Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/191/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510225983 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1510225983.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ľ. U.F., W.. X.X.XXXX, bytom F. XX, F., proti odporcovi: K. U.F., W.. XX.X.XXXX, bytom F. XX, F., o vydanie veci, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 42C 605/2010-14 zo dňa 17. januára 2011, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a - c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa podľa § 43 ods. 2 O.s.p. ako podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania s poukazom na to, že navrhovateľ neodstránil vady žalobného návrhu, nedoplnil návrh v zmysle výzvy súdu na odstránenie jeho vád napriek poučeniu o jeho následkoch. Uznesenie zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že požiadal o zmenu návrhu na začatie konania, v ktorom sa domáha vydania všetkých menovaných vecí v zmysle predloženej prílohy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou návrhu, eventuálne pre prípad ak požadované veci už neexistujú, resp. sú stratené, odcudzené alebo zničené, domáha sa od odporkyni zaplatiť náhradu škody vo výške 15.405 €, v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti odporkyne. Odvolací súd preskúmal vec a prejednal v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nevykazuje známky vecnej správnosť, pretože súd prvého stupňa podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol návrh na začatie konania ako podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, hoci pre takýto postup súdu neboli splnené zákonné predpoklady obsiahnuté v ust. § 43 ods. 2 O.s.p. Podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, totiž možno odmietnuť len za predpokladu, že súd sa zákonom ustanoveným postupom pokúsil o odstránenie vád podania a podanie trpí vadami, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať. Prvostupňový súd sa dopustil pochybenia, keď podanie navrhovateľa, (zastávajúc názor, že podanie trpí vadami, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať) odmietol a takýto výklad práva je v zjavnom rozpore s cieľom a účelom súdneho konania (§ 1 a § 3 O.s.p.) Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný a to z dôvodu, že súd musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou prípadov uvedených v § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nesmie účastníkom prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania. Súd pri vymedzení žalobného petitu sleduje jeho vykonateľnosť, avšak svojím prílišným formalizmom nesmie potrieť podstatu občianskeho súdneho konania, ktorou je záruka zákonnosti, spravodlivosti a ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Už Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 2Cdo 8/2005 uviedol, že požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu, ktoré slovo po slove prevezme do enunciátu rozhodnutia. Z obsahu podania (návrhu) navrhovateľa vyplývajú všetky podstatné náležitosti požadované zákonom v ust. § 42 ods. 3 a ust. § 79 ods. 1 O.s.p. Je z neho nepochybné, voči komu návrh smeruje, čoho sa ním navrhovateľ domáha (vydania veci, zoznam ktorých tvorilo súčasť žalobného návrhu), návrh bol podpísaný a datovaný. Predmetný návrh nemožno považovať za natoľko vadný, že by bolo nutné návrh odmietnuť postupom v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. Požiadavka prvostupňového súdu vo výzve na odstránenie vád podania, doplniť návrh na začatie konania „o predloženie potrebných listinných dôkazov osvedčujúcich vlastnícke právo poručiteľov, osvedčiť okamih prechodu vlastníckeho práva k predmetným veciam z poručiteľov na navrhovateľa, predložiť dedičské rozhodnutie“, sú nároky vzhľadom na predmet konania (vydanie veci ) nenáležité, nesúvisiace s predmetom sporu; z požiadavky ktorej je badať zjavnú nesústredenosť súdu. Naostatok, požiadavka súdu predložiť listinné dôkazy osvedčujúce vlastnícke práva k veciam ako aj označenie dôkazov na preukázanie tvrdení potrebných na zistenie skutkového stavu, nemôže byť sankcionovaná odmietnutím podania, keďže sa nejedná o riešenie procesnoprávnej podmienky konania, ale rieši sa ňou neunesenie dôkazného bremena, ktoré sa premietne v rozhodnutí o veci samej. Potreba prvostupňového súdu doplniť návrh na začatie konania o štátne občianstvo účastníkov konania, je síce požiadavkou účelnou, avšak tento nedostatok rozhodne nie je takou vadou, ktorá by bránila súdu pokračovať v ďalšom konaní o návrhu navrhovateľa, naviac, keď zo samotného znenia ust. § 79 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že návrh na začatie konania má prípadne obsahovať aj údaj o štátnom občianstve. Z uvedeného vyplýva, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý odmietol poskytnúť navrhovateľovi súdnu ochranu tým, že návrh na začatie konania pre neurčitosť odmietol bez toho, aby zo spisu takáto pochybnosť vyplývala, je potrebné považovať za ničím neodôvodnený formalizmus; nezvážil dostatočne postup podľa § 43 ods. 2 O.s.p., pretože odmietnutie návrhu na začatie konania v prípade, že neboli pre takéto rozhodnutie splnené podmienky, zásadným spôsobom zasahuje do ústavného práva účastníka na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1, 3 Ústavy SR). Naviac výzva súdu na odstránenie vád neobsahovala poučenie o tom, ako treba opravu alebo doplnenie návrhu na začatie konania vykonať, preto zo strany súdu došlo k porušeniu ust. § 3 O.s.p.. „Zásada iura novit curia neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv“. Ak súd prvého stupňa za tohto stavu odmietol podanie navrhovateľa, vec nesprávne právne posúdil a zároveň svojim postupom navrhovateľovi, ako účastníkovi konania, odmietol možnosť konať pred súdom, z dôvodov ktorých odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný; vo veci je potrebné riadne konať, postupom v zmysle § 95 O.s.p. rozhodnúť o zmene návrhu, zmenu ktorú navrhovateľ písomným podaním zo dňa 16. februára 2011 (č.l. 17 a nasl.) uplatnil a pokračovať postupom v zmysle § 114 a nasl. O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.