Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/226/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709210188 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1709210188.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.. B. K., K. K. X, M., zast.: Mgr. Miroslavom Šandrikom, advokátom, Dunajská 4, Bratislava, proti odporcom: 1. B.. V. C.Á., K. W. XX, K., zast.: JUDr. Radoslavom Olijášom, advokátom, Grösslingova 58, Bratislava, 2. I. K., K. V. X, M., 3. P. K., K. R. XXX, O., 4. O. K., K. K. X, M., všetci zast.: JUDr. Adrianou Grendovou, advokátkou, Mickiewiczova 2, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM, o odvolaniach navrhovateľa a odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 25. 2. 2011, č.k. 9C 184/2009 - 113 v časti náhrady trov konania, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok z 25. 2. 2011, č.k. 9C 184/2009 - 113 v napadnutej časti m e n í tak, že odporcovi v 1. rade sa náhrada trov konania nepriznáva. Vo zvyšku rozsudok v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania v sume 610,15 Eur a odporcom v 2. až 4. rade trovy konania v sume 561,89 Eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že navrhovateľ nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ak sa domáha určenia, že nehnuteľnosti označené v návrhu patria do BSM. Súd poukázal na to, že v danom prípade zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov rozvodom dňa 22. 12. 1992, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa konanie o jeho vyporiadanie prebieha na Okresnom súde Bratislava III. Vyporiadanie BSM bude v dôsledku smrti bývalej manželky navrhovateľa K. A. prebiehať v rámci dedičského konania, a teda navrhovateľ by mal naliehavý právny záujem len na určení, že predmetné nehnuteľnosti boli v čase smrti vo vlastníctve poručiteľky. V rámci takého určenia by sa súd musel zaoberať platnosťou darovacej zmluvy zo dňa 12. 12. 1991, ako aj platnosťou ďalších prevodov vlastníckeho práva. Keďže súd zistil absenciu naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa, dokazovanie vo veci samej už nevykonával a žalobný návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným účastníkom konania priznal náhradu ich trov, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Odporcovi v 1. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom v sume 610,15 Eur s tým, že v danom prípade je potrebné aplikovať § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej len vyhláška), kedy pri hodnote úkonu právnej služby treba vychádzať z 1/13 výpočtového základu, a priznal mu náhradu za 6 úkonov právnej služby, náhradu straty času a cestovné. Súd odporcovi v 1. rade nepriznal náhradu za úkon - štúdium spisu s tým, že táto činnosť spadá do prípravy zastupovania a nejedná sa o samostatný úkon právnej služby. Odporcom v 2 až 4. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom v sume 561,89 Eur (za celkom 5 úkonov, náhradu straty času) s tým, že ich právna zástupkyňa si neuplatnila náhradu cestovného a náhradu DPH. Proti tomuto rozsudku, v časti náhrady trov konania, podali odvolanie navrhovateľ aj odporca v 1. rade. Odporcovia v 2. až 4. rade odvolanie nepodali, ani nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniam navrhovateľa a odporcu v 1. rade, hoci tieto boli ich právnej zástupkyni riadne doručené. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že rozsudok v časti trov konania odporuje zákonu. Žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa, hoci v minulosti bola takáto žaloba priechodná. Ani jeden z odporcov cestou neuviedol tento dôvod pre zamietnutie návrhu vo vyjadreniach vypracovaných advokátmi. Navrhovateľ počas konania nemenil svoj petit, a preto súd mohol rozhodnúť už na prvom pojednávaní. O náhrade trov konania mohol súd rozhodnúť v zmysle § 150 O.s.p., pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhovateľ je dôchodcom, súdny spor o vyporiadanie BSM viedol s bývalou manželkou, ktorá zomrela, pričom v rámci vyporiadania BSM súd nemohol vyporiadať majetok, ktorý kúpili počas manželstva, pretože nebol v čase kúpy registrovaný štátnym notárstvom. V čase rozvodového konania si tento bývala manželka Božena A. rýchlo nechala napísať na seba a obratom tento v časti previedla na iné osoby. Keď teda navrhovateľ chcel, aby súd vyporiadal celý majetok, bol nútený podať túto žalobu. Ani jeden z advokátov, ktorí zastupujú odporcov, nenamietal správnosť podaného návrhu v texte jeho petitu. Obaja advokáti riešili úplne iné právne veci ako bol dôvod, pre ktorý súd návrh zamietol. Napriek tomu i za takéto podania, ktoré nemali vplyv na rozhodnutie súdu, im súd priznal náhradu trov konania. Žiada preto o zmenu rozsudku v časti trov konania tak, že tieto neprizná žiadnemu z účastníkov. Odporca v 1. rade podal odvolanie v časti týkajúcej sa neprisúdenej náhrady trov konania (v rozsahu prisúdenej sumy 610,15 Eur uvedený výrok odvolaním nenapadol). Vytkol súdu prvého stupňa, že mu neprisúdil náhradu trov konania v celom rozsahu, ktorú si riadne uplatnil a preukázal podaním z 25. 2. 2011. Súd mu nepriznal náhradu vecných trov konania v sume 3,06 Eur, ktorú zaplatil dňa 25. 2. 2010 za vyhotovenie kópii zo spisu. Kópie zo spisu si dal vyhotoviť len preto, že súd mu doručil výlučne žalobu bez pripojených listinných dôkazov, takže potreboval sa s nimi oboznámiť, aby sa mohol k žalobe kvalifikovane vyjadriť, a preto na náhradu tejto sumy má právo. Súd tiež nesprávne vypočítal tarifnú odmenu advokáta za jeden úkon právnych služieb s poukazom na ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, ktorý sa má použiť v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Tento právny názor súdu nie je správny, nakoľko v súdenej veci sa predmet konania, ku ktorému sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva, dá bez ťažkosti vyjadriť v peniazoch. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17. 12. 1991 medzi predávajúcou K. K., P.. A. a B.. V. C. a jeho manželkou ako kupujúcimi, bol cena sporného lesného pozemku 47.022,- Kčs = 1.560,84 Eur. Vzhľadom na to sa má tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnych služieb vypočítať zo základu 1.560,84 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky a tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnych služieb predstavuje sumu 71,37 Eur. Súd prvého stupňa mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia ani za úkon právnej služby - štúdium spisu na súde dňa 25. 2. 2010. Právny zástupca bol študovať spis iba preto, že mu súd doručil len žalobu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, a to bez pripojených listinných dôkazov, potrebných ku kvalifikovanému vyjadreniu sa k žalobe. Aj za tento úkon mu preto patrí náhrada trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa tiež nesprávne rozlišoval sadzbu DPH podľa toho, v ktorom roku boli úkony právnej služby vykonané (do 31. 12. 2010 v sadzbe 19% a od 1. 1. 2011 v sadzbe 20%). Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. sa má použiť vždy sadzba DPH účinná v čase zdaniteľného plnenia, t. j. v prípade priznania náhrady trov právneho zastúpenia v súdnom konaní sa ma použiť taká sadzba DPH, ktorá je účinná v čase rozhodovania súdu o náhrade trov právneho zastúpenia. Súd mal preto použiť len jednu sadzbu DPH vo výške 20%. Súd rozhodol nesprávne aj o prisúdenej náhrade za stratu času, keď túto priznal len za tri začaté polhodiny na ceste na súd a späť, hoci jedna cesta z Bratislavy do Pezinka a späť predstavuje 5 začatých polhodín, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 242,05 Eur. Vypočítaná náhrada za stratu času sa má aj zvýšiť o 20% DPH. Keďže pri správnom výpočte náhrady trov konania v súlade s podaním odporcu v 1. rade z 25. 2. 2011 mu patrí náhrada trov konania v sume 981,65 Eur a súd mu prisúdil náhradu trov konania v sume 610,15 Eur, je potrebné mu priznať náhradu trov konania ešte v sume 371,50 Eur (981,65 Eur - 610,15 Eur). Žiada preto, aby odvolací súd nad rámec už prisúdenej náhrady trov konania v sume 610,15 Eur mu prisúdil aj náhradu trov konania v sume 371,50 Eur. Odporca v 1. rade tiež zaujal písomné stanovisko k odvolaniu navrhovateľa proti výroku o náhrade trov konania s tým, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešným odporcom priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa žalobu zamietol pre absenciu naliehavého právneho záujmu, pričom záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu podložil v podstate rovnakými právnymi názormi, ako boli prezentované v podaní právneho zástupcu odporcu v 1. rade z 5. 10. 2010 a v jeho prednese na pojednávaní dňa 6. 10. 2010. Preto tvrdenia navrhovateľa v odvolaní nie sú pravdivé. Nie sú tu ani dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p.. Navrhovateľ dokázal zaplatiť súdny poplatok a dokonca v priebehu konania vystriedal dvoch právnych zástupcov, pričom aj počas zastúpenia advokátmi trval na podanej žalobe. Preto sa dá usúdiť, že navrhovateľ disponuje dostatkom prostriedkov, aby zaplatil náhradu trov konania. Naviac navrhovateľ vedie ďalšie súdne spory s vlastnými príbuznými, najmä so svojimi deťmi, kde je od počiatku zastúpený advokátmi a platí zo svojho súdne poplatky a takto zahlcuje žalobami Okresný súd v Pezinku, a predtým Okresný súd Bratislava III. S ohľadom na tieto okolnosti sa nedá povedať, že by tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby plne úspešným odporcom nemala byť priznaná náhrada trov konania, ktoré im vznikli výlučne tým, že sám navrhovateľ súdny spor vyvolal a dokonca ani nežiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Priznanie náhrady trov konania má mať na neúspešného účastníka konania aj výchovný efekt, aby sa v budúcnosti vyvaroval podávaniu zjavne bezdôvodných a účelových žalôb. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď podľa § 142 ods. 1 O.s.p. plne úspešným odporcom priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné sčasti a odvolaniu odporcu v 1. rade nie je možné vyhovieť. Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Odvolací súd zo spisu zistil, že návrhom na začatie konania, podaným na súd dňa 28. 10. 2009, sa navrhovateľ domáhal určenia, že nehnuteľnosti - pozemok parc. č. 3305 - záhrada o výmere 838 m2, parc. č. 3306 - vinica o výmere 5734 m2, parc. č. 3307 - ostatná plocha o výmere 1876 m2, parc. č. 3308 - záhrada o výmere 730 m2, parc. č. 7524/2 - zastavané plochy o výmere 26 m2, dvojpodlažná rekreačná chata súp. č. 2135, vedené Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra v Pezinku na LV č. 3656 pre k.ú. Modra, a pozemok parc. č. 3309 - lesné pozemky o výmere 7837 m2 vedené Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra v Pezinku na LV č. 3704 pre k.ú. Modra, patria v celosti do BSM navrhovateľa a K. A. (predtým K.). (Odvolací súd si tiež preveril, že tomuto konaniu predchádza doteraz neskončené konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III v Bratislave pod sp.zn. 9C/167/1993 o vyporiadanie BSM. Uvedené konanie podľa tvrdenia navrhovateľa bolo prerušené z dôvodu, že nie je ustálená masa BSM). Túto určovaciu žalobu podal navrhovateľ pôvodne proti 6 odporcom - odporcami v 1. a 2. rade boli manželia C. (vedení na LV č. 3704 ako vlastníci pozemku parc. č. 3309), odporcami v 3. a 4. rade boli manželia K. (vedení na LV č. 3656 ako vlastníci ostatných sporných nehnuteľností) a odporcami v 5. a 6. rade boli deti navrhovateľa ako dedičia po nebohej K. A. (predtým K.), pričom pôvodná odporkyňa v 6. rade bola totožná s pôvodnou odporkyňou v 3. rade. Pôvodná odporkyňa v 2. rade - M.. M. C. splnomocnila svojim zastupovaním v konaní dňa 31. 3. 2010 svojho manžela - odporcu v 1. rade (advokáta JUDr. Dušana Kubovčáka, so sídlom advokátskej kancelárie na Grösslingovej 58 v Bratislave). V splnomocnení výslovne súhlasila s tým, aby tento za seba, pokiaľ to bude považovať za potrebné, ustanovil zástupcu. Dňa 16. 8. 2010 bol súdu doručený „návrh na pripustenie singulárnej sukcesie podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. na strane žalovanej v 2. rade M.. M. C.“, ktorý v mene odporcu v 1. rade podal advokát JUDr. Radoslav Olijáš, so sídlom advokátskej kancelárie na Grösslingovej 58 v Bratislave. Napriek tomu, že k tomuto návrhu, a ani dodatočne, nedoložil do spisu substitučnú plnú moc od JUDr. Dušana Kubovčáka, a ani riadnu plnú moc na jeho zastupovanie ako odporcu v 1. rade v tomto konaní, súd nielenže rozhodol o tomto návrhu uznesením zo 4. 10. 2010, č.k. 9C 184/2009-69, ktorým pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho odporcu v 2. rade: M.. M. C. vstúpil odporca v 1. rade: JUDr. Dušan Kubovčák, ale aj ďalej v konaní pokračoval s JUDr. Radoslavom Olijášom ako so zástupcom odporcu v 1. rade. Aj keď odvolací súd v žiadnom prípade nespochybňuje právo účastníka konania byť v súdnom konaní zastúpený aj v prípade, že sám účastník sporu má právnické vzdelanie (najmä v sporoch o osobnom stave, o ochranu osobnosti, medzi príbuznými, a pod., teda v sporoch vyvolávajúcich silné osobné emócie medzi účastníkmi), je na mieste otázka, či v prípade zastúpenia účastníka, ktorý je sám advokátom, iným advokátom v majetkovom spore proti „cudzej“ osobe, možno takéto trovy účastníka považovať za účelne vynaložené. Zmyslom činnosti advokátov je poskytnúť klientovi právnu pomoc, chrániť jeho práva a záujmy, a to účelne a za odmenu dohodnutú v súlade s vykonávacou vyhláškou. Advokát, na rozdiel od klienta, pozná právo a tým chráni jeho oprávnené záujmy. Aj advokát ako účastník konania má samozrejme právo dať sa zastúpiť iným kolegom advokátom. To však ešte neznamená, že v prípade úspechu v spore mu automaticky patrí aj náhrada trov konania, lebo, okrem iného, musí ísť o trovy vynaložené účelne. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na špecifickosť tohto prípadu - zastúpenie advokáta advokátom, boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k náhrade trov odporcu v 1. rade, kedy súd nemusí náhradu trov konania úspešnému účastníkovi priznať. Pri zastupovaní odporcu v 1. rade v tomto spore iným advokátom, a to najmä vzhľadom na predmet sporu, nie je splnená požiadavka účelnosti, resp. chýba rozumné vysvetlenie, prečo bol pre zastupovanie odporcu v 1. rade potrebný advokát. Preto by bolo neprimerane tvrdé a nespravodlivé, ak by bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcovi v 1. rade za takéto zastupovanie. Navyše neboli splnené ani formálne podmienky pre zastupovanie JUDr. Dušana Kubovčáka JUDr. Radoslavom Olijášom, keďže sa v spise nenachádza žiadna plná moc na takéto zastupovanie. Z uvedených dôvodov súčasne odvolací súd vyhodnotil odvolanie odporcu v 1. rade ako nedôvodné. Vo vzťahu k náhrade trov úspešných odporcov v 2. až 4. rade nie je podľa názoru odvolacieho súdu však dôvod na postup podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti náhrady trov konania odporcu v 1. rade podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že mu náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, a výrok o náhrade trov prvostupňového konania odporcov v 2. až 4. rade podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní čiastočný úspech, odporca v 1. rade bol v odvolacom konaní neúspešný a odporcovia v 2. až 4. rade boli plne úspešní, avšak náhradu trov odvolacieho konania si v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslili. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.