KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava17. 10. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/59/2011 z 17. 10. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. októbra 2011, sp. zn. 11Co/59/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1511200216.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/59/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511200216
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1511200216.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Y. súd v H. v senáte zloženom z predsedníčky senátu N.. Y. D. a členov senátu N.. H. K. a N.. H. C., v
právnej veci navrhovateľky: C. R., bytom H., F. X, zastúpená: N.. F. G., Z. W. T. XX, H., proti odporcovi:
W. R., bytom H., I. X, zastúpený: N.. J. M., advokátka, Z. G., U. X/C, o určenie výživného na manželku, na
odvolanie odporcu proti rozsudku B. súdu H. V, zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC X/XXXX-XX, jednohlasne
( pomerom hlasov X:X) takto

r o z h o d o l :

M. súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

T. sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

T. rozhodnutím súd prvého stupňa :

- uložil odporcovi povinnosť platiť výživné manželke C. R. mesačne vo výške XX euro, splatné do
každého XX-teho dňa v mesiaci, od XX.XX.XXXX počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia ,

- odporcovi povolil splácať zameškané výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej
výške XX euro v mesačných splátkach vo výške po XX euro splatných spolu s bežným výživným,

- vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol,

- o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

M. právne odôvodnil ustanovením § 71 ods. 2 F.. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že návrh navrhovateľky na priznanie výživného je čiastočne dôvodný. C. zohľadnení všetkých
skutočností (nákladov, ale aj výdavkov pokiaľ ide o hypotéky, ktoré si účastníci brali spoločne a spoločne
za ne aj zodpovedajú) vychádzal z toho, že výška príjmov odporcu tak, ako bola deklarovaná ( hlavne
pokiaľ ide o tringelty ) nebola jednoznačne preukázaná. V tomto smere uveril tvrdeniu navrhovateľky,
že tringelty odporcu sú vyššie ako on sám uvádzal, čo logicky vyplýva z toho, že keď účastníci spolu
žili, spoločne hospodárili, mali prehľad o príjmoch a teda navrhovateľka vedela aký príjem odporca z
tringeltov má. G. vychádzal pri rozhodovaní z toho, že v roku XXXX bol príjem odporcu vyšší ( keďže
mal dve zamestnania s príjmom XXX euro + XXX euro ) - v súčasnosti má jedno zamestnanie s kratším
úväzkom v ktorom dosahuje mesačný príjem vo výške cca XXX,XX euro brutto a uzavretú dohodu o
vykonaní práce u iného zamestnávateľa, avšak z dokazovania nebola jednoznačne preukázaná výška
príjmu z tejto činnosti , keďže odmena je závislá od počtu odpracovaných hodín. G. v tejto súvislosti v



rozhodnutí poukázal na výpoveď svedka W. R. ( otca odporcu ) , ktorý v konaní uviedol, že v čase,
keď účastníci spolu žili, im rodičia odporcu finančne nevypomáhali, keď z tejto okolnosti sa dá vyvodiť
záver, že príjem odporcu bol vyšší. C. názoru súdu výška výživného na manželku vo výške XX euro
mesačne je primeraná jej potrebám a zárobkovým možnostiam odporcu; pri rozhodovaní zohľadnil
okolnosť, že jediným príjmom navrhovateľky je v súčasnosti rodičovský príspevok vo výške XXX euro,
rodinné prídavky vo výške XX euro a výživné na mal. T. vo výške XXX euro mesačne , ale i súčasnú
výšku príjmu odporcu a okolnosť, že odporca spláca spoločne s navrhovateľkou zobraté úvery vo výške
XXX,XX euro mesačne . F. výživné od XX.XX.XXXX do dňa rozhodnutia, t.j. do XX.XX.XXXX vo výške
XX euro súd povolil odporcovi splácať v mesačných XX eurových splátkach, spolu s bežným výživným,
keď výživné určil od podania návrhu navrhovateľky. D. zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol.

C. výrokovej časti rozhodnutia v ktorom bola odporcovi uložená povinnosť platiť na výživu manželky
bežné výživné a zročné výživné podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že v konaní
došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tým, že
sa odporcovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 205
ods. 2 písm. d/

XXCo XX/XX-XXX

O.s.p. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. B. namietol, že postupom súdu prvého stupňa mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to s poukazom na ust. § 157 ods. X, 2 O.s.p. tým, že súd
prvého stupňa nedostatočne svoje rozhodnutie zdôvodnil, v odôvodnení chýba akákoľvek zmienka
o tom, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s tvrdeniami odporcu a nimi predloženými dôkazmi
( najmä vyhlásením rodičov navrhovateľa o tom, že mu musia finančne vypomáhať ), a kedy súd prvého
stupňa v odôvodnení rozsudku len uviedol čoho sa navrhovateľka domáhala, ako sa vyjadril odporca,
no už úplne absentuje vyhodnotenie vykonaných dôkazov, uvedenie právnej úvahy, ktorá viedla súd k
vydaniu rozhodnutia - v odôvodnení rozsudku je len veľmi stručne uvedené, že na základe vykonaného
dokazovania súd priznal výživné navrhovateľke len čiastočne. F. prekvapujúcu považoval skutočnosť,
že súd prvého stupňa sa v rozhodnutí uzniesol, že výška príjmu odporcu tak, ako bola deklarovaná,
hlavne pokiaľ ide o tringelty, nebolo jednoznačne preukázaná , keď okolnosť, že v H. kraji dosahujú
čašníci zhodný príjem ako v konaní deklaroval odporca, bolo v konaní zdokladované. G. pri určovaní
výživného nemá prihliadať na hypotetické príjmy a naviac tvrdené iba jednou stranou, ktorá svoje
tvrdenia nedokázala v priebehu súdneho konania žiadnym relevantným spôsobom dokázať. C. naopak,
z listinných dôkazov vyplynulo, že finančná situácia oboch účastníkov nebola nikdy nadpriemerná,
nakoľko po narodení spoločného dieťaťa im finančne vypomáhala matka navrhovateľky, ako aj rodičia
odporcu. G. prvého stupňa sa v konaní vôbec nevysporiadal s výdavkami odporcu, ani s jeho námietkami
ohľadne zámerne premrštených vyčíslených nákladov na mal. T. R.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že súd prvého stupňa úplne odignoroval všetky výdavky odporcu a následnú aplikáciu ust. § 75 ods.
X, 2 F.. o rodine. B. ďalej namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď postupoval nesprávne pri hodnotení výsledkov dokazovania,
dôsledkom čoho je, že bral do úvahy aj skutočnosti, ktoré z dôkazov predložených účastníkmi konania
nevyplynuli, pričom neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli v priebehu súdneho konania preukázané. G.
prvého stupňa konštatovaním, že odporca v plnom rozsahu hradí hypotéky, fakticky konštatoval, že
odporca si plní vyživovaciu

povinnosť voči manželke, nakoľko sa snaží všetky náklady na majetok patriaci do H. hradiť z vlastných
príjmov. C. súčasných mesačných nevyhnutných výdavkoch odporcu a príjmu tak z trvalého pracovného
pomeru, brigád a tringeltov ( ktoré môžu tvoriť maximálne X/X príjmu, t.j. za mesiaca maximálne XXX € ),
sa dostáva každý mesiac do vážnych finančných problémov, ktoré by bez finančnej pomoci vlastných
rodičov nedokázal zvládnuť. B., že v súčasnosti robí v trvalom pracovnom pomere a aj brigádnicky je
daná tým, že len vďaka takto rozloženému pracovnému času sa môže v denných hodinách stretávať s
maloletou dcérou, čo je pre neho v súčasnosti to najdôležitejšie. V danom prípade súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevyslovil záver, že by si odporca vyživovaciu povinnosť voči manželke nijako
neplnil a súčasne z vykonaných dôkazov nemožno ustáliť záver, že by životná úroveň bola vyššia ako



životná úroveň navrhovateľky, keďže stanovením výživného na manželku by sa mala dosiahnuť približne
rovnaká životná úroveň. V rozhodnutí súdu neboli zohľadnené potreby, ktoré mu vznikajú v súvislosti
s pracovným vyťažením a nočným spôsobom života, keď v prípade nočných brigád nastupuje ráno do
ďalšieho zamestnania. B. je toho názoru, že súdom priznané výživné na manželku je v rozpore s dobrými
mravmi, a preto ho nie je možné priznať. V súčasnosti mesačný príjem navrhovateľky predstavuje
sumu vo výške XXX euro mesačne, z ktorých hradí náklady spojené výlučne s potrebami na dieťa
a svoju osobu, a na druhej strane je to odporca s príjmami v rozmedzí XXX až XXX euro, ktorému
po úhrade všetkých nevyhnutných výdavkov nezostávajú žiadne finančné prostriedky, a ktorý by bez
pomoci vlastných rodičov ohrozil majetok patriaci do H.. B. navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie sudu
prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a návrh matky zamietol.

T. vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. C. na
to, že okrem rodičovského príspevku nemá žiaden príjem a z dôvodu starostlivosti o maloletú dcérku T.
ani nie je schopná sa sama živiť. V priebehu prvostupňového konania sa snažila preukázať, že príjmy
ktoré odporca deklaroval sú účelovo nízke, keď odporca sa vo svojom odvolaní, ako aj na pojednávaní
snažil navodiť zdanie o svojej zlej finančnej situácii. T. druhej strane sa však sám priznal k bočným
príjmom, ktoré však zámerne bagatelizuje - v tejto súvislostí sa javí zaujímavým faktom, že v konaní
vednom na B. súde H. V. pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX dobrovoľne pristúpil na rodičovskú dohodu, v ktorej
sa zvýšila jeho vyživovacia povinnosť na

XXCo XX/XX-XXX

mal. T. zo XXX euro na XXX euro mesačne bez preskúmavania jeho skutočných príjmov. A. finančné
vypomáhanie zo strany rodičov odporcu by nebolo potrebné, keby sa nehnuteľnosti, ktoré s odporcom
spolu vlastnia predali; v skutočnosti v minulosti a ani teraz neexistuje žiadna výpomoc jeho
rodičov. G. odporcu a jeho zárobkové možnosti presahujú skutočný záujem zarobiť, nakoľko v období od
odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti je si vedomý toho, že je pre neho výhodné mať
preukázaný čo najnižší príjem. T. má síce podľa vyjadrenia odporcu participovať na splátkach úveru,
ale nemá možnosť vstúpiť na nehnuteľnosti, nemá kľúče od rodinného domu, i keď sú predmetom H.
a niekoľkokrát neúspešne vyzývala odporcu, aby jej odovzdal kľúče od novostavby rodinného domu.
U. niekoľkokrát vyzývala odporcu, aby uvedené nehnuteľnosti predali a vyrovnali zostatky úverov, a
aby ukončili manželstvo aj vyrovnaním všetkých dlhov - odporcova túžba bývať v rodinnom dome za
daných okolností deklarovaného tak nízkeho príjmu vysoko ohrozuje jeho dcérku ( nízkym výživným ),
jeho rodičov ( nakoľko hypoúver jej krytý záložným právom na ich byt ) a v neposlednom rade aj
jeho manželku, ktorá potrebuje výživné. T. zdôraznila dobrú vieru v podaný návrh, pretože nemala
vedomosť o tom, že odporca potom ako sa odsťahovala s maloletou dcérkou zo spoločnej domácnosti
dňa XX.XX.XXXX dobrovoľne ukončil zamestnanie u zamestnávateľa B. G. X., kde mal príjem z ktorého
bez problémov uživil rodinu, z ktorého boli aj splácané bez pomoci tretích osôb úvery účastníkov. U.
rozhodujúce skutočnosti, spolu s ochotou odporcu platiť na maloletú dcérku T. zvýšené výživné vo výške
XXX euro mali vplyv aj na to, že ona sama nepodala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie.

B. súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej veci nebolo potrebné
dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a obsah
spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem )
a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. G. prvého stupňa riadne zistil skutkový
stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( §
120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie výživného pre manželku,
výsledky vykonaného

dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

K námietkam uvedeným v odvolaní odporcu udáva, že tento vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu
podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe



prvostupňového súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. B. súd
sa s prihliadnutím na obsah odvolania ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením, či súd prvého
stupňa svojim postupom neodňal odvolateľovi možnosť konať pred súdom - odňatím možnosti konať
pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne
záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv
účastníka občianskeho súdneho konania. D. vzťahu k odvolateľom namietanej nepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. C. odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (V.. A. XXX/XX). V danom
prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. F., ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho
rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. B. súd má za to, že skutkové a
právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. XX
ods. 1 A. G. republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako
celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). F. porušenie základného práva
zaručeného v čl. XX ods. 1 A. G. republiky v žiadnom prípade nemožno

XXCo XX/XX-XXX

považovať to, že prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu.

D. vzťahu k prvostupňovým súdom určenej výške výživného na manželku ( navrhovateľku )
odvolací súd poznamenáva , že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných
potrieb toho, komu je poskytované. F. meradlom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú
predovšetkým odôvodnené potreby oprávnenej osoby a zároveň schopnosti, možnosti a majetkové
pomery osoby povinnej k výžive. V prejednávanej veci je treba ako prvoradé konštatovať, že suma
výživného určená súdom prvého stupňa na navrhovateľku vo výške XX euro mesačne, zodpovedá
aj podľa názoru odvolacieho súdu rozsahu odôvodnených potrieb navrhovateľky, ale aj zisteným
majetkovým a zárobkovým pomerom odporcu pri rešpektovaní zachovania približne rovnakej životnej
úrovne účastníkov konania ( § 71 ods.1 F. o rodine ). G. prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného
na manželku správne prihliadol k okolnosti, že navrhovateľka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke
s maloletou dcérou narodenou z manželstva účastníkov, kedy je jej príjmom len rodičovský príspevok
vo výške XXX euro, rodinné prídavky vo výške XX euro a výživné na mal. T. vo výške XXX euro mesačne
a i na okolnosť, že odporca má príjem z pracovného pomeru uzavretého na kratší pracovný čas a
i z uzavretej dohody o vykonaní práce. D. potom z výšky príjmu odporcu zisteného z dokazovania
vykonaného pred súdom prvého stupňa ( keď v odvolaní sám odporca uviedol príjem pohybujúci sa
medzi sumou XXX- XXX euro mesačne ) zohľadniac okolnosť, že z príjmu matky je na čiastočné
pokrytie jej odôvodnených potrieb určený len rodičovský príspevok ( štátna sociálna dávka určená
oprávnenej osobe k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o dieťa - § 1 ods.2 zák.č. XXX/XXXX Z.z. o
rodičovskom príspevku ) je možné konštatovať, že určenie výšky výživného v sume XX euro mesačne
na navrhovateľku v období, kedy sa počas rodičovskej dovolenky osobne stará o dieťa vo veku troch
rokov veku zodpovedá platnej hmotnoprávnej úprave a nejedná sa o prípad, kedy by priznanie výšky
výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. B. súd k odvolacím námietkám týkajúcim sa splácania
splátok hypotekárneho úveru odporcom poznamenáva, že splátky úveru nie je možné považovať za
plnenie, ktorým by si odporca voči navrhovateľke ( manželke ) plnil svoju vyživovaciu

povinnosť. B., že manželia ( účastníci ) sú v postavení spoločných dlžníkov voči bankovej inštitúcii,
ktorá im poskytla na stavbu rodinného domu úver nemá pri určovaní vzájomnej vyživovacej povinnosti
medzi manželmi akýkoľvek význam a je vecou účastníkov konania, akým spôsobom si tieto záväzky
voči tretím osobám vysporiadajú.



T. základe uvedeného, stotožniac sa i s výrokom rozhodnutia o uložení povinnosti odporcovi platiť dlžné
výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej výške XX euro v mesačných splátkach
vo výške XX euro a s výrokom o trovách konania, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.X, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p., keďže
navrhovateľka majúca plný úspech v odvolacom konaní si právo na náhradu trov konania neuplatnila a
iné trovy odvolacieho konania ( okrem trov právneho zastúpenia ) jej z obsahu spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.