KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 10. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/198/2011 z 25. 10. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. októbra 2011, sp. zn. 4Co/198/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1510200467.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/198/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510200467
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1510200467.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

L. súd v R. v senáte zloženom z predsedníčky senátu C.. C. V. a členov senátu C.. K. T. a C.. H. L. v
právnej veci navrhovateľa: A. A., bytom A. XX, R., proti odporkyni: Y. A., bytom A. XX, R., prechodne
bytom G. XX, R., o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu R. V
zo dňa X. apríla XXXX č.k. XX C X/XXXX - XX, takto

r o z h o d o l :

O. súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy p o t v r d z u j e .

O. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

U. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým navrhovateľ žiadal uložiť odporkyni povinnosť
ospravedlniť sa mu za nevhodné konanie, spočívajúce v posielaní E. - správ na jeho mobilný telefón,
ktorými ho ponižovala, osočovala a ohovárala a zasiahla tak do jeho osobnosti s úmyslom škodiť mu
a traumatizovať ho a nahradiť mu nemajetkovú ujmu X.XXX Y.. Z vykonaného
dokazovania oboznámením sa s obsahom E. správ, ktoré boli pripojené k spisu, mal
za preukázané, že E. správy posielala odporkyňa navrhovateľovi, pričom nenamietala ich obsah a
odôvodňovala ich tým, že takto reagovala na konkrétny stav vo vzťahoch medzi účastníkmi ako bývalými
manželmi s pretrvávajúcimi majetkovými spormi. Z výpovede navrhovateľa zistil, že tieto
E. správy dal čítať svojej priateľke, dcére, známym, rodine, teda všetci títo vedeli o obsahu E. správ a
problémoch, medzi účastníkmi s tým, že tieto E. správy mu spôsobovali psychickú traumu a poškodzovali
jeho dobré meno. O. sa na pojednávané dňa XX.XX.XXXX navrhovateľovi ospravedlnila, pretože si
uvedomila, že tento spôsob riešenia problémov nie je správny. F. zistenia posudzoval súd prvého stupňa
podľa ustanovenia § 11 O.. zák. a dospel k záveru, že používanie vulgárnych výrazov v E. správach
zasielaným odporkyňou navrhovateľovi, keďže boli adresované len jemu a iní k ním nemali prístup,
nebolo spôsobilé zasiahnuť osobnosť navrhovateľa tak, ako to predpokladá prislúchajúce ustanovenie
O.. zák. Z., že za neoprávnený zásah je možné považovať zásadne každé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré
zasahuje do práva na ochranu osobnosti. Na objektívne ohrozenie osobnostných práv sa však vyžaduje
prinajmenej hrozba, že sa zníži vážnosť fyzickej osoby vo verejnosti, t.z. že sa znevažujúce tvrdenie
dostane na vedomie tretím osobám, čo sa v danom prípade nestalo. C. síce pravdou, že E. správy
odporkyne, hlavne do podania návrhu, obsahovali vulgárne výrazy, ktorí mohli osočovať a znižovať
vážnosť navrhovateľa, ale tieto E. správy odporkyňa nezverejňovala. F. urobil až navrhovateľ, teda v
danej veci nebolo naplnené kritérium objektívneho ohrozenia osobnostných práv. N., že odporkyňa
sa za vulgarizmy v E. správach ospravedlnila na pojednávaní XX.XX.XXXX, čiže navrhovateľ dosiahol
to, čo podaním návrhu na súd sledoval. U. na priznanie nemajetkovej ujmy zamietol z rovnakých
dôvodov. N., že v prebiehajúcom priestupkovom konaní, ktoré má iný charakter ako predmetné konanie
o ochranu osobnosti, sa zisťuje, či sa odporkyňa zasielaním E. správ navrhovateľovi, v
ktorých používala rôzne vulgárne vyjadrenia, nedopustila priestupku. O trovách konania rozhodol podľa



ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov,
navrhovateľ preto, že nebol úspešný a odporkyňa preto, že si náhradu trov neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku súdu podal včas odvolanie navrhovateľ v časti nemajetkovej ujmy a žiadal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť tak, že mu bude priznaná nemajetková
ujma X.XXX,- Y.. Q., že odporkyňa mu svojím konaním spôsobila vážne zdravotné psychické problémy,
pre ktoré bol nútený sa liečiť, bol viac ako štyri mesiace práceneschopný a v dôsledku toho, ako aj toho,
že úmyselne poškodzovala jeho klientelu, sa mu znížil príjem z podnikania. N. úmyselného konania
odporkyne voči nemu je aj to, že súdne konanie, vedené na základe jej obvinenia zo spáchanie trestného
činu skončilo zistením, že sa trestného činu nedopustil.

O. sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

L. súd v R., ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu uvádzanom v odvolaní navrhovateľa, t.j. v časti nemajetkovej
ujmy podľa uplatnených dôvodov bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Q., že
prvostupňový súd na zistenie skutkového stavu vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie,
ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia, z preukázaného vyvodil správne závery a tieto aj posúdil
podľa prislúchajúcich právnych noriem. O. súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto
rozhodnutia, na ktoré poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

W. osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 O. zákonníka).

Z. § 11 O.. zák. poskytuje ochranu subjektom, proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť,
dôstojnosť a česť a ohrozujúcich ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti. D. úspešného
uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, ako aj to, že
tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl.
O.. zák. a obidve tieto náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo
domáhať sa ochrany osobnosti a povinnosť znášať súdom uloženú sankciu. Za neoprávnený zásah
treba považovať každé konanie, ktoré zasahuje do osobnostných práv a ktoré je v rozpore s právami
a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. H. sa, aby zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 O.. zák.

W. osoba má právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu
jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie
(§ 13 ods. 1 O.. zák.). D. by sa nezdalo postačujúce toto zadosťučinenie, najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 O.. zák.), ktorej výšku určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k zásahu došlo. F. zdôrazniť, že úspech žaloby
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. X, 3 O. zákonníka) závisí predovšetkým na tom,
či bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo vážnosť v spoločnosti. F. znamená,
že tvrdený zásah do cti fyzickej osoby, musí byť taký, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť mravnú
integritu fyzickej osoby v tom zmysle, že hrozí nebezpečenstvo zníženia vážnosti fyzickej osoby v očiach
ostatných. E. teda, ak sa dostalo difamujúce tvrdenie, na vedomie tretím osobám. V prípade, ak by táto
podmienka nebola splnená, napr. vtedy, ak niekto urazí fyzickú osobu nepravdivými tvrdeniami medzi
štyrmi očami, prípadne iným spôsobom, ktorý však nie je objektívne spôsobilý ohroziť jeho vážnosť u
ostatných ľudí, nevzniká občianskoprávna zodpovednosť podľa § 13 O. zákonníka.



Na podporu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia preto odvolací súd zdôrazňuje, že
ak neoprávnený zásah odporkyne spočíval len v písomných správach zasielaných na mobilný telefón
navrhovateľa a nehrozilo ich zverejnenie, nešlo o zásah spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva
navrhovateľa chránené ustanovením § XX O.. zák. F. záver vychádza z jednoznačnej judikatúry, podľa
ktorej ak zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo
zverejnenie a nemohli znížiť vážnosť fyzickej osoby, lebo boli prednesené zo strany pôvodcu zásahu
voči subjektu postihnutému zásahom bez prítomnosti ďalších osôb, ide o zásah nespôsobilý narušiť
nebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 O. zákonníka (E. B.. U. soudu, E., D. XXXX, str. XXXX).

K dôvodom odvolania navrhovateľa, ktorými sa dožadoval priznania nemajetkovej ujmy za zásah
do jeho osobnosti, ktorý mal byť spôsobený zasielaním E. správ odvolací súd uvádza, že podľa
ustanovenia § 13 ods. 1 a 2 O.. zák. má tento nárok fyzická osoba vtedy, ak zadosťučinenie spočívajúce
v tom, že sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti a
odstránili sa následky týchto zásahov, nebolo postačujúcim zadosťučinením. Q. predpokladom vzniku
práva na použitie sankcie na ochranu osobnostnej sféry fyzickej osoby podľa tohto zákonného
ustanovenie je však v prvom rade existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý
vyvolať ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo ohrození osobnostných práv fyzickej osoby, tak ako
bolo uvedené vyššie. V danej veci nebolo vôbec sporným, že konanie odporkyne, ktoré malo spôsobiť
navrhovateľovi ujmu, spočívalo len v zasielaní E. správ na jeho mobilný telefón, jej vyjadrenia neboli
ňou zverejnené a teda pre priznanie nemajetkovej ujmy za toto konanie za daného stavu neboli splnené
stanovené podmienky (vo všeobecnosti podmienkami pre priznanie nemajetkovej ujmy
sú, okrem existencie zásahu, protiprávny charakter zásahu a príčinná súvislosť medzi neoprávneným
zásahom a ujmou). O. súd na záver už len opakuje to, čo je uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku, že za obťažovanie navrhovateľa odporkyňou zasielanými E. správami, ktoré objektívne mohli
ovplyvňovať kvalitu jeho života, by mala byť voči odporkyni vyvodzovaná zodpovednosť v prebiehajúcom
priestupkovom konaní.

O. súd po tom čo sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože jej žiadne nevznikli.

F. rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.