Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/160/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510215503 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1510215503.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: č. U.. B. A., I. K. Limbachu, Š. XX, proti odporkyni: A. A., I. K. I., Š. Č.. X, Y.. U.. W. A., I. K. Bratislave, Š. Č.. X, o zrušenie vyživovacej povinnosti a vzájomnom návrhu odporkyne o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 7. februára 2011 č. k. 41C 140/2010 - 451 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania štátu a náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e . V časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľa platiť odporkyni znížené výživné vo výške 250 € mesačne počnúc od 1.9.2010 rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e . Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil navrhovateľovi povinnosť platiť odporkyni (znížené) výživné od 1.9.2010 mesačne po 250 euro splatných vždy k 20. dňu príslušného mesiaca k rukám odporkyne, vo zvyšku návrh navrhovateľa (na zrušenie vyživovacej povinnosti resp. zníženie výživného) zamietol, rovnako zamietol aj vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného. Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, navrhovateľovi uložil povinnosť náhrady trov vzniknutých štátu vo výške (časti) 118,56 euro, vo vzťahu k odporkyni štátu náhradu trov konania nepriznal, ktorým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. 12.2008 č.k. 13C 93/2007 - 56 (správne rozsudok OS BA II zo dňa 8.11.2007 č.k. 13C 93/2007 - 39 v znení dopĺňacieho rozsudku rovnakého súdu zo dňa 18.12.2008 č.k. 13C 93/2007 - 56, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.5.2009 č.k. 2Co 25/2009 - 64). Vyššie označenými rozhodnutiami bolo pôvodne určené výživné navrhovateľa voči odporkyni vo výške 9.000,- Sk (dnes 298,75 euro) mesačne. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na to, že odporkyňa riadne pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, hoci ukončila bakalársky stupeň štúdia VŠ, v súčasnosti študuje na magisterskom stupni VŠ v Kodani, nie sú splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako otca voči odporkyni - dcére navrhovateľa, ktorý návrh navrhovateľa preto zamietol. Súd prvého stupňa však v konaní ďalej skúmal podmienky pre možné zníženie výživného zo strany navrhovateľa voči odporkyni (ktorý návrh na zníženie výživného mal subsumovaný v návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti), a o tomto rozhodol po vykonaní rozsiahleho dokazovania v poradí prvým výrokom napadnutého rozsudku. Vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného na sumu 600 euro mesačne súd prvého stupňa rovnako zamietol. O náhrade trov účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., o náhrade trov štátu (zo strany navrhovateľa v jednej polovici vzniknutých trov) podľa § 148 ods. 1 O.s.p., odporkyni podľa totožného ustanovenia povinnosť náhrady trov štátu neuložil z dôvodu, že táto ako osoba odkázaná na výživné spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu. Odporkyňa napadla výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti povinnosti navrhovateľa platenia zníženého výživného s tým, že súd rozhodoval v návrhovom konaní o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti, nie o návrhu na zníženie výživného, ktorý návrh (ani alternatívny) navrhovateľ vôbec na súde nepodal. Rovnako namietala aj vyhodnotenie zmeny pomerov súdom prvého stupňa v prospech záveru o znížení výživného hradeného navrhovateľom, navrhla preto zmenu napadnutej časti rozsudku tak, že odvolací súd výrok súdu prvého stupňa, ktorým tento rozhodol o znížení výživného zruší s tým, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietne. Navrhovateľ v odvolaní argumentoval skutočnosťami rozhodujúcimi v smere zníženia výživného z jeho strany celkom, navrhol preto zmenu napadnutej časti rozsudku (návrhu čiastočne vyhovujúcej, ako i zamietajúcej časti) a zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni celkom, k 1.7.2010. V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhovateľ uviedol, že návrh na zníženie výživného podal na súde dňa 14.9.2009, dňa 30.6.2010 ho však vzal späť z dôvodu, že odporkyňa podľa neho ukončila dňa 26.6.2010 štúdium promóciou, následne nastúpila do zamestnania (predmetný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľ následne podal na súde prvého stupňa dňa 1.7.2010). Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O. s. p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O. s. p., dospel pritom k záveru, že sčasti je dôvodné len odvolanie odporkyne. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Z posledne citovaného ustanovenia Zákona o rodine je zrejmé, že konanie o zmene výšky výživného (zníženie či zvýšenie výživného), ako aj konanie o zrušenie výživného (správne zrušenie vyživovacej povinnosti) je konaním zásadne (v prípade výživného hradeného plnoletému dieťaťu) návrhovým. Z návrhu navrhovateľa zo dňa 1. júla 2010 resp. z obsahu procesných úkonov navrhovateľa v priebehu prvostupňového konania je nepochybné, že návrhom sa navrhovateľ domáhal výlučne a len zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni a to z dôvodu, že táto ukončila prípravu na povolanie (vysokoškolské štúdium). Ukončenie vysokoškolského štúdia odporkyne však v konaní preukázané nebolo, odporkyňa naďalej študuje na Copenhagen Business School (potvrdenie z 12. septembra 2011 predložila odvolaciemu súdu), nemožno teda bez ďalšieho uzavrieť, že vyživovacia povinnosť otca (oboch rodičov) voči nej zanikla. Pokiaľ teda aj súd prvého stupňa dospel k zhodnému záveru (v časti týkajúcej sa zrušenia vyživovacej povinnosti) a návrh navrhovateľa (v tejto časti) zamietol ako nedôvodný (viď § 62 ods. 1 Zák. o rodine), rozhodol vecne správne a odvolaciemu súdu neostalo než potvrdenie tejto časti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. V časti týkajúcej sa zníženia výživného odvolací súd musí konštatovať, že takýto návrh nebol predmetom tohto súdneho konania, navrhovateľ sa zníženia výživného (skutočne ani tzv. alternatívnym návrhom) nedomáhal, neostalo potom než rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť, podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p. (nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný), a to bez toho, aby konanie zastavil, keď konanie o znížení výživného pre absenciu návrhu na začatie konania ani nezačalo (§ 221 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešná odporkyňa však náhradu trov neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.), nebolo tak možné jej túto priznať. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.