Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/59/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511200216 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1511200216.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Y. súd v H. v senáte zloženom z predsedníčky senátu N.. Y. D. a členov senátu N.. H. K. a N.. H. C., v právnej veci navrhovateľky: C. R., bytom H., F. X, zastúpená: N.. F. G., Z. W. T. XX, H., proti odporcovi: W. R., bytom H., I. X, zastúpený: N.. J. M., advokátka, Z. G., U. X/C, o určenie výživného na manželku, na odvolanie odporcu proti rozsudku B. súdu H. V, zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC X/XXXX-XX, jednohlasne ( pomerom hlasov X:X) takto r o z h o d o l : M. súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. T. sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : T. rozhodnutím súd prvého stupňa : - uložil odporcovi povinnosť platiť výživné manželke C. R. mesačne vo výške XX euro, splatné do každého XX-teho dňa v mesiaci, od XX.XX.XXXX počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia , - odporcovi povolil splácať zameškané výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške XX euro v mesačných splátkach vo výške po XX euro splatných spolu s bežným výživným, - vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, - o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. M. právne odôvodnil ustanovením § 71 ods. 2 F.. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na priznanie výživného je čiastočne dôvodný. C. zohľadnení všetkých skutočností (nákladov, ale aj výdavkov pokiaľ ide o hypotéky, ktoré si účastníci brali spoločne a spoločne za ne aj zodpovedajú) vychádzal z toho, že výška príjmov odporcu tak, ako bola deklarovaná ( hlavne pokiaľ ide o tringelty ) nebola jednoznačne preukázaná. V tomto smere uveril tvrdeniu navrhovateľky, že tringelty odporcu sú vyššie ako on sám uvádzal, čo logicky vyplýva z toho, že keď účastníci spolu žili, spoločne hospodárili, mali prehľad o príjmoch a teda navrhovateľka vedela aký príjem odporca z tringeltov má. G. vychádzal pri rozhodovaní z toho, že v roku XXXX bol príjem odporcu vyšší ( keďže mal dve zamestnania s príjmom XXX euro + XXX euro ) - v súčasnosti má jedno zamestnanie s kratším úväzkom v ktorom dosahuje mesačný príjem vo výške cca XXX,XX euro brutto a uzavretú dohodu o vykonaní práce u iného zamestnávateľa, avšak z dokazovania nebola jednoznačne preukázaná výška príjmu z tejto činnosti , keďže odmena je závislá od počtu odpracovaných hodín. G. v tejto súvislosti v rozhodnutí poukázal na výpoveď svedka W. R. ( otca odporcu ) , ktorý v konaní uviedol, že v čase, keď účastníci spolu žili, im rodičia odporcu finančne nevypomáhali, keď z tejto okolnosti sa dá vyvodiť záver, že príjem odporcu bol vyšší. C. názoru súdu výška výživného na manželku vo výške XX euro mesačne je primeraná jej potrebám a zárobkovým možnostiam odporcu; pri rozhodovaní zohľadnil okolnosť, že jediným príjmom navrhovateľky je v súčasnosti rodičovský príspevok vo výške XXX euro, rodinné prídavky vo výške XX euro a výživné na mal. T. vo výške XXX euro mesačne , ale i súčasnú výšku príjmu odporcu a okolnosť, že odporca spláca spoločne s navrhovateľkou zobraté úvery vo výške XXX,XX euro mesačne . F. výživné od XX.XX.XXXX do dňa rozhodnutia, t.j. do XX.XX.XXXX vo výške XX euro súd povolil odporcovi splácať v mesačných XX eurových splátkach, spolu s bežným výživným, keď výživné určil od podania návrhu navrhovateľky. D. zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. C. výrokovej časti rozhodnutia v ktorom bola odporcovi uložená povinnosť platiť na výživu manželky bežné výživné a zročné výživné podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tým, že sa odporcovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ XXCo XX/XX-XXX O.s.p. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. B. namietol, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to s poukazom na ust. § 157 ods. X, 2 O.s.p. tým, že súd prvého stupňa nedostatočne svoje rozhodnutie zdôvodnil, v odôvodnení chýba akákoľvek zmienka o tom, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s tvrdeniami odporcu a nimi predloženými dôkazmi ( najmä vyhlásením rodičov navrhovateľa o tom, že mu musia finančne vypomáhať ), a kedy súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku len uviedol čoho sa navrhovateľka domáhala, ako sa vyjadril odporca, no už úplne absentuje vyhodnotenie vykonaných dôkazov, uvedenie právnej úvahy, ktorá viedla súd k vydaniu rozhodnutia - v odôvodnení rozsudku je len veľmi stručne uvedené, že na základe vykonaného dokazovania súd priznal výživné navrhovateľke len čiastočne. F. prekvapujúcu považoval skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v rozhodnutí uzniesol, že výška príjmu odporcu tak, ako bola deklarovaná, hlavne pokiaľ ide o tringelty, nebolo jednoznačne preukázaná , keď okolnosť, že v H. kraji dosahujú čašníci zhodný príjem ako v konaní deklaroval odporca, bolo v konaní zdokladované. G. pri určovaní výživného nemá prihliadať na hypotetické príjmy a naviac tvrdené iba jednou stranou, ktorá svoje tvrdenia nedokázala v priebehu súdneho konania žiadnym relevantným spôsobom dokázať. C. naopak, z listinných dôkazov vyplynulo, že finančná situácia oboch účastníkov nebola nikdy nadpriemerná, nakoľko po narodení spoločného dieťaťa im finančne vypomáhala matka navrhovateľky, ako aj rodičia odporcu. G. prvého stupňa sa v konaní vôbec nevysporiadal s výdavkami odporcu, ani s jeho námietkami ohľadne zámerne premrštených vyčíslených nákladov na mal. T. R.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa úplne odignoroval všetky výdavky odporcu a následnú aplikáciu ust. § 75 ods. X, 2 F.. o rodine. B. ďalej namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď postupoval nesprávne pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že bral do úvahy aj skutočnosti, ktoré z dôkazov predložených účastníkmi konania nevyplynuli, pričom neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli v priebehu súdneho konania preukázané. G. prvého stupňa konštatovaním, že odporca v plnom rozsahu hradí hypotéky, fakticky konštatoval, že odporca si plní vyživovaciu povinnosť voči manželke, nakoľko sa snaží všetky náklady na majetok patriaci do H. hradiť z vlastných príjmov. C. súčasných mesačných nevyhnutných výdavkoch odporcu a príjmu tak z trvalého pracovného pomeru, brigád a tringeltov ( ktoré môžu tvoriť maximálne X/X príjmu, t.j. za mesiaca maximálne XXX € ), sa dostáva každý mesiac do vážnych finančných problémov, ktoré by bez finančnej pomoci vlastných rodičov nedokázal zvládnuť. B., že v súčasnosti robí v trvalom pracovnom pomere a aj brigádnicky je daná tým, že len vďaka takto rozloženému pracovnému času sa môže v denných hodinách stretávať s maloletou dcérou, čo je pre neho v súčasnosti to najdôležitejšie. V danom prípade súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyslovil záver, že by si odporca vyživovaciu povinnosť voči manželke nijako neplnil a súčasne z vykonaných dôkazov nemožno ustáliť záver, že by životná úroveň bola vyššia ako životná úroveň navrhovateľky, keďže stanovením výživného na manželku by sa mala dosiahnuť približne rovnaká životná úroveň. V rozhodnutí súdu neboli zohľadnené potreby, ktoré mu vznikajú v súvislosti s pracovným vyťažením a nočným spôsobom života, keď v prípade nočných brigád nastupuje ráno do ďalšieho zamestnania. B. je toho názoru, že súdom priznané výživné na manželku je v rozpore s dobrými mravmi, a preto ho nie je možné priznať. V súčasnosti mesačný príjem navrhovateľky predstavuje sumu vo výške XXX euro mesačne, z ktorých hradí náklady spojené výlučne s potrebami na dieťa a svoju osobu, a na druhej strane je to odporca s príjmami v rozmedzí XXX až XXX euro, ktorému po úhrade všetkých nevyhnutných výdavkov nezostávajú žiadne finančné prostriedky, a ktorý by bez pomoci vlastných rodičov ohrozil majetok patriaci do H.. B. navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie sudu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a návrh matky zamietol. T. vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. C. na to, že okrem rodičovského príspevku nemá žiaden príjem a z dôvodu starostlivosti o maloletú dcérku T. ani nie je schopná sa sama živiť. V priebehu prvostupňového konania sa snažila preukázať, že príjmy ktoré odporca deklaroval sú účelovo nízke, keď odporca sa vo svojom odvolaní, ako aj na pojednávaní snažil navodiť zdanie o svojej zlej finančnej situácii. T. druhej strane sa však sám priznal k bočným príjmom, ktoré však zámerne bagatelizuje - v tejto súvislostí sa javí zaujímavým faktom, že v konaní vednom na B. súde H. V. pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX dobrovoľne pristúpil na rodičovskú dohodu, v ktorej sa zvýšila jeho vyživovacia povinnosť na XXCo XX/XX-XXX mal. T. zo XXX euro na XXX euro mesačne bez preskúmavania jeho skutočných príjmov. A. finančné vypomáhanie zo strany rodičov odporcu by nebolo potrebné, keby sa nehnuteľnosti, ktoré s odporcom spolu vlastnia predali; v skutočnosti v minulosti a ani teraz neexistuje žiadna výpomoc jeho rodičov. G. odporcu a jeho zárobkové možnosti presahujú skutočný záujem zarobiť, nakoľko v období od odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti je si vedomý toho, že je pre neho výhodné mať preukázaný čo najnižší príjem. T. má síce podľa vyjadrenia odporcu participovať na splátkach úveru, ale nemá možnosť vstúpiť na nehnuteľnosti, nemá kľúče od rodinného domu, i keď sú predmetom H. a niekoľkokrát neúspešne vyzývala odporcu, aby jej odovzdal kľúče od novostavby rodinného domu. U. niekoľkokrát vyzývala odporcu, aby uvedené nehnuteľnosti predali a vyrovnali zostatky úverov, a aby ukončili manželstvo aj vyrovnaním všetkých dlhov - odporcova túžba bývať v rodinnom dome za daných okolností deklarovaného tak nízkeho príjmu vysoko ohrozuje jeho dcérku ( nízkym výživným ), jeho rodičov ( nakoľko hypoúver jej krytý záložným právom na ich byt ) a v neposlednom rade aj jeho manželku, ktorá potrebuje výživné. T. zdôraznila dobrú vieru v podaný návrh, pretože nemala vedomosť o tom, že odporca potom ako sa odsťahovala s maloletou dcérkou zo spoločnej domácnosti dňa XX.XX.XXXX dobrovoľne ukončil zamestnanie u zamestnávateľa B. G. X., kde mal príjem z ktorého bez problémov uživil rodinu, z ktorého boli aj splácané bez pomoci tretích osôb úvery účastníkov. U. rozhodujúce skutočnosti, spolu s ochotou odporcu platiť na maloletú dcérku T. zvýšené výživné vo výške XXX euro mali vplyv aj na to, že ona sama nepodala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. B. súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej veci nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. G. prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie výživného pre manželku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). K námietkam uvedeným v odvolaní odporcu udáva, že tento vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. B. súd sa s prihliadnutím na obsah odvolania ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením, či súd prvého stupňa svojim postupom neodňal odvolateľovi možnosť konať pred súdom - odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. D. vzťahu k odvolateľom namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. C. odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (V.. A. XXX/XX). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. F., ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. B. súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. XX ods. 1 A. G. republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). F. porušenie základného práva zaručeného v čl. XX ods. 1 A. G. republiky v žiadnom prípade nemožno XXCo XX/XX-XXX považovať to, že prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu. D. vzťahu k prvostupňovým súdom určenej výške výživného na manželku ( navrhovateľku ) odvolací súd poznamenáva , že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované. F. meradlom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú predovšetkým odôvodnené potreby oprávnenej osoby a zároveň schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej k výžive. V prejednávanej veci je treba ako prvoradé konštatovať, že suma výživného určená súdom prvého stupňa na navrhovateľku vo výške XX euro mesačne, zodpovedá aj podľa názoru odvolacieho súdu rozsahu odôvodnených potrieb navrhovateľky, ale aj zisteným majetkovým a zárobkovým pomerom odporcu pri rešpektovaní zachovania približne rovnakej životnej úrovne účastníkov konania ( § 71 ods.1 F. o rodine ). G. prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného na manželku správne prihliadol k okolnosti, že navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou narodenou z manželstva účastníkov, kedy je jej príjmom len rodičovský príspevok vo výške XXX euro, rodinné prídavky vo výške XX euro a výživné na mal. T. vo výške XXX euro mesačne a i na okolnosť, že odporca má príjem z pracovného pomeru uzavretého na kratší pracovný čas a i z uzavretej dohody o vykonaní práce. D. potom z výšky príjmu odporcu zisteného z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa ( keď v odvolaní sám odporca uviedol príjem pohybujúci sa medzi sumou XXX- XXX euro mesačne ) zohľadniac okolnosť, že z príjmu matky je na čiastočné pokrytie jej odôvodnených potrieb určený len rodičovský príspevok ( štátna sociálna dávka určená oprávnenej osobe k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o dieťa - § 1 ods.2 zák.č. XXX/XXXX Z.z. o rodičovskom príspevku ) je možné konštatovať, že určenie výšky výživného v sume XX euro mesačne na navrhovateľku v období, kedy sa počas rodičovskej dovolenky osobne stará o dieťa vo veku troch rokov veku zodpovedá platnej hmotnoprávnej úprave a nejedná sa o prípad, kedy by priznanie výšky výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. B. súd k odvolacím námietkám týkajúcim sa splácania splátok hypotekárneho úveru odporcom poznamenáva, že splátky úveru nie je možné považovať za plnenie, ktorým by si odporca voči navrhovateľke ( manželke ) plnil svoju vyživovaciu povinnosť. B., že manželia ( účastníci ) sú v postavení spoločných dlžníkov voči bankovej inštitúcii, ktorá im poskytla na stavbu rodinného domu úver nemá pri určovaní vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi akýkoľvek význam a je vecou účastníkov konania, akým spôsobom si tieto záväzky voči tretím osobám vysporiadajú. T. základe uvedeného, stotožniac sa i s výrokom rozhodnutia o uložení povinnosti odporcovi platiť dlžné výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej výške XX euro v mesačných splátkach vo výške XX euro a s výrokom o trovách konania, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.X, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p., keďže navrhovateľka majúca plný úspech v odvolacom konaní si právo na náhradu trov konania neuplatnila a iné trovy odvolacieho konania ( okrem trov právneho zastúpenia ) jej z obsahu spisu nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.