Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/330/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509216192 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1509216192.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V. súd v F. v senáte zloženom z predsedu senátu R.. M. L. a členov senátu R.. R. U. a R.. Y. Q. v právnej veci navrhovateľky: V. U., bytom R. X, F., zastúpenej R.. C. I., advokátom, so sídlom Z. XX, F., proti odporcovi: M. V., bytom Y. XX, F., zastúpenému E. kanceláriou L. N., s.r.o., so sídlom S. XX, F., K.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu a vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu F. V zo dňa XX. mája XXXX č.k. XXC D.X/XXXX-XX, takto r o z h o d o l : I. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že určuje, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, je neplatná. W. odporcu na vypratanie a odovzdanie bytu z a m i e t a . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky R.. C. I., advokát so sídlom v F., do troch dní. o d ô v o d n e n i e : W. rozsudkom súd prvého stupňa návrh na určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy z XX.XX.XXXX zamietol, navrhovateľke uložil povinnosť vypratať a odporcovi odovzdať byt č. XX nachádzajúci sa na štvrtom poschodí bytového domu v F. na R. ulici č. X bez nároku na zabezpečenie bytovej náhrady a zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške XXX,XX eur. U. zo zistenia, že odporca ako prenajímateľ a vlastník bytu č. XX na R. ulici č. X v F. vypovedal navrhovateľke ako nájomníčke bytu nájomnú zmluvu z XX.XX.XXXX, uzatvorenú s pôvodným prenajímateľom, z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) I.. zák., pretože hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce z nájmu tým, že prenechala byt do podnájmu inému, v byte býva aj jej dcéra s priateľom, čo je v rozpore s nájomnou zmluvou a ustanoveniami I. zákonníka. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 126 ods. X, § 711 ods. 1 písm. d), ods. X, § 710 ods. X, § 712a ods. 3 I.. zák.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania skutkovo uzavrel, že v období posledného roka svedok Y. V. spolu s navrhovateľkou a jej dcérou žijú v spoločnej domácnosti, v predmetnom byte spolu trvale žijú, spoločne uhrádzajú finančné náklady na spoločné potreby, vytvárajú spotrebné spoločenstvo trvalej povahy. S poukazom na toto zistenie potom dospel k právnemu záveru, že priateľ dcéry navrhovateľky býva v byte v podnájme minimálne od začiatku roku XXXX, a preto uzavrel, že výpovedný dôvod v čase dania výpovede reálne existoval, odporca vypovedal navrhovateľke nájom bytu dôvodne, a ten jej uplynutím výpovednej lehoty k XX.XX.XXXX zanikol, a preto i návrhu odporcu na vypratanie bytu, ktorý navrhovateľka užíva bez právneho dôvodu, vyhovel a návrh navrhovateľky na uloženie neplatnosti výpovede nájmu bytu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby jej návrhu na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu bolo vyhovené a návrh odporcu na vypratanie bytu zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. W., že by prenechala byt (jeho časť) inému do podnájmu, resp. že by uzavrela písomne či ústne podnájomnú zmluvu k predmetnému bytu (jeho časti) s nejakou osobou, resp., že by mala takýto úmysel. U. súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy písomný dôkaz - čestné prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré potvrdzuje, že Y. V. býva v spoločnej domácnosti so svojou starou mamou. U. súdu prvého stupňa, že nerozlišoval medzi podnájmom (§ 719 I.. zák.) a právom užívať byt (§ 688 I.. zák.), a pokiaľ dospel k záveru, že svedok s ňou a jej dcérou žijú v spoločnej domácnosti, tak Y. V. bol oprávnený v predmetnom byte bývať a užívať ho v zmysle § 688 I.. zák. a odporca nemal dôvod na výpoveď nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) I.. zák.. S ohľadom na uvedené potom podľa nej nebýva v byte bez právneho dôvodu a odporca nepreukázal tak splnenie podmienok na úspešnosť žaloby na jeho vypratanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. I. súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ XXX ods. 1 O.s.p.) a po výzve účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia právneho predpisu (ust. § 688 I.. zák.), ktoré nebolo pri rozhodovaní súdom prvého stupňa použité (§ 213 ods. 2 O.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa založil svoje právne závery na nesprávnom právnom posúdení veci. V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa na základe dôkazných návrhov účastníkov konania náležité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu a návrhu odporcu na vypratanie bytu (ust. § 120 ods. X,X O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p. dospel k správnemu skutkovému záveru, že navrhovateľka žila v období posledného roka spolu s dcérou a s jej priateľom Y. V. v spoločnej domácnosti a že v predmetnom byte spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú finančné náklady na spoločné potreby a že vytvárajú spotrebné spoločenstvo. S týmto skutkovým záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, keďže súd prvého stupňa správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v tomto smere správne považoval za rozhodujúci obsah výpovede svedka Y. V., ktorá v podstatnej časti korešpondovala aj s výpoveďami svedkov Y.. Q., A. I., N. T. a ktorej pravdivosť nemohla byť v konaní spochybnená a ani inak dôkazne oslabená navrhovateľkou dodatočne predloženým čestným vyhlásením zo dňa X.X.XXXX, o tom, že Y. V. býva v spoločnej domácnosti so svojou starou mamou. L. zreteľom na uvedené potom odvolací súd uzavrel, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ich zhodnotením dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým záverom, najmä čo to charakteru a formy spolužitia viacerých osôb v predmetnom byte. T. posúdením je činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. W. právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 711 ods. 1 písm.d/ I.. zák., prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu najmä tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Podľa § 115 I.. zák., domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Podľa § 688 I.. zák., nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že priateľ dcéry navrhovateľky Y. V. býva v predmetnom byte v podnájme ako podnájomník, a preto dôvod výpovede v čase dania výpovede reálne existoval a odporca tak vypovedal nájom bytu navrhovateľke dôvodne. Súd prvého stupňa však nesprávne právne posúdil spolužitie priateľa dcéry navrhovateľky Y. V. s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti ako podnájom bytu podľa § 719 ods. 1 I.. zák.. I. súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odvolacími námietkami navrhovateľky v tom, že právo užívať byt priznáva Občiansky zákonník v ustanovení § 688 okrem nájomcovi bytu aj osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, a teda pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že svedok Y. V., ako priateľ dcéry navrhovateľky, žil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, tak bol oprávnený v byte, so súhlasom navrhovateľky, bývať a mal tak odvodené právo byt užívať s privolením navrhovateľky na základe jej nájomného vzťahu s odporcom a odporca nemal dôvod navrhovateľke nájom bytu vypovedať z dôvodu, že ho prenechala bez jeho súhlasu do podnájmu. Navrhovateľka tak dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že dôsledne nerozlišoval prenechanie bytu (jeho časti) do podnájmu tretej osobe a spolužitie v spoločnej domácnosti; ide o rozdielne právne tituly užívania bytu a ich súčasná existencia je zásadne vylúčená. S ohľadom na uvedené odvolací súd dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k právnemu záveru, že pokiaľ navrhovateľka ako nájomca bytu prijala do bytu priateľa svojej dcéry ako ďalšiu osobu za účelom spolužitia s ňou v spoločnej domácnosti, hoci bez súhlasu odporcu ako prenajímateľa, nezakladá to dôvod pre výpoveď nájmu bytu podľa § 711 ods. X, písm.d/ I.. zák., nakoľko týmto spolužitím nevznikol podnájom bytu, ale spoločná domácnosť, ktorej vedenie s navrhovateľkou oprávňovalo priateľa jej dcéry Y. V. priamo na základe zákona; bez potreby súhlasu odporcu ako prenajímateľa; predmetný byt spoločne s navrhovateľkou (a jej dcérou) užívať. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznal opodstatnenosť odvolacích dôvodov, ktorými navrhovateľka argumentovala vo svojom odvolaní, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ho založil na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, zmenil tak, že návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu danej jej odporcom listom z XX.X.XXXX bez existencie relevantného (zákonného) dôvodu, vyhovel a návrh odporcu na vypratanie bytu ako nedôvodný zamietol (§ 220 O.s.p.). O náhrade trov (celého) konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. X,X O.s.p.. V odvolacom konaní vznikol úspešnej navrhovateľke, ktorá podala návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p., nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. W. navrhovateľka v súlade s § 151 ods. 1 vety druhej O.s.p. nevyčíslila v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania, priznal jej odvolací súd náhradu zo spisu vyplývajúcich trov konania vzniknutých jej zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške XX,XX,- eur a súdneho poplatku za odvolanie vo výške XXX,- eur, a to bez trov právneho zastúpenia, postupom podľa § 151 ods. 2 prvej vety, pred bodkočiarkou O.s.p.. M. rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.