Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/79/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509217356 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1509217356.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY S. súd v O. v senáte zloženom z predsedníčky senátu X.. S. B. a členov senátu X.. O. F. a X.. O. V., v právnej veci navrhovateľky: H.. I. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K.. hraničiarov č. XX, O., zastúpená advokátom X.. I. Z., U. B. ul. č. XX, O., proti odporcovi: H.. I. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K.. hraničiarov č. XX, O., zastúpený U. S. V., s.r.o., O., X. ul. č. X, o určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku R. súdu O. V, zo dňa X.XX.XXXX, č.k. XXC XXX/ XXXX-XXX, jednohlasne (pomerom hlasov X:X) takto r o z h o d o l : Y. súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . G. z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX výživné v sume XXX euro mesačne, spolu vo výške X.XXX euro, a to v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na pomer úspechu účastníkov k rozsahu nárokovateľného obdobia na výživné tak, že toto právo nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Y. o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť na účet konajúceho súdu súdny poplatok vo výške XX euro odôvodnil ust. § 2 ods. 2 zák. č. XX/XXXX G.. v platnom znení. Y. vo veci samej právne odôvodnil ust. § 71, § 75, § 77 G.. o rodine, keď pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal v zmysle citovaných ustanovení v zmysle ktorých má byť hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov zásadne rovnaká, a podľa ktorých je možné výživné navrhovateľke priznať od začatia súdneho konania, teda od XX.XX.XXXX ( kedy bol podaný návrh v predmetnej veci na súd ) do XX.XX.XXXX ( kedy bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené). B. dokazovaním mal za preukázané, že ku dňu začatia súdneho konania bol jediným príjmom navrhovateľky rodičovský príspevok vo výške XXX,XX euro mesačne, keďže v dôsledku starostlivosti o dieťa bola na materskej, neskôr rodičovskej dovolenke a povolanie nevykonávala. V. rozhodovaní o návrhu na určenie výživného manželke za obdobie, v ktorom nepoberala mzdu z pracovného pomeru a bola s mal. dieťaťom na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, t.j. od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX zohľadnil okolnosť, že v marci XXXX bolo navrhovateľke vyplatené odstupné z pracovného pomeru vo výške X.XXX euro. V. spriemerovaní predstavoval v tomto období mesačný príjem navrhovateľky sumu X.XXX euro, príjem odporcu predstavoval v rovnakom období výšku X.XXX euro, keď z tejto sumy platil XXX euro výživné dieťaťu. W. príjem účastníkov ( znížený o sumu výživného poukazovanému odporcom mal. dieťaťu) predstavoval v označenom období priemerne na mesiac sumu X.XXX euro čo znamená, že každý mal disponovať pri zachovaní kritéria rovnakej životnej úrovne sumou po X.XXX euro. W. prvého stupňa konštatoval, že pri matematickom čistom výpočte by mala navrhovateľka nárok na XXX,XX euro (X.XXX - X.XXX euro), avšak súčasne bol toho názoru, že určovanie výšky výživného nemožno chápať ako spor účtovníckeho výpočtu rovnosti nároku oboch manželov na spoločne dosiahnutom príjme. W. zohľadnil to, že odporca v predmetnom období celodennej starostlivosti navrhovateľky o dieťa jej pravidelne platil sumu mesačne po XXCo XX/XXXX-XXX XXX,XX euro ( ním poukazovaných X.XXX euro - XXX euro na dieťa - XXX,XX euro ako jeho podiel na splátke hypotekárneho úveru ) a XXX euro za splátku za osobné motorové vozidlo, ktoré mala k dispozícii výlučne navrhovateľka, teda spolu XXX,XX euro. V. zohľadnení skutočností, že vyživovacia povinnosť na dieťa bola uhrádzaná aj materiálne nad peňažnú sumu po XXX euro mesačne, skutočnosti, že odporca uhradil v marci, apríli XXXX poplatky predškolského zariadenia dieťaťa a pri zohľadnení potrieb oboch účastníkov, ktoré v tomto období u odporcu ovplyvňoval aj výkon pracovného pomeru, pričom navrhovateľka nebola zamestnaná, dospel súd k názoru, že odporca v tomto období vyživovaciu povinnosť manžela voči navrhovateľke plnil v zodpovedajúcej miere tak, aby bola zachovaná rovnosť životnej úrovne účastníkov a za toto obdobie jej výživné nepriznal. V rozhodnutí poukázal ďalej na to, že peňažné plnenie, ktoré odporca navrhovateľke počas výkonu materskej dovolenky mesačne dával, bolo výsledkom vzájomnej dohody účastníkov, a teda odzrkadlením ich vzájomných skutočných potrieb, ktoré oni sami poznali v komplexnej hĺbke. V. hodnotení situácie medzi účastníkmi po XX.XX.XXXX, kedy sa navrhovateľka sama zamestnala súd dospel k záveru, že v danom prípade táto okolnosť neznamená zánik plnenia si vyživovacej povinnosti medzi manželmi. U. v prípade výkonu povolania oboch manželov platí pre posúdenie nároku na manželské výživné kritérium zásadne rovnakej životnej úrovne. V. obdobia od apríla XXXX do septembra XXXX zarobila navrhovateľka priemerne mesačne X.XXX,XX euro netto a dostávala mesačne materský príspevok po XXX,XX euro, spolu X.XXX,XX euro. V. odporcu bola suma priemerne X.XXX euro mesačne netto, pričom z tejto sumy platil výživné na dieťa po XXX euro a zostával mu príjem X.XXX euro. L. mali spoločne priemerne na mesiac v tomto období X.XXX,XX euro čo znamená, že každý mal disponovať pri zachovaní kritéria rovnakej životnej úrovne sumou po X.XXX,XX euro. K. by mala pri čistom matematickom výpočte nárok na XXX,XX euro, keďže odporca jej v tomto období poskytoval plnenie spočívajúce v úhrade splátky za úver na kúpnu cenu ich auta po XXX euro mesačne a iné príjmy od neho nedostávala. W. po XXX euro mesačne na úhradu splátok hypotekárneho úveru poskytovanú odporcom súd nekvalifikoval ako plnenie si vyživovacej povinnosti, pretože úhrada zodpovedá rozsahu jeho plnenia voči hypotekárnemu veriteľovi. W. prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu účastníkov i nad rámec peňažného vyjadrenia XXX euro vecnými nákupmi, obaja účastníci majú náklady súvisiace s uspokojovaním potreby bývania (žijú v samostatných domácnostiach), ošatenia, hygieny, resp. bežného života. S. odporca v označenom období dobrovoľne prispieval na výživu navrhovateľky len sumou XXX euro, konajúci súd konštatoval nepomer životnej úrovne účastníkov v neprospech navrhovateľky; dôsledkom tejto úvahy bolo jeho rozhodnutie, ktorým jej priznal výživné na manželku v sume XXX euro mesačne, teda za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX predstavoval priznaný nárok celkovú sumu X.XXX euro (6 mesiacov x XXX euro + XX dní mesiaca október XXXX ). B. zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. V. ustálení priznanej výšky súd poukázal na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť nekopíruje mechanické matematické vyrovnanie životnej úrovne, ale je vyjadrením i miery potrieb oboch účastníkov a v danom prípade aj skutočnosti, že pokiaľ vyvstali v rodine účastníkov nepredvídané, neočakávané náklady, tieto odporca pomáhal na požiadanie navrhovateľky riešiť. B. na výšku priznaného výživného určil súd odporcovi podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. na splnenie tejto peňažnej povinnosti lehotu XX dní. V. prisudzujúcemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca žiadajúc, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne a zaviaže ju nahradiť mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to tým, že zisťoval a vyhodnotil životnú úroveň navrhovateľky a odporcu tým spôsobom, že sa oboznámil s príjmami oboch účastníkov v rozhodnom období, následne priemerné príjmy navrhovateľky a odporcu spočítal, výslednú sumu vydelil dvoma a z tohto matematického výpočtu vyvodil záver, že každý z účastníkov by mal disponovať pri zachovaní rovnakej životnej úrovne sumou po X.XXX,XX euro. V. súdu ktorý odvodil životnú úroveň účastníkov výlučne od výšky ich príjmov je nesprávny, keď táto je určená nielen XXCo XX/XXXX-XXX výškou príjmu, ale aj mnohými ďalšími osobitosťami, ktoré je nevyhnuté vziať pri porovnávaní životnej úrovne účastníkov do úvahy. V. na to, že v dôsledku krízy v manželstve sa odsťahoval z ich spoločnej domácnosti a trojizbový byt, ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve prenechal navrhovateľke na užívanie v celosti, t. z. bezodplatne aj na užívanie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti jednej polovice, ktorého je výlučným vlastníkom. X. rozhodnutie je možné posúdiť ako príspevok na výživu navrhovateľky (v tom čase jeho manželky). V prípade, ak by navrhovateľka bola nútená riešiť svoju bytovú situáciu iným spôsobom, napr. bývaním v prenajatom byte, odporca by jej poskytoval príspevok na úhradu nájomného, súd by bez ďalšieho toto plnenie posúdil ako príspevok odporcu na výživu jeho manželky. V. v záujme toho, aby sa životná úroveň navrhovateľky a ich spoločného syna po odchode zo spoločnej domácnosti nezmenila a neznížila, poskytol navrhovateľke plnenie nevyhnutné na zabezpečenie jej bývania. V rozhodnom období teda prispieval navrhovateľke na jej výživu nielen tým, že jej poskytol plnenie spočívajúce v úhrade splátky za úver na kúpnu cenu ich auta, ale aj tým, že jej umožnil ich bývanie v ich spoločnom byte v celosti, t.j. vrátane jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý v rozhodnom období on sám neužíval. W. prvého stupňa neprihliadol ani na to, že odporca je v súvislosti so zabezpečením svojho príjmu nútený vynakladať aj viac síl, resp. má zvýšené náklady v porovnaní s navrhovateľkou, a to s prihliadnutím na to, že je členom predstavenstva významnej finančnej spoločnosti a výška jeho príjmu je okrem iného aj odrazom toho, že táto pracovná pozícia si vyžaduje nevyhnutné náklady na reprezentáciu. W. jeho vyššieho príjmu automaticky neznamená aj vyššiu životnú úroveň odporcu v porovnaní s navrhovateľkou, ktorej príjem je nižší. W. prvého stupňa pri rozhodovaní nevzal do úvahy, že na úhradu výdavkov spojených so starostlivosťou o maloleté dieťa sa významnou mierou podieľal samotný odporca a navrhovateľku tieto výdavky, ani po odchode manžela zo spoločnej domácnosti neprimerane nezaťažovali. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačne vyplynul záver , že navrhovateľka aj odporca majú prinajmenšom približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na ich spôsob života, keď ani jeden z nich nebol v žiadnom prípade počas trvania ich manželstva v tomto smere v porovnaní s druhým účastníkom znevýhodnený. R. ďalej poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď právnu normu konajúci súd síce správne určil, na zistený skutkový stav ju však nesprávne aplikoval. V ustanovení § 71 ods. 1 G. o rodine je daný základ pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktorá predpokladá skutočnosť, že jeden z manželov si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní a je daný nepomer v životnej úrovni manželov. V danom prípade nebol splnený ani jeden z týchto predpokladov, keďže odporca v rozhodnom období dobrovoľne poskytoval navrhovateľke plnenia, ktorých účelom bolo zabezpečiť jej bývanie, ako aj komfort v podobe užívania ich spoločného motorového vozidla a iné. K. aplikácia citovaného zákonného ustanovenia súdom prvého stupňa spočíva aj v tom, že súd namiesto toho, aby zistil a porovnal celkovú životnú úroveň účastníkov, stotožnil túto obsahovo širokú kategóriu výlučne z výšky príjmov oboch účastníkov, ktorú následne porovnal a dospel k záveru, že životná úroveň účastníkov nie je v zásade rovnaká. V dôsledku nesprávnej aplikácie citovaného zákonného ustanovenia uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke manželské výživné doslova paušálne, len z výšky príjmov dosahovaných oboma účastníkmi bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom zohľadnil všetky skutočnosti predpokladané citovaným ustanovením G. o rodine. V. zamietajúcemu výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka žiadajúc, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX výživné vo výške po XXX euro mesačne a uložil mu povinnosť nahradiť jej trovy právneho zastúpenia prvostupňového a i odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti jeho výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a v časti jeho výroku, ktorým nepriznal navrhovateľke trovy konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní poukázala na to, že výrok súdu v ktorom vo zvyšku jej návrh zamietol, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX správne ustálil priemerný čistý mesačný zárobok odporcu, XXCo XX/XXXX-XXX avšak nezohľadnil skutočnosť, že odporca okrem tohto príjmu mal i naturálny príjem spočívajúci v užívaní služobného motorového vozidla na súkromné účely. V konaní bolo preukázané, že odporca zo svojho priemerného mesačného zárobku X.XXX euro netto poukazoval na účet navrhovateľky mesačne sumu X.XXX euro a uhrádzal splátku vo výške XXX euro za osobné motorové vozidlo patriace do O. účastníkov - suma X.XXX euro predstavovala ( ako sám odporca potvrdil ) úhradu poplatkov spojených s bývaním, vrátane celej splátky úveru na byt, t.j. spolu XXX euro a zvyšok XXX euro predstavovala príspevok na výživu ich dieťaťa. V. odpočítaní týchto súm z odporcovho priemerného mesačného zárobku disponoval sumou vo výške X.XXX euro. S. dňu začatia súdneho konania t.j. k XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX bol jediným príjmom navrhovateľky rodičovský príspevok vo výške L.,XX euro mesačne. R., ktoré zohľadnil súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky jej bolo vyplatené bývalým zamestnávateľom až začiatkom apríla L.X v sume X.XXX,XX euro, pretože jej boli zamestnávateľom strhnuté zamestnanecké výhody. K. fyzicky z odstupného v období od podania návrhu až do XX.XX.XXXX nedisponovala, a z tejto teda ani nemohla uhrádzať svoje potreby. Y. súdu prvého stupňa, keď túto sumu odstupného pripočítal k rodičovskému príspevku poberanému navrhovateľkou v období od XX.XX.XXXX a následne takto získanú výslednú sumu spriemeroval za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako jej mesačný príjem vo výške X.XXX euro, z ktorého vychádzal pri posudzovaní životnej úrovne je nesprávny. V. súd pri rozhodovaní o nároku na výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX neprihliadol na to, že v tomto období svoje povolanie dôvodne nevykonávala, pretože sa starala o maloleté dieťa a spoločnú domácnosť a svoj príspevok na uspokojovanie potrieb rodiny vyvažovala práve touto starostlivosťou. G. tohto stavu, ak nemohla vykonávať svoje povolanie, má za toto obdobie zákonný nárok na výživné voči odporcovi a nie je možné jej tento oprávnený nárok nepriznať. R. jej v predmetnom období poukazoval na účet sumu X.XXX euro, avšak v konaní bolo preukázané, že táto suma bola určená na úhradu nákladov spojených s bývaním, vrátane celej splátky úveru na byt, zvyšok bol určený na úhradu nákladov spojených s výživou ich dieťaťa a ani časť z nej neslúžila na jej výživu . Q. splátku vo výške XXX euro súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil ako príspevok na výživu navrhovateľky i napriek tomu, že auto , za ktoré odporca platil v danom období splátky sú spoločnou vecou patriacou do O., a teda odporca len platil spoločný dlh, ktorý nemôže byť v žiadnom prípade kvalifikovaný ako príspevok na výživu manželky. U. jej ponechal manžel, keďže okrem svojho pracovného príjmu mal i naturálny príjem spočívajúci v používaní služobného vozidla na súkromné účely. V. plnenie, ktoré jej odporca poukazoval neslúžilo na jej výživu a uspokojovanie jej potrieb, ale ako sám odporca v konaní uviedol, slúžilo na úhradu nákladov spojených s bývaním, vrátane splátky dlhu za byt a zostatok bol jeho príspevkom na výživu ich dieťaťa. S dohodou o tom, že jej bude odporca poskytovať sumu X.XXX euro súhlasila v danom čase kedy nebola tou, ktorá si mohla stanovovať podmienky. U. aj uzavrela s odporcom dohodu, tak súd mal prihliadnuť na okolnosti, za ktorých bola uzavretá, keďže táto bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, a bola uzavretá v rozpore s ust. § 71 G.. o rodine. R. v danom období navrhovateľke neprispieval na jej výživu a táto svoje potreby uspokojovala za finančnej a naturálnej pomoci zo strany jej rodičov. R. v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky zotrval na svojom odvolacom návrhu a poukázal na to, že v časti odvolania navrhovateľka uvádza viaceré nepravdivé a pravdu skresľujúce skutočnosti. D. výška výdavkov na spoločný byt vrátane splátky hypotekárneho úveru predstavovala v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mesačne sumu XXX,XX euro, t.j. nie sumu XXX euro ako uviedla navrhovateľka. W. prvého stupňa správne ustálil to, že v období celodennej starostlivosti navrhovateľky o dieťa platil jej odporca sumu X.XXX mesačne, z toho po odpočítaní výživného na dieťa vo výške XXX euro a podielu odporcu na splátke hypotekárneho úveru, zostávala suma v celkovej výške XXX,XX euro na výživu navrhovateľky a zároveň odporca poskytoval aj ďalšie plnenie vo výške XXX euro vo forme splátky úveru na osobné motorové vozidlo, ktoré užívala výlučne navrhovateľka. G. súdom prvého stupňa zistených skutočností vyplýva, že spolu s rodičovským príspevkom vo výške XXX,XX euro navrhovateľka v danom období disponovala s príjmom v celkovej výške minimálne XXX,XX euro, ktorý príjem mohla použiť ( aj používala ) výlučne na svoju vlastnú výživu. V tomto období prispieval na výživu navrhovateľke dostatočne, dokonca vo výrazne nadštandardnej XXCo XX/XXXX-XXX miere. V. na to, že obaja účastníci majú prinajmenšom rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na ich spôsob života, keď ani jeden z nich nebol počas trvania ich manželstva v tomto smere v porovnaní s druhým účastníkom znevýhodnený. U. v prípade ak by pracovné odstupné bolo navrhovateľke zo strany jej bývalého zamestnávateľa vyplatené až začiatkom apríla XXXX ( ktorú skutočnosť navrhovateľka v konaní pred súdom prvého stupňa žiadnym spôsobom nepreukázala ) a vo výške tvrdenej navrhovateľkou, s prihliadnutím na uvedené skutočnosti aj bez tohto plnenia disponovala v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dostatkom prostriedkov na svoju výživu, keďže odporca svoju vyživovaciu povinnosť voči nej dobrovoľne pravidelne a riadne plnil. I. navrhovateľky o jej obavách spočívajúcich v tom, že by ona aj dieťa mohli prísť o strechu nad hlavou, nemajú žiadny reálny základ, s prihliadnutím na výšku sumy X.XXX euro, ktorú jej pravidelne poskytoval po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti na úhradu špecifikovaných nákladov, ako aj výživného pre spoločného syna s poukazom na skutočnosť, že táto suma bola ním poukazovaná navrhovateľke pravidelne a dobrovoľne; navrhovateľka nikdy túto sumu žiadnym spôsobom nespochybňovala, nenamietala a je bez akejkoľvek pochybnosti že suma v tejto výške bola výsledkom vzájomnej dohody účastníkov. I. navrhovateľky o tom, že ju má psychicky vydierať a vyhrážať sa jej, sú nepodložené, zavádzajúce, účelové a vyslovene nepravdivé tvrdenia, ktoré nemajú žiaden reálny základ. K. v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku v ktorom jej priznal výživné v sume po XXX euro mesačne za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako vecne správne potvrdil. V. na to, že súd prvého stupňa o tomto nároku správne a zákonne rozhodol, keď si obstaral všetky podklady potrebné pre záver o životnej úrovni účastníkov a správne v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ustálil výšku čistého priemerného mesačného príjmu účastníkov a na základe riadne vykonaného dokazovania zistil nepomer v životnej úrovni účastníkov v jej neprospech. B. vyjadrení uviedla, že odporca sa vo svojom odvolaní odvoláva na akési iné kritériá, ako je príjem účastníkov, po zohľadnení ktorých by sa údajne ukázalo, že v rozhodnom období nebol daný žiadny nepomer v životnej úrovni účastníkov. V. na to, že kríza v manželstve účastníkov bola zapríčinená tým, že odporca porušil mravné a etické postuláty, na ktorých manželstvo spočíva ( § 18 G.. o rodine. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol už právoplatný rozsudok, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol, a v ktorom bola súdom príčina rozvratu manželstva ustálená ( ňou bola okolnosť, že odporca nadviazal známosť s inou ženou, následkom čoho došlo medzi účastníkmi k citovému odcudzeniu). L. splátky hypotekárneho úveru odporcom v sume XXX euro a splátky XXX euro za auto nie je plnením si vyživovacej povinnosti voči manželke, ale plnením si záväzku voči veriteľovi; v prípade auta sa jedná o spoločný dlh účastníkov patriaci do O.. Q. účastníkmi nebola ani uzavretá dohoda, na základe ktorej odporca prenechal navrhovateľke užívanie bytu v celosti (t.j. aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X, ktorého je výlučným vlastníkom) - odporca sa jednoducho na základe vlastného slobodného rozhodnutia odsťahoval zo spoločného bytu i napriek tomu, že svoj spoluvlastnícky podiel mohol nerušene užívať a v jeho užívaní mu nebolo bránené. V. ide o výdavky na regeneráciu a ošatenie, na takéto výdavky má nárok i ona sama. B. vzťahu k reprezentatívnemu oblečeniu odporcu uviedla, že do práce si často obliekal rifle a oblek nosil len sporadicky. I. odporcu vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku súdu sú účelové, ktorých snahou je oddialiť povinnosť, ktorá odporcovi v rozhodnom období vyplývala zo zákona v situácii, kedy si ju dobrovoľne neplnil. R. súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej veci nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky a odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. W. prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke výživné na manželku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym XXCo XX/XXXX-XXX skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). O. v úvahu obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom konajúci súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX výživné v sume XXX euro mesačne, spolu vo výške X.XXX euro, a to v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol; z uvedeného dôvodu odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia . K odvolacím námietkam oboch účastníkov ( v prípade navrhovateľky uvedených v odvolaní proti zamietajúcemu výroku a v prípade odporcu v odvolaní proti prisudzujúcemu výroku súdu ) o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V. ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V. hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). S. výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. W. má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonanom v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. R. namietané oboma účastníkmi v ich odvolaniach vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by v súvislosti s uplatneným a priznaným nárokom nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. K doplneniu rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd poznamenáva, že zákonná požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovnakým postavením v právach aj v povinnostiach vyplývajúcich z manželstva . U. legitimovaným na podanie návrhu na platenie výživného podľa ust. § 71 G. o rodine je manžel v prípade, ak je jeho životná úroveň nižšia než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. V prejednávanom prípade prvostupňový súd dospel porovnaním zárobkových a majetkových pomerov na strane manželov k správnej úvahe o tom, že v období od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX bola životná úroveň manželov v zásade rovnaká, a to i napriek tomu, že príjmom navrhovateľky bol len rodičovský príspevok, spriemerovaná suma odstupného vyplatená navrhovateľke pri skončení pracovného pomeru ( ukončeného jej zamestnávateľom v priebehu trvania jej rodičovskej dovolenky ) správne zahrnutá do posudzovaného obdobia, ako i plnenie , ktoré jej dobrovoľne uhrádzal odporca. B. vzťahu k spôsobu hodnotenia výšky životnej úrovne účastníkov ako okolnosti, ktorej spôsob posudzovania súdom prvého stupňa namietali obaja účastníci, je im treba prisvedčiť v tom, že táto sa neodvíja výlučne len od matematického prepočtu príjmov oboch XXCo XX/XXXX-XXX účastníkov, ale je ju treba chápať v širšom slova zmysle, a to vrátane ostatných majetkových pomerov na strane manželov. V posudzovanom prípade, kedy je príjmom oboch manželov výlučne ich príjem z pracovného pomeru, za situácie, kedy v priebehu konania zistený nehnuteľný majetok účastníkov ( byt č.XX na K. Z. XX vlastnia každý v podiele X, nehnuteľnosť v k.ú. O. - trvalé trávne porasty a záhradná chata vlastní odporca v podiele X) títo nadobudli pred uzavretím manželstva, je však práve príjem dosiahnutý účastníkmi v riešenom období objektívnym kritériom porovnania výšky životnej úrovne manželov. R., že odporca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. O. v podiele 1 je pri hodnotení výšky životnej úrovne účastníkov vyvážená tým, že navrhovateľka bezodplatne užíva byt na K. hraničiarov č. XX v O. nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. V. ide o obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX je úvaha súdu prvého stupňa o v zásade nerovnakej životnej úrovni účastníkov rovnako správna, keď pri tejto úvahe zohľadnil najmä príjmy účastníkov a charakter plnenia poskytovaného navrhovateľke odporcom vo výške XXX euro mesačne. K odvolacím námietkam odporcu týkajúcich sa bezodplatného užívania bytu na K. hraničiarov č. XX v O. navrhovateľkou nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu odvolací súd odkazuje na odôvodnenie v predošlom odseku rozhodnutia. K námietkam týkajúcich sa nákladov súvisiacich s výkonom povolania ( napr. ošatenie, životný štýl a pod.) a regeneráciu treba uviesť, že tieto náklady, ako i právo na regeneráciu má nepochybne i navrhovateľka . R. súd nemá za správny ani názor odporcu o tom, že v tejto časti rozhodnutia súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď správne určenú právnu normu nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav - vychádzajúc z obsahu spisu má odvolací súd za to, že v danom prípade bol prvostupňovým súdom zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, na ktorý súd zákonným spôsobom aplikoval správnu hmotnoprávnu normu vzťahujúcu sa na prejednávaný prípad. Z vyššie uvedených dôvodov prihliadajúc i na správnosť záverov súdu vo výroku, ktorým podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p. nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania a odporcovi uložil podľa ust. § 2 ods.2 zák.č. XX/XXXX G.. v platnom znení v spojení s pol.č.8 W. súdnych poplatkov uložená povinnosť zaplatiť na účet konajúceho súdu súdny poplatok vo výške XX euro, odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.1 O.s.p. prihliadajúc k tomu, že ani jeden z účastníkov nemal v odvolacom konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.