Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/279/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610201228 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1610201228.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márii Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v právnej veci navrhovateľky: A. D., X.. G., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ.. Y. XXXX/XX, A., zastúpená: JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky, proti odporcovi: A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Č.. XXX, XXX XX X., zastúpený: Advokátskou kanceláriou Kurucová s.r.o., Hurbanova 486/2, Senica, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému A. D., E.. XX.X.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Záhorácka 2942/60A, Malacky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 4C 44/2010-65 zo dňa 16. februára 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa XX. E. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, rozviedol. Maloletého A. D., nar. XX. W. XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca maloletého zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň upravil styk otca s maloletým synom tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým synom v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 13.00 hod. do 17.00 hod. v domácnosti matky za jej prítomnosti. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 182,60 Eur na účet súdu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloletého A. vzal do úvahy skutočnosť, že maloletý je v starostlivosti matky, ktorá sa každodennou starostlivosťou podieľa na výchove a výžive dieťaťa, na druhej strane otec sa so synom stretáva sporadicky, na jeho výživu v období uplynulého roka fakticky neprispel. Otec z vlastnej vôle ukončil pracovný pomer a od tej doby sa nezamestnal, pričom sa tak stalo v dobe, keď sa vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi začali narúšať. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že je povinnosťou rodiča podieľať sa nielen na výchove, ale aj výžive dieťaťa, ktoré je na svojich rodičov úplne odkázané, najmä ak sa jedná o dieťa vo veku syna účastníkov. Maloletý A. nemá schopnosť ani možnosť vlastného príjmu, je preto povinnosťou rodičov vlastným pričinením si zaobstarať dostatok finančných prostriedkov na výživu svojho dieťaťa. Maloletý A. je jediným dieťaťom svojich rodičov, o to viac musí byť v ich schopnostiach zabezpečiť uspokojovanie jeho potrieb. Poukázal na to, že matka sa každodennou starostlivosťou podieľa na výchove a výžive dieťaťa, túto skutočnosť súd zohľadnil vo výške výživného, ktorým sa má otec podieľať na výživnom, keď určil sumu 100,- Eur mesačne ako sumu primeranú odôvodneným potrebám maloletého. K odôvodneným potrebám maloletého patrí kvalitná strava - dôležitá pre rast - bohatá na bielkoviny a vitamíny, ošatenie, ktoré vo veku maloletého treba jednak často obmieňať, jednak dieťa v tomto veku rýchlo rastie a ošatenie a obuv treba každú sezónu dokupovať. Uvedenú sumu považoval za primeranú aj schopnostiam a možnostiam otca, ktorý sa dobrovoľne vzdal zamestnania, toto konanie otca považoval za účelové, keď mal za to, že je v jeho schopnostiach i možnostiach dosiahnuť dostatočný príjem na to, aby prispel na výživu svojho jediného dieťaťa. Poukázal aj na to, že zo znaleckého posudku A.. J. vyplynulo, že v čase podania znaleckého posudku bol odporca práceneschopný, pričom sa jedná o dlhodobejšiu dočasnú práceneschopnosť, túto skutočnosť však súd nebral do úvahy ako rozhodujúcu pri rozhodovaní o výživnom na maloletého syna do budúcnosti. Túto skutočnosť nebral do úvahy aj z toho dôvodu, že odporca bol v konaní nečinný, keď sa napriek výzve súdu nevyjadril k znaleckému posudku znalkyne A.. J., ani sa nedostavil na pojednávanie vo veci, napriek riadne a včas doručenému predvolaniu. Svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil žiadnymi dôvodmi. Odporca teda nevyužil svoje právo, ktoré mu súd poskytol, aby sa vo veci vyjadril a prezentoval svoje aktuálne stanoviská, resp. preukázal súdu aktuálne skutkové okolnosti, významné pre súd v čase rozhodovania. Súd preto pri rozhodovaní najmä o úprave práv a povinností k maloletému vychádzal z obsahu spisu a dosiaľ vykonané dôkazy v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.. Uviedol, že účastníci sa nevedeli dohodnúť najmä o úprave styku s maloletým synom, v konaní matka namietala, aby otec sám trávil so synom čas, tvrdiac, že otec je nezodpovedný a labilný. Vzhľadom na to súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, ktorá mala zaujať stanovisko aj k osobnostným predpokladom odporcu na výchovu dieťaťa. Súd poukázal na to, že v záveroch znaleckého posudku A.. J. je odporúčanie, aby sa otec so synom stretávali prvý polrok po rozhodnutí súdu v prítomnosti matky, v jej domácnosti každú druhú sobotu. Keď sa podarí otcovi vzťah upevniť, znalkyňa odporučila stretávanie sa so synom v jeho domácom prostredí každú druhú sobotu od 9.00 hod. do 15. 00 hod. V prípade úspešného vzájomného fungovania znalkyňa odporučila stretávanie sa počas každého druhého víkendu v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 15.00 hod. v prostredí otca. V zmysle uvedeného súd rozhodol o úprave styku otca s maloletým synom v súlade so závermi znaleckého posudku. O trovách konania účastníkov súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva. O trovách konania štátu rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p.. Štátu vznikli v konaní trovy zaplatením znalečného znalkyni A.. F. J. v sume 365,20 Eur, pričom sumu 182,60 Eur súd zaplatil z preddavku zloženého navrhovateľkou a sumu 182,60 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu, nakoľko odporca preddavok nezložil. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 6. 4. 2011, a to v časti týkajúcej sa výšky výživného a úpravy styku s maloletým A.. Uviedol, že nesúhlasí s určením výšky výživného v sume 100,- Eur mesačne, nakoľko súd vychádzal z jeho príjmu, ktorý mal u firmy Phoenix, pričom tento pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe. Dňa 3.4.2008 uzavrel s agentúrou dočasného zamestnávania SIGMA QC, s.r.o. Autopriemyselný park 1006 Lozorno, pracovnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zabezpečenie dočasného výkonu práce a teda dočasné pridelenie zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú od 3.4.2008 do 31.7.2008. Ďalej uviedol, že dňa 1.5.2009 podpísal dohodu o dočasnom pridelení s firmou Phoenix Quality Services s.r.o., pričom bol dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi. Deň vzniku dočasného pridelenia bol 1.5.2009 a dočasné pridelenie bolo dojednané na dobu určitú do 30.7.2009. V ten istý deň podpísal aj pracovnú zmluvu a dohodli sa na hrubej hodinovej mzde 3,65 Eur za každú odpracovanú hodinu. Vzhľadom k tomu, že začal mať zdravotné problémy a zamestnávateľ už mu nepreplácal náhradu cestovného, ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe k 19.6.2009. To znamená, že nemal uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, ale tento pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú a končil by 30.7.2009. Preto mal za to, že súd nemohol vychádzať z tejto mzdy pri určovaní výživného. Od 16.9.2008 mal neustále zdravotné problémy, najskôr pre bolesti chrbta, neskôr pre parézu tvárového nervu. Trpí chorobou skleróza multiplex. Od 22.6.2010 je PN až doteraz. Mal za to, že aj matka sa musí podieľať na výžive maloletého dieťaťa, je zamestnaná a má príjem 864,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s iným mužom, s ktorým udržiava známosť. Poukázal na to, že jeho príjem je 125,- Eur. Z tohto príjmu nie je schopný platiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Taktiež nesúhlasil s úpravou styku s maloletým, ktorý súd určil. Bol toho názoru, že je možné, aby súd upravil jeho styk s maloletým tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým počas každého druhého víkendu od soboty od 9.00 hod. do nedele do 15.00 hod. vzhľadom na to, že maloletý je na neho už zvyknutý, vie, že je jeho otec a bez problémov chce s ním ísť. Uviedol, že býva u rodičov v rodinnom dome, ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. V čase, keď by bol maloletý sám uňho, by mu pomáhala jeho matka s varením, praním a podobne. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí výživné na maloletého A. v sume 55,60 Eur mesačne a upraví styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každom párnom týždni od soboty od 9.00 hod.do nedele do 15.00 hod. K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 29.4.2011. Uviedla, že v nadväznosti na určenie výšky výživného na maloletého A. v sume 100,- Eur mesačne podotýka, že uvedená čiastka je približne primeraná potrebám dieťaťa vo veku 3 rokov, ako i schopnostiam a možnostiam odporcu. Poukázala na to, že odporca svojvoľne a celkom dobrovoľne ukončil posledný pracovný pomer dňa 19.06.2009 v obchodnej spoločnosti Phoenix Quality Services, s.r.o., pričom je pravdou, že tu mal pracovnú zmluvu len na dobu určitú (v dĺžke trvania 3 mesiacov) a to z toho dôvodu, že sa jedná o agentúru tzv. dočasného zamestnania, v ktorej je doba trvania pracovného pomeru spočiatku totožná s dĺžkou trvania skúšobnej doby. Až následne, keď sa zamestnanec osvedčí, je s ním uzavretý dodatok k pracovnej zmluve, s dobou trvania pracovného pomeru na čas rovnajúci sa dĺžke trvania konkrétneho pracovného projektu. Z uvedeného vyplýva, že odporca mal reálnu možnosť na predĺženie pracovnej doby po ukončení skúšobnej doby, avšak túto príležitosť nevyužil, nakoľko bez akéhokoľvek dôvodu ukončil pracovný pomer, pretože ďalej nemal záujem pokračovať vo výkone predmetnej práce. Pravdivé nie sú jeho tvrdenia v tom smere, že by mal v období ukončenia pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti Phoenix Qualita Services, s.r.o. zdravotné problémy s chrbticou alebo zápal parézu tvárového nervu (ktorý mal až v roku 2010). Taktiež nie je pravda, že by mu uvedený zamestnávateľ nevyplácal cestovné náhrady. Odporca pracoval počas trvania ich manželstva v troch zamestnaniach (u každého zamestnávateľa vždy len krátky čas), pričom od júna 2009 prestal pracovať úplne. Po ukončení posledného pracovného pomeru sa riadne a včas neprihlásil do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom Úrade práce (z uvedeného dôvodu nepoberal ani podporu v nezamestnanosti), pričom bol vtedy ako celkom zdravý muž - stále doma, bez snahy zaobstarať si zamestnanie, nakoľko mu vyhovovalo to, že do práce bola nútená nastúpiť, pretože musela po finančnej stránke zabezpečovať ekonomický chod domácnosti, výživu seba, maloletého A., ako i odporcu, ktorý sa doslova o nič nestaral. Čo sa týka prispievania odporcu na výživu maloletého A. považovala za nutné uviesť, že od januára 2009 do dnešného dňa jej poslal výživné v sumárnej čiastke 30,- Eur (za celý rok 2010 to bolo napr. len 5,- Eur), pričom mu dal jedno autíčko a cukríky. Od roku 2009 je to všetko, čím odporca prispel na výživu maloletého, pričom má navrhovateľka vedomosť, že si chodí zarábať rôznymi príležitostnými brigádami. Poukázala na to, že tento fakt potvrdil pred súdom prvého stupňa i samotný odporca s konštatovaním, že príjem z brigády nie je zárobok. Čo sa týka jej majetkových pomerov, okrem mzdy vo výške cca 800,- Eur mesačne, nevlastní žiaden majetok. Podľa posledných informácií, ktoré jej priateľovi uviedla priateľka odporcu je zrejmé, že tento býva spolu s ňou v prenajatom byte v Senici, a že sa pokúša zamestnať. Z uvedeného vyplýva, že odporca pravdepodobne ukončil PN a jeho zdravotný stav zrejme nevylučuje, aby pracoval. Ohľadom stretávania sa odporcu s maloletým A. uviedla, že od doby ukončenia ich faktického manželského spolužitia v spoločnej domácnosti v septembri 2009, bol odporca navštíviť maloletého len 7 -krát. Naposledy to bolo dňa 26.3.2011. Zároveň poukázala na to, že znalkyňa doporučila, aby sa maloletý stretával s otcom prvých šesť mesiacov po rozhodnutí súdu, každú druhú sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. v domácom prostredí matky. Uvedený časový rozsah stretávania bol na jej žiadosť súdom určený na čas od 13.00 hod. do 17.00 hod., nakoľko mal. A. chodí cez obed spávať. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. K odvolaniu odporcu sa vyjadril kolízny opatrovník podaním doručeným súdu dňa 3.5.2011. Uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení, ktoré sú v súlade s vyjadrením znalkyne v znaleckom posudku vypracovaného A.. J.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( § 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd ( § 219 ods. 2 O.s.p. ). Na základe výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že určené výživné v sume 100,- Eur mesačne na maloletého A., je primerané. Plne zodpovedá odôvodneným potrebám primeraným veku maloletého A. a schopnostiam a možnostiam odporcu. V súvislosti s výškou výživného súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie ohľadne zistenia majetkových pomerov obidvoch účastníkov konania. Prihliadol aj na osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloletého A.. Matka má čistý mesačný príjem vo výške 864,- Eur. Odvolací súd len zdôrazňuje, že matka sa aj každodennou starostlivosťou podieľa na výchove a výžive maloletého, túto skutočnosť súd zohľadnil vo výške výživného, ktorým sa otec maloletého má podieľať na výživnom v sume 100,- Eur. Odporca sa v odvolacom konaní domáhal zníženia výšky výživného na sumu 55,60 Eur, pričom argumentoval tým, že nemal uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, ale na dobu určitú do 30.7.2009 a vzhľadom na to, že začal mať zdravotné problémy a zamestnávateľ mu nepreplácal náhradu cestovného, ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe k 19.6.2009, a od tej doby je nezamestnaný. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa konštatoval, že odporca z vlastnej vôle ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodičov je zákonnou povinnosťou. Z nej vyplýva, že obidvaja rodičia sú povinní vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si našli zamestnanie a zabezpečili si tým stabilný príjem, z ktorého budú schopní zabezpečiť všetky životné potreby svojho dieťaťa. V danom prípade odporca nevyvíja dostatočnú aktivitu smerujúcu k získaniu zamestnania. Výživné má absolútnu prednosť pred výdavkami povinného rodiča. Potencionalita príjmov odporcu vzhľadom na všetky jeho predpoklady, mu umožňuje zariadiť sa tak, aby mohol prispievať na výživu svojho jediného syna sumou 100,- Eur mesačne, ktorá je podľa názoru odvolacieho súdu minimálna, ktorú mohol súd určiť. Odvolací súd v časti odvolania odporcu týkajúcej sa úpravy rozsahu styku s maloletým, po zhodnotení dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa dospel k záveru, že prvostupňový súd správne upravil styk otca s maloletým A., nar. XX.X.XXXX, keď prihliadal na závery znaleckého posudku č. 40/2010 zo dňa 20.12.2010 vypracovaného súdnou znalkyňou v odbore psychológia A.. F. J., ktorá doporučila, aby sa maloletý stretával s otcom prvý polrok po rozhodnutí súdu v prítomnosti matky v jej domácnosti, každú druhú sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. Súd určil, že otec má právo stretávať sa s maloletým synom v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 13.00 hod. do 17.00 hod. v domácnosti matky za jej prítomnosti, pričom pri rozhodovaní prihliadol aj na odôvodnenú žiadosť matky ohľadne časového rozsahu stretávania, ktorú matka zdôvodnila tým, že dieťa cez obed spí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolaciemu návrhu odporcu na navrhovanú zmenu v časti úpravy styku nevyhovel, pretože momentálne nie je v záujme dieťaťa, aby malo narušený pravidelný spánkový režim. Pokiaľ sa zmenia okolnosti, odporca má možnosť požiadať o zmenu úpravy styku s maloletým A.. Z týchto dôvodov odvolací súd posúdil závery prvostupňového súdu ako správne a rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 v spojení s § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.