Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/185/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510211466 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1510211466.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci navrhovateľky: F. U., bytom Z.. O. Č.. XX, B., zast. advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, spol. s r. o., Ružinovská ul. č. 42, Bratislava, proti odporcovi: J. U., bytom F. Z.. Č.. X, B., zast. advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, Ružová dolina č. 10, Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k mal. F. U., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 30. júna 2011 č. k. 42C/288/2010- 89 a proti uzneseniu tohto súdu z 20. septembra 2011 č. k. 42C/288/2010- 111, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti výživného p o t v r d z u j e. V časti úpravy styku odporcu s maloletým sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni vo štvrtok od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 10.00 hod. do 18.00 hod. Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok v časti úpravy styku odporcu s maloletým p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol, na čas po rozvode zveril maloletého F. U., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne. Ďalej súd prvého stupňa upravil styk odporcu s maloletým tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod, v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že odporca si maloletého prevezme od navrhovateľky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne odovzdá a navrhovateľka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a ide iba o formálny zväzok. Preto súd prvého stupňa ich manželstvo rozviedol v zmysle § 23 ods. 1 Zák. o rodine. Na čas po súd prvého stupňa zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, pričom tento výrok bližšie neodôvodnil. Odporcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť platiť výživné na maloletého. Pokiaľ ide o jeho výšku, vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka poberá rodičovský príspevok 190 eur mesačne, prídavky na maloletého 21 eur mesačne a odporca jej platí výživné vo výške 60 eur mesačne. Odporca mal v čase posledného rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 21. 7. 2010 č. k. 17P/67/2010- 72, právoplatný dňa 28. 2. 2011) za obdobie 07/2010 - 05/2011 priemerný príjem 644 eur mesačne. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel súd prvého stupňa k záveru, že výživné vo výške 150 eur mesačne na maloletého je primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a odôvodneným potrebám maloletého. Výrok o úprave styku odporcu s maloletým súd prvého stupňa odôvodil tým, že vychádzal z úpravy styku odporcu s maloletým v rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/294/2010- 21, pretože bol toho názoru, že takto upravený styk odporcu s maloletým je na prospech maloletého. Obaja rodičia boli s úpravou styku odporcu s maloletým vykonanou vyššie spomenutým rozsudkom č. k. 17P/294/2010- 21 spokojní a vzdali sa práva podať odvolanie. Návrh na odlišnú úpravu styku s maloletým zo strany odporcu v konaní o rozvod manželstva preto súd prvého stupňa považoval za špekulatívny. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 144 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca a napadol ním výrok o výživnom a výrok o úprave styku s maloletým. Odvolanie čo do výživného odôvodnil v podstate tým, že vzhľadom na jeho príjem a pravidelné výdavky je výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne neprimerane vysoké. Navrhovateľka spolu mesačne poberá 421 eur (rodičovský príspevok 190 eur, výživné na ňu 60 eur, výživné na maloletého 150 eur, prídavky 21 eur). Pokiaľ by boli skutočné výdavky na maloletého 400 eur mesačne, ako to tvrdila navrhovateľka, tak maloletý s ňou by spolu nemali z čoho žiť. Naviac, aj navrhovateľka má prispievať finančne na výživu maloletého, i keď svoj finančný príspevok vo väčšej miere nahrádza osobnou starostlivosťou o maloletého. Vzhľadom na to odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výživného na maloletého zmenil tak, že mu uloží povinnosť platiť výživné vo výške 80 eur mesačne. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým, odporca poukázal na to, že v týždni má vždy jeden deň voľna a keďže maloletý nechodí do jaslí, resp. do škôlky, chcel, aby sa s ním mohol stýkať vždy jeden deň v týždni od 10.00 hod. do 18.00 hod. Navrhovateľka s tým bezdôvodne nesúhlasila a súd prvého stupňa s jej stanoviskom bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia súhlasil. Styk odporcu s maloletým prebieha bezproblémovo, maloletý sa na styk s odporcom teší a nie sú s ním žiadne problémy. S poukazom na tieto tvrdenia odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti jeho styku s maloletým zmenil tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň vo štvrtok od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý druhý víkend od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného a úpravy styku odporcu s maloletým, prejednal odvolanie na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Odvolací súd zistil, že pomery navrhovateľky sa od vyhlásenia napadnutého rozsudku nezmenili. Poberá teda rodičovský príspevok 190 eur mesačne, prídavky na dieťa 21 eur mesačne a odporca jej platí manželské výživné 60 eur mesačne. Zo mzdového listu odporcu vyplynulo, že za obdobie 01 - 10/2011 dosiahol priemerný mesačný netto zárobok 664,50 eur. V konaní tiež bolo preukázané, že maloletý má zdravotné problémy (pokrivenie chrbtice, oslabené brušné svaly, straubizmus - škúlenie). V dôsledku toho nemôže chodiť do predškolského zariadenia a navrhovateľka s ním musí zostať doma - nemôže nastúpiť do práce. Vzhľadom na tieto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne je primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a sčasti aj odôvodneným potrebám maloletého. Navrhovateľka zo svojho príjmu nemôže finančne pokryť potreby maloletého. Naviac, treba prihliadnuť na to, že i keď aj ju zaťažuje vyživovacia povinnosť voči maloletému v zmysle finančných príspevkov na jeho výživu, vzhľadom na vek maloletého svoj finančný príspevok v prevážnej miere nahrádza osobnou starostlivosťou o maloletého. Výživné vo výške 150 eur mesačne vzhľadom na príjem odporcu nemôže ohroziť jeho existenciu. Vzhľadom na všeobecne známu cenovú hladinu v Slovenskej republike aj s prihliadnutím na zdravotný stav maloletého odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdenia navrhovateľky, že mesačné výdavky na maloletého dosahujú okolo 400 eur. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je v časti výživného na maloletého vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. V súvislosti s určením výživného však odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že v konaní, v ktorom sa upravujú práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, sa nejedná o konanie v zmysle § 78 Zák. o rodine, teda nejedná sa o zmenu výživného v dôsledku zmeny pomerov či už na strane dieťaťa alebo jeho rodičov. Ide tu o celkom novú úpravu výživného v zmysle § 24 Zák. o rodine. Inými slovami, pri určovaní výživného na čas po rozvode treba postupovať tak, ako keby išlo o prvú úpravu výživného. V časti úpravy styku odporcu s maloletým odvolací súd poukazuje na to, že v konaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali schopnosť odporcu sa o maloletého riadne postarať. Napriek tomu je odvolací súd toho názoru, že vzhľadom na vek maloletého a na jeho citovú viazanosť na navrhovateľku by nebolo vhodné, aby v rámci styku s odporcom bol u neho nepretržite od soboty do nedele, teda aj cez noc. Neprítomnosť navrhovateľky u maloletého v noci by mohla u neho vzbudiť pocit strachu, prípadne ohrozenia, čomu treba predísť. Pokiaľ ide o styk odporcu s maloletým v priebehu týždňa, navrhovateľka sa na pojednávaní pred odvolacím súdom vyjadrila tak, že nemá výhrady voči tomu, aby sa odporca s maloletým stýkal v nepárnom týždni v utorok a v párnom týždni vo štvrtok od 10.00 hod do 18.00 hod. Keďže odporca má v týchto dňoch v práci voľno, a nie je dôvod pochybovať o jeho spôsobilosti o maloletého sa riadne postarať, pričom maloletý nenavštevuje predškolské zariadenie, odvolací súd je toho názoru, že tu nie sú prekážky, ktoré by bránili úprave styku s maloletým v uvedenom rozsahu. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti úpravy styku s maloletým potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v časti úpravy styku odporcu s maloletým cez víkend (v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod.). V časti úpravy styku cez týždeň odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni vo štvrtok a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 10.00 hod. do 18.00 hod. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že nakoľko sa odporca neodvolal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/294/2010- 21, jeho návrh na úpravu styku v konaní o rozvod manželstva je špekulatívny. Je výlučne vecou odporcu, z akého dôvodu nepodal odvolanie proti uvedenému rozsudku a súdu prvého stupňa neprináleží jeho rozhodnutie v tomto smere akokoľvek hodnotiť. Odporca mal právo navrhnúť takú úpravu styku s maloletým, akú sám považoval za vhodnú. Jeho návrh v tomto ohľade preto v žiadnom prípade nemožno ohodnotiť ako špekulatívny. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť poplatok za návrh 66 eur do 10 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na to, že rozsudkom vo veci samej súd prvého stupňa žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 144 O.s.p. Z § 2 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. nemožno vyvodiť, že pokiaľ bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od poplatkov, že by poplatok mal zaplatiť odporca. Na priznanie oslobodenia od poplatkov navrhovateľke nebol dôvod. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa uznesením zo 7. júna 2010 č. k. 42C/288/2010- 23, právoplatným 25. 8. 2010, priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel, odporca je v zmysle § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. povinný zaplatiť poplatok za návrh na rozvod manželstva vo výške 66 eur. Súd prvého stupňa rozsudkom z 30. 6. 2011 č. k. 42C/288/2010- 89 žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, ale tento výrok sa týka trov konania vo vzťahu medzi nimi, teda trov právneho zastúpenia. Netýka sa teda povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa poplatok za návrh na rozvod manželstva. Súd prvého stupňa mohol v zmysle § 2 ods. 2 druhá veta zák. č. 71/1992 Zb. rozhodnúť aj tak, že odporca nie je povinný zaplatiť poplatok za návrh. Súd prvého stupňa tak však správne neurobil, pretože na tento postup neboli splnené podmienky. Súd prvého stupňa by takto mohol postupovať napr. v prípade, ak by bolo preukázané, že rozvrat manželstva zavinila výlučne navrhovateľka, čo však v konaní preukázané nebolo. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.