Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/16/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224871 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1509224871.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická 49, Bratislava, IČO: 31 378 528, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás, s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, proti žalovanému V. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. X. XX, O., práv. zast. Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom, Viedenská cesta 5, Bratislava, o zaplatenie 3.798,06 EUR s príslušenstvom a odmenou zo zmenky a o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 45/10-96 zo dňa 28.2.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 45/10-96 zo dňa 28.2.2011 potvrdzuje. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol v prvej výrokovej vete, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 787/09-23 zo dňa 4.3.2010 ruší v zmenkovej sume 2.200,93 EUR s úrokom 6 % ročne z nej od 24.11.2009 do zaplatenia, v odmene 7,34 EUR a v trovách konania 524,58 EUR. V druhej výrokovej vete rozhodol, že tento platobný rozkaz ponecháva v platnosti v zmenkovej sume 1.597,13 EUR, v úroku 6 % ročne z tejto sumy od 24.11.2009 do jej zaplatenia a v odmene 5,32 EUR. V tretej výrokovej vete rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že vo výroku uvedeným zmenkovým platobným rozkazom bol žalovaný zaviazaný, aby žalobcovi zaplatil zmenkovú sumu 3.798,06 EUR s úrokom 6 % ročne od 24.11.2009 do zaplatenia, odmenu 12,66 EUR a trovy konania 524,58 EUR. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote námietky a žiadal ho zrušiť. V námietkach uviedol, že so žalobcom uzatvoril leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bolo financovanie osobného motorového vozidla JAGUAR, ktoré dňa 2.7.2008 odcudzil neznámy páchateľ, v dôsledku čoho žalobca 31.7.2007 od zmluvy odstúpil a v záverečnom finančnom vysporiadaní vyčíslil svoju pohľadávku z predčasného ukončenia zmluvy sumou 3.328,96 EUR. Nároky žalobcu považuje za nedôvodné, pretože pohľadávka 1.766,90 EUR z titulu zmluvnej pokuty vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu vychádza z absolútne neplatného bodu 9.4. Všeobecných leasingových podmienok, ktorý umožňuje žalobcovi v rozpore so zákonom účtovať zmluvnú pokutu i v prípade odcudzenia predmetu leasingu napriek tomu, že platenie zmluvnej pokuty môže byť dojednané len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Naviac uviedol, že v zmluve nie je výška zmluvnej pokuty uvedená, a spôsob ako sa má určiť nie je vyjadrený dostatočne určito. Žalovaný ďalej uviedol, že neuznáva ani ďalšie nároky, ktoré žalobca označil ako odúročený ušlý zisk v sume 860,07 EUR a poplatok za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 165,97 EUR. Podľa jeho názoru odúročený ušlý zisk je škodou, ktorú je podľa § 373 Obchod. zák. povinný nahradiť ten, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, čo sa v danom prípade nestalo. Súčasne namietol i časť zmenkovej sumy 469,10 EUR, o ktorú zmenková suma prevyšuje pohľadávku vyčíslenú v záverečnom finančnom vysporiadaní, a preto jej doplnenie do zmenky je v rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve. Žalobca žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti a neuznával námietky žalovaného. Dôvodil, že peňažný záväzok žalovaného vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu nevznikol titulom zmluvnej pokuty, ale priamo zo zmluvy, teda bez potreby ho dodatočne osobitne uplatňovať, a preto jeho označenie ako zmluvná pokuta v záverečnom finančnom vysporiadaní je bezvýznamné. Nárok na zaplatenie odúročeného ušlého zisku mu vyplýva z bodu 1.1. Všeobecných leasingových podmienok, podľa ktorého leasingový nájomca znáša okrem iného aj nebezpečenstvo škody na predmete leasingu. K namietanej sume 469,10 EUR uviedol, že v tejto ide o úrok z omeškania 0,1 % denne za 144 dní omeškania od splatnosti záverečného finančného vysporiadania do splatnosti zmenky a vyplýva z bodov 6.3. a 9.5. Všeobecných leasingových podmienok. Na prejednanie námietok súd prvého stupňa nariadil pojednávanie a prejednal len v rozsahu podľa § 175 ods. 3 O.s.p., pričom dodatočné namietanie žalovaného, že leasingová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje údaj o RPMN sú v nej bližšie nekonkretizované neprijateľné podmienky, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, považoval súd len za konkretizovanie jeho námietky o absolútnej neplatnosti bodu 9.4. Všeobecných leasingových podmienok. Súd prvého stupňa z úradnej povinnosti skúmal, či má zmenka všetky náležitosti a či sú tieto náležitosti vyjadrené dostatočne určito a zrozumiteľne a či si vzájomne neodporujú. Ostatné skúmal len v tom rozsahu, ako ich žalovaný v námietkach namietol. Súd nie je viazaný tým, aký právny záver žalovaný v námietkach uviedol, (neplatnosť bodu 4 Všeobecných leasingových podmienok pre rozpor so zákonom a pre neurčitosť) a nie je ani povinný ex offo skúmať platnosť celej zmluvy. Námietku žalovaného o absencii RPMN, ktorú uviedol dodatočne, považoval súd za nové skutkové tvrdenia, a preto k nim nemohol prihliadnuť. Zaoberal sa tiež námietkou, že zmenka nebola vyplnená v súlade s vyplňovacím oprávnením, lebo zmenková suma nezodpovedá výške jeho záväzkov z leasingovej zmluvy, a to podľa čl. I § 10 Zmenkového zákona. Podľa čl. III ods. 1 a čl. II ods. 1 písm. a/ Zmluvy o vyplnení a použití blanko zmeniek č. E.XXXX/X zo dňa 2.1.2008 mal žalobca právo doplniť do zmenky chýbajúce údaje v prípade, ak mu žalovaný neuhradí riadne a včas jeho splatnú pohľadávku alebo jej časť v lehote stanovenej v leasingovej zmluve alebo v lehote ním písomne určenej. Ako zmenkovú sumu bol oprávnený vyplniť sumu rovnajúcu sa hodnote neuhradených pohľadávok alebo ich častí ku dňu uplatnenia vyplňovacieho práva. Zabezpečovanou pohľadávkou sa podľa čl. I ods. 4 zmluvy rozumeli tiež nároky a pohľadávky žalobcu, ako aj ich príslušenstvo, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, ako aj v dôsledku alebo v súvislosti s akýmkoľvek iným ako riadnym ukončením zmluvy definovaným v čl. 10 všeobecných podmienok a ktoré sú obsiahnuté vo finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy a tiež i príslušenstvo k týmto pohľadávkam. Súhlasil s názorom žalovaného, že ak v dôsledku iného než riadneho ukončenia zmluvy žalobca vystavil finančné vysporiadanie, zabezpečovanou pohľadávkou je pohľadávka v ňom obsiahnutá. Z vyčíslenej pohľadávky žalovaný nenamietal len voči sume 464,49 EUR (neuhradené leasingové splátky) a voči úroku z omeškania 71,53 EUR vypočítaného z týchto splátok, ktoré zaplatil až po ich splatnosti. Záväzky žalovaného v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu sú uvedené v treťom nečíslovanom odseku bodu 9.4. všeobecných podmienok. Predovšetkým bol povinný uhradiť nároky pod písm. a/ - dlžné leasingové splátky splatné do predčasného ukončenia zmluvy, okrem toho všetky ďalšie záväzky, a to i úroky z omeškania, ďalej nedoplatok z hodnoty predmetu leasingu a ďalej nedoplatok z hodnoty predmetu leasingu a ušlý zisk žalobcu, na určenie výšky ktorých sa mali primerane použiť ustanovenia písm. c/ a d/ tohto bodu. Okrem toho bol žalobca oprávnený účtovať žalovanému aj jednorazový poplatok vo výške minimálne 5.000,- Sk. V tomto bode však nie sú pre prípad predčasného ukončenia zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu dojednané žiadne zmluvné pokuty. Napriek tomu si žalobca vo finančnom vysporiadaní uplatnil pohľadávku 1.766,90 EUR (po odpočítaní poistného plnenia) ako zmluvnú pokutu, čo dojednané nebolo, čo súd považoval za neoprávnené a v tejto časti vyhodnotil námietku žalovaného ako dôvodnú. Súd tiež považoval za dôvodné tvrdenie žalovaného, že žalobca od neho neoprávnene považuje poplatok 165,97 EUR za predčasné ukončenie leasingovej zmluvy, pretože toto nie je v zmluve ničím odôvodnené a naviac poplatok má jednoznačne sankčný charakter a v danom prípade by žalovaného finančne postihoval za to, že žalobca využil svoje právo a zmluvu predčasne ukončil. Tento nárok žalobcu by spôsobil nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a preto ho súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Naopak, námietku žalovaného smerujúcu proti povinnosti platiť odúročený ušlý zisk považoval za nedôvodnú, pretože v bode 1.1. a 8.5.4. Všeobecných leasingových podmienok sa účastníci dohodli, že nebezpečenstvo škody na predmete leasingu znáša žalovaný aj bez vlastného zavinenia a zodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikne odcudzením predmetu leasingu a nie je krytá poistnou zmluvou. Podľa súdu takéto dojednanie neodporuje zákonu, pretože Obch. zákonník v § 263 ods. 1 umožňuje odchýliť sa aj od ustanovenia § 373, podľa ktorého je škodu povinný nahradiť ten, kto porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu. Na základe uvedeného vyplynulo, že pohľadávka žalobcu z finančného vysporiadania bola len vo výške 1.396,09 EUR, preto len z tejto sumy bol žalovaný povinný platiť úrok z omeškania, a to za 144 dní od 3.7. do 23.11.2009 a úrok z omeškania 0,1 % denne predstavuje teda sumu 201,04 EUR. Preto v tejto sume a v odmene k nej sa viažucej ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a vo zvyšnej časti ho zrušil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti rozsudku v časti, ktorej bol zrušený platobný rozkaz podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že i v tejto časti bude zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti a súd mu prizná náhradu trov prvostupňového konania. Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ku ktorému súd dospel na základe nesprávnych skutkových zistení. Predovšetkým uviedol, že podľa bodu 9.4. a neoznačenom odseku 3 Všeobecných leasingových podmienok v prípadoch, keď je dôvodom predčasného ukončenia zmluvy zničenie alebo odcudzenie predmetu leasingu, je poskytovateľ leasingu taktiež oprávnený fakturovať jednorazový poplatok vo výške minimálne 5.000,- Sk. Ďalej za nesprávne považuje konštatovanie súdu, že žalobca nemal nárok na pohľadávku označenú v záverečnom finančnom vysporiadaní ako zmluvnú pokutu, nakoľko pohľadávka z nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu je oprávnená a nie je rozhodujúce jej označenie vo vyúčtovaní. Žalobca bol oprávnený túto sumu do zmenkovej sumy obsiahnuť podľa bodu 9.4. ods. 3 všeobecných podmienok, a to aj bez predchádzajúceho uplatnenia v záverečnom finančnom vysporiadaní, pretože ide o pohľadávku z nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu. Za správne nepovažuje ani tvrdenie súdu, že účtovanie poplatku vo výške 165,97 EUR nie je v zmluve ničím odôvodnené a naviac žalovaného finančne postihuje za predčasné ukončenie zmluvy, čo svojím konaním žalovaný nezavinil. Žalobca je toho názoru, že tento poplatok nemá len sankčný charakter, ale je to odplata za služby žalovanému spojené s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Preto alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti rozsudku v časti, v ktorej bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že považoval za nedôvodnú jeho námietku smerujúcu proti povinnosti platiť odúročený ušlý zisk v sume 860,07 EUR. Poukázal na všeobecné podmienky leasingu, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaný ako nájomca nezodpovedá žalobcovi ako prenajímateľovi za akúkoľvek škodu, ktorá mu vznikne v súvislosti s odcudzením predmetu leasingu, ale len za škodu, ktorá nie je krytá poistnou zmluvou. V závere taktiež poznamenal, že súd sa nevysporiadal s tým, že pri spotrebiteľskej zmluve sankcie za omeškanie s plnením záväzku nesmú byť vyššie, ako ustanovuje vykonávací predpis. V ďalšej časti žalovaný podal z opatrnosti odvolanie i proti výroku o trovách konania, ktorý považuje za nesprávny a nezákonný postup. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, hoci v prvom rade mal postupovať podľa pravidla pomerného rozdelenia náhrady trov podľa úspechu úspešnejšieho účastníka, prípadne vyhodnotiť, prečo nepovažuje pomerné rozdelenie za spravodlivé a účelné. V danom prípade mal žalovaný úspech v časti 57,95 % a žalobca len niečo vyše 40 %. Pri pomernom rozdelení by žalovanému vznikli trovy vo výške 200,- EUR, čo predstavuje približne životné minimum v Slovenskej republike a nebolo by pre žalovaného zanedbateľné, naviac v konaní vystupuje v postavení spotrebiteľa, ktorému právny poriadok Slovenskej republiky aj Európskej únie priznáva zvýšenú mieru ochrany. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej žalovaným potvrdiť ako vecne správny a žalobcovi priznať trovy odvolacieho konania. V obsiahlejšom odôvodnení vyjadrenia reagoval na odvolanie žalovaného tým, že je nedôvodné a naviac uviedol, že žalovaný argumentuje dôvodmi, ktoré do námietok neuviedol. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. K odvolaniam účastníkov konania je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa s ich argumentmi náležite vysporiadal a nárok žalobcu posúdil v súlade so zákonom a leasingovou zmluvou. K odvolaniu žalovaného, týkajúceho sa výroku o náhrade trov konania je potrebné uviesť, že miera úspechu žalovaného v prvostupňovom konaní nebola 20 %, ale oveľa nižšia. Z toho dôvodu súd prvého stupňa bol oprávnený aplikovať druhú vetu ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Preto Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.. Rozhodol o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania z dôvodu, že úspech každého účastníka v odvolacom konaní bol totožný ako v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd zmenil vo svojom rozhodnutí sídlo žalobcu z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania žalobca zmenil sídlo, ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave od 6.10.2011. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.