Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/717/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510204042 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1510204042.1 Uznesenie Okresný súd v Bratislave V vo veci exekúcie oprávneného: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, IČO: 00 603 201, zast. JUDr. Milanom Guťanom, advokátom, Školská 8, 811 07 Bratislava, proti povinnej: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX T. I. T. D. vedenej u súdneho exekútora: Mrg. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava pod č. EX 130/2010 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť poplatky z omeškania vo výške 1.665,97 Eur, trovy konania vo výške 27,75 Eur a trovy exekúcie o odvolaní oprávneného takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V. v Bratislave, č.k. 37Er 690/2010-22 zo dňa 07.09.2010 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinnej, v ktorých povinná uvádzala, že nakoľko jej nebol doručený exekučný titul, tento nemohol nadobudnúť právoplatnosť, a preto vedená exekúcia je nedôvodná. Povinná v námietkach sa ďalej bránila skutočnosťou, že oprávnenému (právnemu predchodcovi oprávneného) oznamovala korešpondenčnú adresu, na ktorej sa v čase exekúcie nachádzala. Napriek tomuto oznámeniu oprávnený, ako aj súdny exekútor doručovali zásielky do miesta trvalého bydliska na adresu M. X, H., na ktorej sa povinná dlhodobo nezdržiavala. Voči vydanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 5 247/00-14 zo dňa 09.08.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2000 bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 20.948 SK spolu s poplatkom z omeškania. Na základe vyššie uvedeného rozsudku zo strany povinnej prišlo k čiastočnému plneniu a to k uhradeniu nedoplatku čo do istiny 20.948 SK dňa 14.12.2000. Zaplatením označenej sumy povinná predmetný záväzok voči oprávnenému uznala v celom rozsahu a uznala i úhradu úroku z omeškania. Povinná voči exekučnému titulu podala námietky, v ktorých uvádza, že exekučný titul jej nebol doručený, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a podľa nej nemôže byť ani vedená exekúcia. Označené tvrdenia oprávnený považuje za irelevantné, účelové s úmyslom vyhnúť sa plneniu. Povinná o predmetnom spore vedela, doručenie predvolania na pojednávanie dňa 09.08.2000, na ktorom súd rozhodol v jej neprítomnosti, bola riadne predvolaná a mala riadne vykázané doručenie. Z pojednávania sa neospravedlnila, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p rozhodol v jej neprítomnosti. Na základe vydaného rozsudku povinná i plnila dňa 14.12.2000 avšak nie v celom rozsahu. Oprávnený je toho názoru, že oznámiť súdu novú adresu na doručovanie bolo povinnosťou povinnej a nie oprávneného, pretože v inkriminovanom čase mala podľa jeho evidencie trvalé bydlisko stále na M. ulici č. X v H. a manželstvo bolo právoplatne rozvedené až v roku XXXX. Oprávnený žiadal rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť tak, že námietky povinnej zamietne a súd bude ďalej pokračovať v exekúcii. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie odvolaním podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z obsahu predloženého spisu mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 15.02.2010 spísaním návrhu na začatie exekúcie formou zápisnice u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára súdneho exekútora. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 6C 247/00-14 zo dňa 09.08.2000 s vyznačením právoplatnosti dňa 09.10.2000, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému istinu 20.948,- SK spolu s úrokom z omeškania vo výške 19.621,- SK. Prvostupňový súd vydal poverenie dňa 04.03.2010 na vymoženie povinnosti zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 1.665,97 Eur a trovy konania vo výške 27,75 Eur ako aj na náhradu trov exekúcie pod ev. č. XXXXXXXXXX dňa 04.03.2010. Povinná doručila dňa 28.04.2010 súdnemu exekútorovi námietky voči exekúcii, ako aj voči Upovedomeniu o začatí exekúcie, v ktorých uvádzala, že rozsudok OS Bratislava V, sp.zn. 6C 247/00 zo dňa 09.08.2000 povinnej doručený nebol, a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani fikciou doručenia. V námietkach povinná uvádzala, že oprávnenému doručovala oznámenie s tým ,že od 16.07.1997 sa na adrese svojho trvalého bydliska M. X, H., už nezdržiava a žiada doručovať poštu na adresu D. X, T. I. T. D., a taktiež na P.O. BOX XXD do T. I. T. D.. Skutočnosti, že oznamovala oprávnenému svoju kontaktnú adresu dňa 20.10.1998 preukazovala predložením fotokópie žiadosti o pridelenie náhradného bytu zo dňa 27.10.1998 a žiadosť o vydanie potvrdenia, v ktorých oznámila kontaktnú adresu - G. N., D. X, T. I. T. D. (u p. I. D.). Z predloženého spisu nakoľko nie sú doručené návratky z doručovania rozsudku, vyplýva, že na vydanom rozhodnutí vyznačená pečiatka právoplatnosti s dátumom 9.10.2000 a označenie vykonateľnosti dňa 12.10.2000. Prvostupňový súd postupom podľa § 50 ods.1 Ex poriadku námietky povinnej preskúmal a rozhodol tak, že námietkam vyhovel. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na ustanovenie § 47 ods. 2 v znení účinnom v čase doručovania exekučného titulu, ak nebol adresát písomnosti zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia zásielky, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Prvostupňový súd mal zo spisu sp. zn. 6C 247/00 -14 zo dňa 9.08.2000 preukázané, že exekučný titul bol zasielaný na adresu M. X, H.. Poštová doručovateľka, nakoľko sa jej nepodarilo zásielku doručiť do vlastných rúk sa pokúsila o opätovné doručenie zásielky na tú istú adresu, avšak pokus o doručenie zostal bezvýsledný a zásielka dňa 19.09.2000 bola uložená na pošte, s tým, že v úložnej lehote vyzdvihnutá nebola a vrátila sa späť súdu ako nedoručená. Prvostupňový súd fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p. považoval exekučný titul za riadne doručený. Prvostupňový súd sa pri vyhodnotení námietok stotožnil s názorom povinnej, nakoľko zo spisu sp. zn. 6C 274/00 vyplýva, že nie je možné ustáliť či poštová doručovateľka vykonala šetrenie ohľadne zdržiavania sa povinnej na adrese trvalého bydliska M. X, H., a preto je sporné uplatnenie možnosti fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p.. Na základe čoho námietkam povinnej vyhovel. Prvostupňový súd dospel k záveru, že vydaný rozsudok 6C 247/00-14 nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto nie je spôsobilý rozhodnutím, exekučným titulom na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Z uvedeného ustanovenia § 47 ods. 2 Os.p. vyplýva, že k platnému doručeniu písomnosti, ktorá má byť doručená účastníkovi do vlastných rúk nedôjde, ak sa v mieste doručenia nezdržiava v čase doručovania zásielky, alebo ak nedošlo k novému pokusu o doručenie. Povinná fotokópiami listov zo dňa 29.10.1998 a 27.10.1999 preukazovala, že jej kontaktná adresa bola na D. X, T. I. T. D. u pána I. D., ako aj zásielky žiadala doručovať na P.O.BOX XXD, T. I. T. D.. Taktiež zo spisu je zrejmé, že platobný rozkaz voči ktorému podala povinná odpor bol Okresným súdom Bratislava V, doručovaný na novú kontaktnú adresu do T. I. T. D.. Z vydaného rozsudku sp. zn. 6C 247/00-14 adresa povinnej je označená na M. X., H. však nie je zrejmé, či bol vydaný rozsudok doručovaný len na označenú adresu príp. aj na adresu kontaktnú, nakoľko sa adresa na doručovanie, kontaktná adresa: D. X, T. I. T. D. v záhlaví vydaného rozsudku nenachádza. Z obsahu spisu sa javí, že povinná skutočne dostatočným spôsobom preukazovala, že v čase vydania rozsudku sa už na adrese M. X H. nezdržiava, a preto nemohlo byť náhradné doručenie predmetnej písomnosti v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. právne účinné. Písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk, určujú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. rozsudok - §158 ods.2, platobný rozkaz - §173 ods. 1, zmenkový rozkaz - § 175 ods. 1 a pod.). Písomnosti sa doručujú do vlastných rúk aj v prípade, ak to nariadi predseda senátu. Aj v prípadoch, v ktorých musí byť písomnosť doručené do vlastných rúk, Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 47 ods. 2 pripúšťa možnosť náhradného doručenia a súčasne vymedzuje podmienky, za splnenie ktorých sa v takomto prípade považuje písomnosť za doručenú. Náhradné doručenia predpokladá predovšetkým splnenie podmienky, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia. Po zistení, že sa adresát v mieste doručenia zdržuje, ale pri doručení nebol zastihnutý, vykoná sa doručenie písomnosti tak, že doručovateľ písomne adresátovi oznámi, kedy t.j. deň a hodinu, príde zásielku znovu doručiť. Iba v prípade ak doručovateľ adresáta nezastihne ani pri tomto opakovanom pokuse o doručenie, môže písomnosť uložiť na pošte alebo orgáne obce, avšak je povinný o tejto skutočnosti adresáta upovedomiť. Za situácie, ak sa adresát v mieste doručenia nezdržuje alebo ak sa aj zdržuje, ale nedošlo k novému pokusu o doručenie, platí, že písomnosť nebola riadne doručená. Tento dôsledok nastane aj vtedy, ak písomnosť do vlastných rúk bola doručená inej osobe ako adresátovi. Ak sú splnené podmienky na náhradné doručenie písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúl, za deň doručenia sa považuje tretí deň nasledujúci po dni uloženia písomnosti na pošte alebo orgáne obce. Pri počítaní tejto lehoty sa vychádza z ustanovenia §57 ods. 2 OSP. Zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občana Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák..č. 253/1998 Z.z.“), určuje mechanizmus a podmienky prihlasovania a odhlasovania občanov na trvalý a prechodný pobyt. Citovaný zákon v ustanovení § 5 upravuje, kedy na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov adresa sídla obecného úradu príslušnej obce je adresou občana. Je tomu vtedy, keď občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) a ktorý sa môže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4, sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni (obce - § 2) v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípade občan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a) cit. zákona, ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8 písm. b) cit. zákona a ako miesto trvalého pobytu sa uvedie iba obec pobytu. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takéhoto občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamov voličov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola, alebo že mu má byť doručená písomnosť. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 253/1998 Z.z. ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa odseku 1 písm. d) až g) je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bol občanovi trvalý pobyt zrušený. Z predložených listinných dokladov a zo šetrenia prvostupňovým súdom je zrejmé, že povinná ku dňu doručovania zásielky trvalý pobyt na adrese M. X v H. zrušený nemala. Z predloženého spisu je však zrejmé, že povinná svoju korešpondenčnú adresu súdu ako aj oprávnenému riadne oznámila, a preto odvolací súd prisvedčil záveru prvostupňového súdu, že z predloženého spisu nie je zrejmé, či súdna doručovateľka pri doručovaní exekučného titulu zisťovala, a akým spôsobom, či sa povinná v mieste na oznámenej korešpondenčnej adresy v čase doručovania zásielky zdržiavala. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť uplatnením fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 3 O.s.p., s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.