa § 40 ods. 5 veta druhá zákona č. XXX/XXXX Z.z.) vozidlo odstrániť na náklady jeho prevádzkovateľa, ktorým bola odporkyňa, čím je daná jej pasívna legitimácia v konaní. P. odvolací súd považoval za bezpredmetnú obranu odporkyne v tom, z akých dôvodov motorové vozidlo zaparkovala (návšteva lekára) a či mala platnú alebo neplatnú parkovaciu kartu, nakoľko, ako správne uviedol súd prvého stupňa, parkovacia karta oprávňuje vodiča zaparkovať v zóne zákazu státia mimo vyznačených parkovacích miest len na to určených miestach. S poukazom na uvedené závery správne súd prvého stupňa dovodil, že odporkyňa ako prevádzkovateľ odtiahnutého vozidla je povinná znášať náklady nevyhnutne potrebné na jeho odstránenie, keď výšku uvedených nákladov nespochybňovala, resp. súd prvého stupňa správne pri posúdení ich výšky vychádzal zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného J. ekonomického znalectva a expertíz Z. univerzity v A., ktorý možno považovať za objektívny podklad pre učenie výšky nákladov na odťah. M. správne rozhodol súd prvého stupňa o priznaní navrhovateľom požadovaných úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Y.. zák. v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády B. č. XX/XXXX Z.z.., keď tieto priznal odo dňa XX.XX.XXXX, ktorým dňom sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu, keď podľa zápisu o výdaji motorového vozidla a jeho poučenia, mala ako preberajúca motorového vozidla po obdržaní poštovej poukážky X-dňovú lehotu na vykonanie tejto úhradu, ktorá lehota začala plynúť dňom prevzatia vozidla a až po jej uplynutí sa dostala do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Keďže odporkyňa ani v odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal, resp. ktoré by mohli mať vplyv na zmenu skutkového stavu, dospel odvolací súd ku zhodným záverom so súdom prvého stupňa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v tomto odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko nepožadoval náhradu trov konania, keďže mu žiadne v odvolacom konaní nevznikli. C. rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,94 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 20.12.2008 do zaplatenia, titulom náhrady nákladov súvisiacich s núteným odťahom motorového vozidla EČ BA-080KG patriaceho odporkyni, ktoré bolo zaparkované na mieste zákazu státia na Námestí SNP v Bratislave. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporkyňa ponechala motorové vozidlo na mieste, kde bolo zastavenie zakázané, nakoľko bolo ponechané v zóne s dopravným obmedzením zákazu státia mimo dopravných vyznačených parkovacích miest, čím sa dopustila dopravného priestupku nerešpektovaním dopravnej značky D 56a a vodorovného dopravného značenia V 13, pričom obranu odporkyne v tom, že si označila parkovaciu kartu považoval za irelevantnú vzhľadom na to, že táto oprávňuje vodičov parkovať len na miestach na to určených. S poukazom na ust. § 40 ods. 4 písm.a/ zákona č. 315/1996 Z.z. považoval návrh navrhovateľa voči odporkyni, ako prevádzkovateľke odtiahnutého motorového vozidla, na náhradu nákladov spojených s jeho odťahom, za dôvodný. Oprávnenie navrhovateľa odstrániť motorové vozidlo mal preukázané výpisom z obchodného registra o tom, že predmetom jeho činnosti je aj vykonávanie odťahovacej služby a tým, že jeho zriaďovateľom je Hlavné mesto SR Bratislava, z čoho dovodil, že vlastník komunikácií preniesol správu komunikácií v zmysle § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách na navrhovateľa ako právnickú osobu založenú obcou na tento účel. Náklady za odtiahnutie vozidla v požadovanej výške mal preukázané znaleckým posudkom č. 5/2009. Vzhľadom na omeškania odporkyne s úhradou peňažného záväzku, priznal navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. úroky z omeškania uplynutím 7 dní od prevzatia vozidla odporkyňou dňa 12.12.2008. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal voči neúspešnej odporkyni náhradu trov konania vo výške 16,50 eur, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za návrh. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že pri preberaní vozidla bola informovaná, že k jeho odtiahnutiu došlo kvôli neplatnému parkovaciemu lístku a o státí v zóne D 56a pôvodne nebolo ani zmienky. Argumentovala tým, že v tejto zóne ja mnoho vyznačených parkovacích miest, teda nejde o absolútny zákaz státia, a preto dôvod odtiahnutia v zóne D 56a neobstojí, keďže na jednom z takýchto miest zaparkovala, pričom pripustila, že pre málo miesta možno nepatrne presahovala vodorovné značenie, ktoré sa nachádzalo medzi parkovacou plochou a prechodom pre chodcov. Podľa nej však toto značenie na danom mieste nemá žiaden praktický význam a nikomu nezavadzala a ani nikoho v premávke neobmedzovala svojím zaparkovaným vozidlom. Uviedla, že ho zaparkovala vo veľkých bolestiach na ceste k lekárke. Namietla, že právo spravovať verejné komunikácie má len verejná správa obce a prípadné poplatky za takúto činnosť patria obci a nie súkromnej spoločnosti. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že námietka aktívnej legitimácie nie je opodstatnená, nakoľko listinnými dôkazmi preukázal, že je subjektom zriadeným správcom komunikácie, teda Hlavným mestom SR Bratislava a zároveň je primátorom ako jeho štatutárnym zástupcom poverený vykonávaním odťahov vozidiel na základe rozhodnutia mestskej polície. Považoval za dostatočne preukázané, že odporkyňa porušila dopravné predpisy, priestupkové konanie bolo ukončené dohovorom, a v tomto konaní nie je možné skúmať, či došlo zo strany odporkyne k takému porušeniu dopravných predpisov, že nebolo potrebné vozidlo odtiahnuť, a pokiaľ odporkyňa mala pochybnosti o rozhodnutí príslušníka mestskej polície, mala požiadať o jeho preskúmanie príslušný dopravný inšpektorát, resp. podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, na jeho prejednanie nariadil odvolacie pojednávanie (§ 214 ods.1, písm.b/ O.s.p.), na ktorom odvolanie prejednal v neprítomnosti odporkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorá mala predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, svoju neprítomnosť neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, doplnil dokazovanie postupom podľa § 213 ods. 4, ods. 6, ods. 7 O.s.p. oboznámením s dokumentáciou mestskej polície o odťahu vozidla a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Miestne komunikácie súd vo vlastníctve obcí (§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení platnom a účinnom v čase odtiahnutia predmetného vozidla odporcu dňa 18.7.2007). Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 Cestného zákona). Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona). Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 Cestného zákona). Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov). Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané (§ 40 ods. 4 písm. a) cit. zák. č. 315/1996 Z.z. ). Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa (§ 40 ods. 5 cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Z citovaných ustanovení Cestného zákona a zákona o premávke na pozemných komunikáciách je nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a rovnako, že správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy. Vyplýva z nich rovnako, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 315/1996 Z.z. oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo 70/2003 uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je zásadne prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného, teda správneho práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej, keď takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Súd prvého stupňa sa v danom prípade správne vysporiadal s otázkou namietanej aktívnej legitimácie navrhovateľa a odvolací súd sa s jeho posúdením plne stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď je nepochybné, že navrhovateľ bol zriadený Hlavným mestom SR Bratislava, ktoré je správcom komunikácií na území mesta Bratislava a jeho predmetom činnosti zapísanom v obchodnom registri je aj odťahovacia služba.. Na základe rozhodnutia policajta Mestskej polície v Bratislave bol správa cesty, tzn. navrhovateľ ako právnická osoba na tento účel ním zriadená, povinný (podľa § 40 ods. 5 veta druhá zákona č. 315/1996 Z.z.) vozidlo odstrániť na náklady jeho prevádzkovateľa, ktorým bola odporkyňa, čím je daná jej pasívna legitimácia v konaní. Aj odvolací súd považoval za bezpredmetnú obranu odporkyne v tom, z akých dôvodov motorové vozidlo zaparkovala (návšteva lekára) a či mala platnú alebo neplatnú parkovaciu kartu, nakoľko, ako správne uviedol súd prvého stupňa, parkovacia karta oprávňuje vodiča zaparkovať v zóne zákazu státia mimo vyznačených parkovacích miest len na to určených miestach. S poukazom na uvedené závery správne súd prvého stupňa dovodil, že odporkyňa ako prevádzkovateľ odtiahnutého vozidla je povinná znášať náklady nevyhnutne potrebné na jeho odstránenie, keď výšku uvedených nákladov nespochybňovala, resp. súd prvého stupňa správne pri posúdení ich výšky vychádzal zo znaleckého posudku č. 5/2009 vypracovaného Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý možno považovať za objektívny podklad pre učenie výšky nákladov na odťah. Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa o priznaní navrhovateľom požadovaných úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.., keď tieto priznal odo dňa 20.12.2008, ktorým dňom sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu, keď podľa zápisu o výdaji motorového vozidla a jeho poučenia, mala ako preberajúca motorového vozidla po obdržaní poštovej poukážky 7-dňovú lehotu na vykonanie tejto úhradu, ktorá lehota začala plynúť dňom prevzatia vozidla a až po jej uplynutí sa dostala do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Keďže odporkyňa ani v odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal, resp. ktoré by mohli mať vplyv na zmenu skutkového stavu, dospel odvolací súd ku zhodným záverom so súdom prvého stupňa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v tomto odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko nepožadoval náhradu trov konania, keďže mu žiadne v odvolacom konaní nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.