Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/109/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509220242 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1509220242.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobkyne F. J., Z.. XX.X.XXXX, B. O. XX, XXX XX B., práv. zást. JUDr. Peter Schmidt, advokát, Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému V-REAL plus s.r.o., Klincová 12, 821 08 Bratislava, IČO 36 796 093, práv. zást. AK JUDr. Miroslav Repka s.r.o., advokát, Francisciho 1, 811 08 Bratislava, o určenie, že záložné právo nie je a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 29 Cb/341/2009-90 z 15.12.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 29 Cb/341/2009-90 zo dňa 15.12.2010 p o t v r dz u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 248,92 eur na náhradu trov konania. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na začatie konania domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že záložné právo zriadené záložnou zmluvou z 12.11.2007 uzatvorenou medzi účastníkmi konania k špecifikovaným nehnuteľnostiam, nie je. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že záložné právo k nehnuteľnostiam bolo zriadené v deň podpisu zmluvy o úvere (12.11.2007), podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni v hotovosti úver v sume 1 250 000,- Sk, na zabezpečenie ktorého uzavreli zmluvné strany zmluvu o zriadení záložného práva k žalobkynmu domu so zastavaným a priľahlým pozemkom. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver spolu s dohodnutým úrokom 50 000,- Sk splatiť jednorázovo najneskôr do 10.2.2008 na účet žalovaného. Pre prípad omeškania žalobkyne so splatením dlhu dohodli, že žalovaný bude oprávnený požadovať aj zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalobkyňa úver nesplatila v lehote splatnosti a až dňa 4.7.2008 zaplatila v prospech žalovaného sumu 1 300 000,- Sk, ktorá predstavovala výšku poskytnutého úveru spolu s dohodnutým úrokom. V tom čase však bola už povinná zaplatiť i úrok z omeškania za čas od 11.2.2008 do 3.7.2008. Z dôvodu neúplného zaplatenia peňažnej pohľadávky začal žalovaný realizovať výkon záložného práva predajom zálohu za účelom uspokojenia svojho nároku. Žalobkyňa sa dozvedela o zámere žalovaného z oznámenia o dobrovoľnej dražbe a opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktoré jej bolo zaslané a až skutočnosť výkonu záložného práva (16.6.2008) primäla žalobkyňu zaplatiť dlžnú sumu s úrokom. V záložnej zmluve účastníci dohodli, že záložné právo zanikne až splatením celej pohľadávky, t.j. úveru, úroku, úrokov z omeškania ako aj prípadných ďalších nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a výkonom záložného práva. Na námietku žalobkyne, že zmluva o úvere ako i zmluva o zriadení záložného práva sú neplatné, pretože podľa ich obsahu predstavujú vážne ohrozenie spotrebiteľa a obsahujú viaceré neprijateľné podmienky, súd sa ako predbežnou otázkou zaoberal platnosťou resp. neplatnosťou zmluvy o úvere. Dospel k záveru, že je možné ustáliť len čiastočnú neplatnosť pokiaľ ide o dohodu uvedenú v čl. III. bod 3.3 zmluvy o výške úrokov z omeškania 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania a to pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobcovi preto patrí len úrok z omeškania v zákonnej sadzbe, teda vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby. Dojednanie neprimeraných úrokov z omeškania v zmluve o úvere nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako takej, ale iba toto dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi je neplatné v rozsahu presahujúcom zákonnú výšku úrokov z omeškania. Zo zmluvy o zriadení záložného práva jednoznačne vyplýva, že záložné právo zanikne okamihom splatenia celej pohľadávky vrátane jej súčastí a príslušenstva. Pohľadávku si zmluvné strany definovali ako poskytnutý úver 1 250 000,- Sk, úrok z úveru 50 000,- Sk, príslušenstvo pohľadávky t.j. úroky, úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením pohľadávky ako aj náklady vzniknuté podľa záložnej zmluvy alebo zmluvy o úvere. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalobkyňa žalovanému nezaplatila úroky z omeškania čo i len v zákonnej výške a preto dospel k záveru, že záložné právo nezaniklo a viazne na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne z dôvodu, že pohľadávka nie je splatená v celosti spolu s jej príslušenstvom. Právne vec posúdil podľa § 39, 151a a nasl. Obč. zák. a nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. S týmto rozhodnutím sa neuspokojila žalobkyňa a v zákonnej lehote podala proti nemu odvolanie, v ktorom navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že žalobkyňa mala od začiatku snahu plniť svoje záväzky, ale žalovaný v spotrebiteľskej zmluve vytvoril neprimerané podmienky a zneužil tieseň žalobkyne, ktorá potrebovala finančnú hotovosť. Zmluvy odporujú dobrým mravom a sú neplatné. Žalobkyňa opakovane posielala dlžnú čiastku žalovanému, ale ten ju odmietol prijať. Obdobná situácia bola aj pred súdom, keď právny zástupca žalovaného v rámci konania odmietol prijať od žalobkyne peňažné plnenie. Poukázal na to, že žalobkyňa odmieta uhradiť zo sumy odmenu znalca 298,75 eur, pretože u nej žiadny znalec nebol a taktiež odmenu dražobníka 4 763,33 eur, pretože predtým žalovaný od nej žiadal len 1 000,- eur. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení sa zaoberal skutkovým stavom zisteným pred súdom prvého stupňa a zdôraznil, že tvrdenia žalobkyne v odvolaní sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Poukázal na to, že žalobkyňa svojim konaním (procesnými úkonmi) sa snaží a vždy snažila oddialiť uspokojenie žalovaného ako veriteľa. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s prihliadnutím na tvrdenia žalobkyne v odvolaní, odvolací súd uvádza, že predmetom veci samej je žaloba o určenie, že záložné právo, podľa záložnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 12.11.2007 k nehnuteľnostiam špecifikovaným v záložnej zmluve vrátane dodatku, nie je. Predmetom konania vo veci samej nie je výška dlhu žalobkyne, ako nesprávne tvrdí žalobkyňa v odvolaní. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa v zmysle záložnej zmluvy uzavretej 12.11.2007 nepreukázala, že pohľadávku zabezpečenú záložným právom t.j. úver, úrok z úveru a príslušenstvo pohľadávky veriteľovi - žalovanému zaplatila. Záložná zmluva podľa čl. VI bod a/ zmluvy zaniká až okamihom splatenia celej pohľadávky vrátane jej súčastí a príslušenstva. Žalovaný bol preto oprávnený začať výkon záložného práva v zmysle čl. VII bod 1a/ zmluvy o zriadení záložného práva. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne v odvolaní, že od začiatku mala snahu plniť svoje záväzky, s poukazom na to, že žalobkyňa časť pohľadávky t.j. úver a úrok z úveru zaplatila až po tom, keď zistila, že žalovaný začal výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Podľa ustanovenia § 151mb ods. 1 Obč. zák. záložné právo sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné príslušenstvo a zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky. Ani odvolací súd v konaní nemal preukázané, že zabezpečená pohľadávka zanikla splnením a to ani vo výške 2 862,- eur o ktorých žalobkyňa tvrdí, že ich poslala žalovanému poštou. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že pohľadávku chcela zaplatiť priamo na pojednávaní právnemu zástupcovi žalovaného, považuje za potrebné uviesť, že súd v konaní o veci samej nie je platobným miestom a preto právny zástupca žalovaného oprávnene odmietol na pojednávaní prijať finančnú hotovosť od žalobkyne. Platobné miesto je uvedené v zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania 12.11.2007 a to v čl. III bod 3.2 zmluvy a je ním účet veriteľa (žalovaného) v Slovenskej sporiteľni a nie je ním ani Slovenská pošta. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že uzavreté zmluvy medzi účastníkmi sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Ako správne rozhodol súd prvého stupňa pre rozpor s dobrými mravmi je neplatná zmluva o úvere len v časti dohodnutého úroku z omeškania v sadzbe 0,5% denne z dlžnej sumy a preto žalovanému patrí len zákonný úrok. Odvolací súd vzhľadom na tvrdenia žalobkyne v odvolaní dospel k záveru, že žalobkyňa sa svojim procesným postupom len snaží oddialiť uspokojenie veriteľa - žalovaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že boli priznané úspešnému žalovanému. Žalovanému v konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci, ktorý si však v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil a preto odvolací súd mu ich náhradu v súlade s odsekom 2 citovaného ustanovenia nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.