Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/54/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209214366 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:2209214366.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY H. súd v G. v senáte zloženom z predsedu senátu Z.. Y. N. a členov senátu Z.. Z. I. a Z.. S. E. v právnej veci navrhovateľa: Z. G., bytom E., I. G. XX, proti odporcovi: K., s.r.o., so sídlom K. XX, G., F.: XX XXX XXX, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu G. IV zo dňa XX. novembra XXXX č.k. XXC/XX/XXXX-XX, takto r o z h o d o l : Q. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : J. rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok N. rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. N. XXXXX/XX, navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť poplatok vo výške XXX,XX eura. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorú posúdil podľa § 261 ods. 3 písm. d) Q.. zák. ako absolútny obchod. L. konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 3 ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z.. Na základe obsahu dohodnutých podmienok poskytnutia úveru dospel k záveru, že je daný dôvod neplatnosti zmluvy s poukazom na ust. § 39 Q.. zák., ktorým je hrubý nepomer medzi poskytnutým úverom a vrátenou čiastkou označenou v zmluve ako poplatok, ktorý činí XX.XXX,-Sk a pozostáva z X/X z dohodnutého úroku t.j. X.XXX,-Sk a z dvoch tretín, t.j. XX.XXX,-Sk z nákladov na vypracovanie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že nárast dlžnej čiastky o XX.XXX,-Sk, ktorá nie je definovaná v zmluve ako úrok, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi. S. konštatoval, že zmluva o úvere obsahuje sankcie, ktoré sú kumulované, a to úrok, poplatok za úver, pričom sú obe sankcionované úrokom z omeškania X,XX% denne a okrem toho majú dohodnutú zmluvnú pokutu XXX,- Sk za každý jeden prípad omeškania. O. k záveru, , že tieto sankcie majú likvidačný charakter, a preto spotrebiteľská zmluva nemôže byť v takom znení platne uzatvorená. S ohľadom na uvedené dovodil zjavnú neprimeranosť výšky zabezpečenia pre jej rozpor s dobrými mravmi, ako aj jej neprijateľnosť podľa § 53 ods. 4 písm. k) Q.. zák., a tým aj jej neplatnosť. Na základe týchto dôvodov považoval podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní, za splnené. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli, tieto mu nepriznal. O zaplatení súdneho poplatku rozhodol podľa § 2 zákona č. XX/XXXX L.. vzhľadom na to, že navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku a odporca bol v konaní neúspešný. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. K. za poskytnutie úveru nepovažoval za neprimerane vysoký vzhľadom na riziko podnikania a náklady, ktoré sú u neho vyššie oproti bankám, pričom voči výške poplatku navrhovateľ nič nenamietal, jeho výška je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedená, výrazne napísaná, a teda navrhovateľ vedel posúdiť výhodnosť či nevýhodnosť úveru a mal možnosť vybrať si z viacerých poskytovateľov úverov. O. tým, že sa navrhovateľ dostal do omeškania aj s úhradou poplatku, a preto má nárok aj na úroky z omeškania zo sumy tohto poplatku, pričom nejde o kumulatívnu sankciu, nakoľko poplatok nie je sankciou, ale ziskom a náhradou nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s tým spojenou administratívou. K. na to, že navrhovateľovi ani raz zmluvnú pokutu vo výške XXX,-Sk (X,XX eur) neúčtoval napriek tomu, že navrhovateľ ani po úprave splátkového kalendára nepristúpil k úhrade žiadnej splátky, keď uvedená zmluvná pokuta mala dlžníka motivovať, aby svoje záväzky zo zmluvy uhrádzal riadne a včas a nebola uvedená s cieľom poškodiť dlžníka. J., že by dojednaná výška úrokov z omeškania bola neprimeraná, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku či s dobrými mravmi s poukazom na to, že poskytol úver z vlastných zdrojov a nepožadoval žiadne jeho zabezpečenie, ako aj s ohľadom na vysoké obchodné riziko, pričom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť zo zákona ani z iných právnych predpisov pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby a poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia J. súdu N.. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Q. súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal v prejednávanej veci náležité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa a opodstatnenosti tvrdení odporcu, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. X,X O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania podľa § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že rozhodcovský rozsudok je potrebné podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. XXX/ XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní, zrušiť, pretože pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska nesporné, že účastníci konania uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, na základe ktorej odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľovi ako dlžníkovi úver v sume XX.XXX,- Sk (XXX,XX eur) a navrhovateľ sa zaviazal vrátiť odporcovi túto sumu poskytnutého úveru, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške XX.XXX,-Sk (XXX,XX eur), zahrňujúci v jednej tretine dohodnutý úrok a v dvoch tretinách náklady na vypracovanie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (čl. XX všeobecných podmienok). Navrhovateľ sa zaviazal odporcovi sumu XX.XXX,-Sk (X.XXX,XX eur) splácať v XX. mesačných splátkach po X.XXX,-Sk (XXX,XX eur) od XX.X.XXXX. Podľa čl. 6 všeobecných podmienok, v prípade splatnosti celého dlhu naraz neuhradením dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo ich častí včas v zmysle čl. X, sa zaviazal navrhovateľ zaplatiť úrok z omeškania vo výške X,XX % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. N. predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, ktorým navrhovateľ splnomocnil advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že navrhovateľ sa súčasne zaviazal uhradiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia a iné). Q. toho bolo dojednané, že v prípade omeškania s niektorou splátkou sedem dní a viac, je navrhovateľ povinný túto omeškanú splátku uhradiť v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou XXX,-Sk (X,XX eur) za každý jeden prípad omeškania (bod XX všeobecných podmienok). S. pre prípad porušenia zmluvných povinností sa zaviazal navrhovateľ uhradiť odporcovi zmluvnú pokutu vo výške X.XXX,-Sk, určenú na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka (bod XX všeobecných podmienok). N. v bode XX všeobecných podmienok bola dojednaná rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú riešené, a to buď N. rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v G., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom N. republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu; zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky; čo sa nepoužije, v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V bode XX všeobecných podmienok si zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Q. zákonníkom. V konaní ďalej vyšlo najavo, že navrhovateľ nezaplatil prvú splátku, splatnú dňa XX.X.XXXX a nezaplatil ani druhú splátku splatnú dňa XX.X.XXXX, čím sa mal stať jeho dlh splatným dňa X.XX.XXXX. J. dňa XX.XX.XXXX požiadal navrhovateľ o úpravu splátkového kalendára, na základe ktorého opätovne neuhradil prvú splátku, splatnú dňa XX.XX.XXXX a ani druhú splátku, splatnú dňa XX.XX.XXXX, čím sa mal stať jeho dlh splatným dňa XX.XX.XXXX. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice V. č. XX/XX/EHS z X. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (B. vestník D. spoločenstiev L XXX, XX/X/XXXX, str. XX-XX - ďalej len "N.") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 N., podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. N., že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. H. predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa článku 5 N., v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. H. existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Y. pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (X). Podľa článku 6 ods. X. N., členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 7 ods. 1 N., členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali adekvátne a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa článku 3 ods. 3 N., príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa prílohy N., bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Podľa prílohy N., bodu 1 písm. i), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je nezrušiteľné viazanie spotrebiteľa na podmienky, s ktorými nemal žiadnu reálnu možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa prílohy N., bodu 1 písm. q), podmienkou uvedenou v čl.3 smernice je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu. N. ochrany zavedený N. vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z XX. júna XXXX, Q. A. D. a N. D., C- XXX/XX až C-XXX/XX, L.. s. I-XXXX, bod XX, ako aj z XX. Q. XXXX, S. U., C-XXX/XX, L.. s.I-XXXXX, bod XX). N. sa tak ocitá v slabšom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí, čo vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Y. nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Q. A. D. a N. D., už citovaný, bod XX, rozsudok S. U., bod XX). Na základe týchto zásad N. dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 N., teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku X, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Q. A. D. a N. D., už citovaný, bod XX, ako aj z XX. novembra XXXX, U., C-XXX/XX, L.. s. I-XXXXX, bod XX). U. článku 6 N., ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh (rozsudok Q. A. D. a N. D.,C-24X/XX až C-XXX/XX). I. ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu N. najmä k tomu, že v článku 6 ods. 1 N. stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej predajcom alebo dodávateľom so spotrebiteľom „neboli záväzné pre spotrebiteľa“. F. o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudok S. U., bod XX, rozsudok K. A., bod XX). K. a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú N. zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Q. A. D. a N. D., už citovaný, bod XX, ako aj U., už citovaný, bod XX). Q., ktorú N. priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok U., už citovaný, bod XX). Podľa rozsudku N. dvora (D.) vo veci XXX/XX S. v X. U. F. M. (XXXX) D. I-XXXX, bod X, pri použití vnútroštátneho práva, či dotknuté ustanovenia boli prijaté pred alebo po N., vnútroštátny súd je povinný interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu N., aby dosiahol cieľ sledovaný N. v súlade s odsekom 3 článku XXX L.. L. výkladu v súlade so N. musí byť dodržiavaná najmä tam, kde vnútroštátny súd zvažuje, či skôr účinné ustanovenia vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky príslušnej N.. Podľa § 52 ods. X, ods. 2 Q. zákonníka, v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX (v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. W. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Q. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. X, ods. 4 Q. zákonníka, v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX (v čase uzatvorenia zmluvy), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. N. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Q. zákonníka, v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX (v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Y. neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 Q. zákonníka, v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX (v čase uzatvorenia zmluvy), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Q. zákonníka, v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX (v čase uzatvorenia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 2 Q. zákonníka, v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX (v čase uzatvorenia zmluvy), ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty. Podľa § 54 ods. X, ods. 2 Q. zákonníka, v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX (v čase uzatvorenia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. N. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom do XX.XX.XXXX, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Q. zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Q. zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Q. zákonníka. L. č. XXX/XXXX Z.z., bola do Q. zákonníka č. XX/XXXX L.., s účinnosťou od X.X.XXXX transponovaná N. V. č. XX/XX/EHS z X. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (B. vestník D. spoločenstiev L XXX, XX/X/XXXX, str. XX-XX), týkajúca sa inštitútu spotrebiteľských zmlúv. L. ochrany spotrebiteľa je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. N. zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi (typovými), ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov / spotrebiteľov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv, ako aj podmienky ich realizácie. J. zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť či ovplyvniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. I. spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. I. spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. N. znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. V spotrebiteľskom práve je tak princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán. S. súkromnoprávnej zásady zmluvnej voľnosti je potrebné v spotrebiteľských zmluvách vždy hodnotiť vo svetle princípu proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným legitímnym cieľom a princípu dobrých mravov, tak aby sa práva na úkor slabšej zmluvnej strany nezneužívali. B. v Q. zákonníku predstavuje všeobecnú úpravu, ktorú je potrebné bez ďalšieho aplikovať na právny režim všetkých spotrebiteľských zmlúv. Y. pritom zdôrazniť, že spotrebiteľské normy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Q. toho sú normy spotrebiteľského práva špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Q. zákonníku a tu sa stále uplatní právna zásada, že sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou, t.j. lex specialis derogat lex generalis. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva podľa § 262 ods. 1 Q.. zák, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 Q.. zák.. Preto tu právne nemá význam ani skutočnosť, že zmluva je tzv. absolútnym obchodom podliehajúcim režimu Obchodného zákonníka, alebo že došlo k tzv. voľbe obchodného zákonníka medzi zmluvnými stranami. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. M. dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. N. zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. J. takejto podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. L. podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa W. § 53 ods. 1 Q. zákonníka obsahuje generálnu klauzulu, ktorá všeobecne vymedzuje neprimerané dojednania v spotrebiteľských zmluvách a v ods. 3 je potom uvedený demonštratívny výpočet typovo neprimeraných dojednaní, ktoré sa môžu v praxi vyskytovať najčastejšie a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy. F. o informatívny, nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprijateľné. K. uvedená v tomto zozname nemusí byť nevyhnutne považovaná na za neprimeranú a naopak, podmienka, ktorá nie je v tomto zozname uvedená, môže byť za neprimeranú prehlásená. Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne právne posúdil úverovú zmluvu podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod podľa § 261, odsek 3 Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal riadiť výlučne len Q. zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa. N. je aj právny záver súdu prvého stupňa, že zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 a nasl. Q.. zák.. S ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah je nepochybné, že došlo k uzavretiu typovej (adhéznej) zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými (predtlačenými) podmienkami veriteľom (dodávateľom - podnikateľom), s nemožnosťou ich zmeniť či ovplyvniť ich znenie záujemcom o poskytnutie úveru (dlžníkom - spotrebiteľom), ak chce vstúpiť do zmluvného vzťahu s veriteľom. N. zreteľom na uvedené bolo potrebné posúdiť, či pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní o nárokoch uplatňovaných odporcom z tejto úverovej zmluvy, neboli porušené právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a zisťovať, či v uzavretej spotrebiteľskej zmluve nepredstavuje niektoré z dojednaní vo forme predtlače neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by na ujmu navrhovateľa v postavení spotrebiteľa, zakladala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa (spotrebiteľa). Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do XX.XX.XXXX, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o XX% vyššie, než je základná úroková sadzba J. banky N. uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. L. úroková sadzba J. banky N. platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. I. úrokov z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka sa spravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán. L. to, že pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť, a žiaden právny predpis ich výšku neobmedzuje. J. to však, že možnosť zmluvne dohodnúť výšku úrokovej sadzby pre prípad omeškania, je úplne neobmedzená. I pre dohodu o úrokoch z omeškania platí ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého musí byť výkon práva v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté vo výške, ktorá zásadám poctivého obchodného styku odporuje, nemožno právu z takejto dohody priznať ochranu. L. to, že súd nemôže priznať úroky vo výške, ktorá by uvedeným zásadám odporovala, i keď bola výška úrokov zmluvne dohodnutá. K. ochrany povinnej strane záväzkového vzťahu aplikáciou § 265 Obchodného zákonníka, je vždy zásahom do zmluvného vzťahu, a preto by malo ísť o prípady skutočne výnimočné tým viac, že v obchodných záväzkových vzťahoch sa predpokladá určitá miera profesionálnej zdatnosti podnikateľa, a musí byť predmetom individuálneho posúdenia každého prípadu. K. bude závisieť od okolností, za akých boli úroky dohodnuté, najmä od dôvodov, ktoré účastníkov viedli k dohode, od charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkoch jeho nesplnenia i od záväzkov, ktoré na seba vzala druhá strana zmluvného vzťahu. G. významu nebude ani druh, závažnosť a rozsah ujmy, ktorá veriteľovi nesplnením peňažného dlhu vznikla. S ohľadom na uvedené je potom potrebné vždy starostlivo posúdiť primeranosť výšky dojednaných úrokov z omeškania z hľadiska aplikácie princípu zmluvnej voľnosti vo svetle požiadavky, aby výkon práv bol v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých boli dojednané a dôvody vedúce k dojednaniu ich výšky, na význam a charakter záväzku nimi sankcionovaného a následky s jeho nesplnením spojené, druh, závažnosť a rozsah hroziacej ujmy nesplnením záväzku a dopady priznania dojednaného úroku na osobu, voči ktorej je uplatňovaný. J. zmluva o úvere spĺňa atribúty spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 ods. 1 Q.. zák., bolo potrebné na daný zmluvný vzťah aplikovať kogentné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Q.. zák.), resp. posúdiť, či zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa odchýlili od týchto ustanovení zákona v neprospech spotrebiteľa (§ XX ods. 1 Q.. zák.). N. zreteľom na uvedené možno potom dovodiť, že zmluvné podmienky upravené zmluvou o úvere sa nemôžu odchýliť ani od ustanovení Q. zákonníka, pokiaľ v prospech spotrebiteľa upravujú následky jeho omeškania ako dlžníka so splácaním úveru, najmä čo do výšky úrokov z omeškania, a preto bolo potrebné v danej veci posúdiť jednak platnosť dojednania úrokov z omeškania vo vzťahu k právnej úprave v Q. zákonníku, ako aj primeranosť dojednanej výšky tejto sankcie z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. W. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Q. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 517 ods. 2 Q. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Q. zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. I. peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje cit. právny predpis (W. J. súdu N. republiky z XX. októbra XXXX, sp.zn. 1 U. XX/XX) Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v čase uzatvorenia zmluvy o úvere neumožňoval priznať vyššiu výšku úrokov z omeškania, než ako to vyplýva z ust. § 3 nariadenia vlády č. XX/XXXX Z. z., teda maximálne len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej J. bankou N. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. H. úprava úrokov z omeškania obsiahnutá v Q. zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto pre neho priaznivejšej úpravy sa spotrebiteľ nemohol vzdať; od tejto pre spotrebiteľa priaznivejšej právnej úpravy sa tak všeobecné podmienky poskytnutia úveru upravené spotrebiteľskou zmluvou o úvere nemohli odchýliť v neprospech spotrebiteľa a zhoršiť tak jeho zmluvné postavenie. K. rozhodcovský súd priznal odporcovi zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške XX,XX % ročne, t.j. vo výške niekoľko násobne vyššej v porovnaní s úrokom na aký by mu vznikol nárok pri aplikácií výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v Q. zákonníku, rozhodol v rozpore s ust. § 52 ods. X, § 54 ods. 1 Q.. zák., čo malo za následok neplatnosť dojednanej sankcie podľa ust. § 39 Q.. zák.. Keďže úrok z omeškania predstavuje súčasne aj sankciu za omeškania s plnením, bolo potrebné platnosť jeho dojednania posúdiť aj podľa ust. § 53 ods. 5 Q.. zák. v tom smere, či nepredstavuje takú neprimerane vysokú sumu, ktorá by zakladala podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Q.. zák. neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na značne obmedzenú zmluvnú voľnosť navrhovateľa v právnom postavení spotrebiteľa pri dojednávaní úrokov z omeškania, ktorých výšku vopred jednostranne stanovenú odporcom na predtlačenom formulári všeobecných podmienok, nemal navrhovateľ možnosť ovplyvniť, s prihliadnutím na charakter a výšku poskytnutého úveru XX.XXX,-Sk (XXX,XX eur) a výšku odplaty za jeho poskytnutie XX.XXX,-Sk (XXX,XX eur) predstavujúcej XX% zo sumy poskytnutého úveru, považoval odvolací súd dojednaný úrok z omeškania vo výške X,XX% denne, t.j. XX,XX % ročne, za neprimeranú sankciu, ktorá podľa § 53 ods. 4 písm.k/ Q.. zák. predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná a pre spotrebiteľa tak nemôže byť záväzná. J. dojednanej výšky úrokov z omeškania možno dovodiť nielen z jej porovnania s výškou úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy, ktoré boli v čase poskytnutia úveru stanovené vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej J. bankou N. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda pokiaľ základná úroková sadzba J. bola ku dňu omeškania navrhovateľa XX.XX.XXXX stanovená vo výške X,XX% p.a., úroky z omeškania v tom čase predstavovali výšku X% ročne, ale aj z ich porovnania s výškou stanovenou pre obchodno-právne vzťahy, v ktorých platila zo zákona úroková sadzba o XX% vyššia ako bola základná úroková sadzba J. banky N. platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, teda keď táto bola k rozhodnému dátumu vo výške X,XX%, potom úroky z omeškania predstavovali XX,XX % ročne. O. úroky z omeškania vo výške XX,XX% ročne tak prevyšujú XX-násobok najvyššej prípustnej výšky úrokov z omeškania platnej pre občianskoprávne vzťahy a X-násobne zákonnú výšku úrokov z omeškania platnej pre obchodno-právne vzťahy. Y. dohodnutá výška úroku z omeškania nemôže preto požívať právnu ochranu nielen pre jej rozpor so zásadou poctivého obchodného styku podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka, pre jej neplatnosť v dôsledku rozporu s kogentnou úpravou obsiahnutou v ust. § 517 ods. 2 Q.. zák., ale aj pre jej neplatnosť ako neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4 písm. k/ Q.. zák.). M. riziko odporcu pri poskytovaní úverov nemôže byť dôvodom pre požadovanie neprimerane vysokých úrokov z omeškania, ktoré za jeden rok omeškania skoro dvojnásobne presahujú výšku poskytnutého úveru a dosahujú takmer výšku istiny (úveru s odplatou). K. ide o zmluvnú pokutu X.XXX,-Sk (XXX,- eur) dojednanú v bode XX všeobecných podmienok a priznanú v tejto výške v rozhodcovskom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že túto je potrebné považovať ako duplicitne dojednanú sankciu, popri neprimerane vysokých úrokoch z omeškania predstavujúcich sumu vo výške X.XXX,XX eur ročne (X,XX% zo sumy XXXX,XX eur ročne) a popri ďalšej zmluvnej pokute dojednanej pre prípad omeškania splátok sedem dní a viac vo výške XXX,-Sk (XX,XX eur ) za každý jeden prípad omeškania so splátkami, za neprimerane vysokú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa, keď splnenie povinnosti bolo zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi; z obsahu zmluvy vyplýva, že pre prípad omeškania s úhradou dlhu uzatvoril navrhovateľ s odporcom dohodu o zrážkach zo mzdy (bod XX), dojednal s odporcom spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu prostredníctvo splnomocneného zástupcu na jeho náklady pod hrozbou zmluvnej pokuty XX.XXX,-Sk (bod XX, bod XX), keď navrhovateľ udelil odporcovi splnomocnenie na všetky právne úkony v N. cenných papierov N., a.s. (bod XX) a splnomocnil ho na predaj jeho cenných papierov pre prípad omeškania s úhradou dlhu (bod XX). Ak je totižto splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. N. zabezpečenie pohľadávky odporcu v podobe ročného úroku z omeškania v sume XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX eur) a v podobe zmluvnej pokuty XXX,- eur, prekračujúce spolu v ročnom vyjadrení XXX% istiny, treba považovať za neprimerané, zakladajúce neplatnosť podľa § 54 ods. 3 písm.k/ Q.. zák.. J. omeškanie s platením dlhu XX.XXX,- Sk s dohodnutým úrokom X.XXX,- Sk, dohodnutým poplatkom XX.XXX,-Sk, dohodnutým úrokom z omeškania XX.XXX,XX Sk ročne, a dojednanou zmluvnou pokutou X.XXX,- Sk, by znamenalo pre odporcu viac ako XXX%-ný zisk z poskytnutého úveru. J. rozhodcovský súd v rozpore s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa neaplikoval v prospech spotrebiteľa ust. § 545a Q.. zák. účinného od X.X.XXXX, umožňujúce mu pristúpiť k moderácii neprimerane vysokej zmluvnej pokuty . I. vzťahu k dojednaniu odplaty za poskytnutie úveru vo výške XX.XXXX,-Sk (XXX,XX eur) predstavujúcej v jednej tretine úrok vo výške X.XXX,-Sk (XXX,XX eur) a vo dvoch tretinách náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške XX.XXX,-Sk (XXX,XX eur), nebola vec rozhodcovským súdom posúdená v záujme ochrany spotrebiteľa podľa ust. § 53 ods. 6 Q.. zák. účinného od X.X.XXXX, umožňujúce mu neprimeranú odplatu za poskytnutie úveru v spotrebiteľskej zmluve znížiť s prihliadnutím na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. K. rozhodovaní v rozhodcovskom konaní nebolo zisťované, či navrhovateľ nepožíva aj právnu ochranu spotrebiteľa podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do XX.X.XXXX) a či je tak povinný tieto dojednané úroky, poplatky a náklady platiť a či nemožno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 cit. zákona vzhľadom na to, že tieto neboli v spotrebiteľskej zmluve spriehľadnené vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je vyjadrením skutočnej ceny úveru a je jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 písm. j/ cit. zákona a má slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie „ceny“ rôznych spotrebiteľských úverov ponúkaných na finančnom trhu a touto právnou ochranou sa spotrebiteľovi zabezpečuje lepšia orientácia na trhu spotrebiteľských úverov. V tejto súvislosti nebol odstránený podstatný rozpor v tom, že hoci podľa predtlače zmluvy mal byť úver navrhovateľovi poskytnutý na výkon povolania, z obsahu predtlače žiadosti o úver vyplýva, že navrhovateľ bol invalidný dôchodca poberajúci invalidný dôchodok (kolónka údajov o zamestnávateľovi žiadateľa zostala nevyplnená). V tejto súvislosti H. súd v Y. v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. XXCoe/XX/XXXX konštatoval, že bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k právnemu záveru, že N. rozhodcovský súd v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľov, v rozpore s Q. zákonníkom a v rozpore so smernicou V. č. XX/XX/ EHS z X. apríla XXXX návrhu odporcu vyhovel a navrhovateľa zaviazal na plnenie zo zmluvy o úvere opierajúc svoje rozhodnutie výlučne o relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka bez toho, aby rešpektoval právnu úpravu na ochranu práv spotrebiteľov, túto na daný prípad neaplikoval, hoci klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka ale ani povaha zmluvy ako absolútneho obchodu nie sú žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Q. zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, keďže normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Q. zákonníku a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré potom majú prednosť. J. rámec uvedeného považuje odvolací súd za potrebné venovať pozornosť aj dojednaniu rozhodcovskej doložky, na základe ktorej prebehlo konanie na rozhodcovskom súde. Q. súd vychádzal z judikatúry slovenských súdov uverejnenej na stránke S. spravodlivosti N., ktorá nadväzuje na pomerne rozsiahlu judikatúru D. súdneho dvora vo vzťahu k aplikácii N. V. XX/XX/EHS z X. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V danej veci nebol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné sa odchýliť od zásad prezentovaných doterajšou judikatúrou, a právne závery prijaté na ochranu spotrebiteľa v doterajšej ustálenej rozhodovacej činnosti súdov sú naďalej plne akceptovateľné. Podľa rozsudku N. O. vo veci C-XX/XX, v konaní M. Y. N. proti U. V. J., smernica V. XX/XX/EHS z dňa X. apríla XXXX o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Podľa bodu XX rozsudku N. dvora vo veci C-XXX/XX, v konaní D. S. S. U. proti U. S. S. N., požiadavky na účinnosť rozhodcovského konania odôvodňujú, aby preskúmavanie rozhodcovských rozhodnutí malo obmedzenú povahu a aby k zrušeniu rozhodnutia mohlo dôjsť iba vo výnimočných prípadoch (rozsudok z X. júna XXXX, D. N., C-XXX/XX, L.. s. I-XXXX, bod XX). V bode XX N. dvor uviedol, že v rozsahu, v akom vnútroštátny súd musí podľa svojich vnútroštátnych procesných predpisov vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia založeného na nedodržaní vnútroštátnych predpisov o verejnom poriadku, musí tiež vyhovieť takému návrhu založenému na nedodržaní predpisov N. tohto typu (rozsudok D. N., už citovaný, bod XX). V bode XX tiež uviedol, že smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) D. opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného N. a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom N. (analogicky v súvislosti s článkom XX D. rozsudok D. N., už citovaný, bod XX). V nadväznosti na uvedené potom N. dvor rozhodol, že N. V. XX/XX/EHS z X. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie V rozsudku N. dvora vo veci C-XXX/XX, K. A. L.. Proti D. N. A., bolo konštatované, že je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. B., ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo N., preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svoje vlastnej miestnej príslušnosti (bod XX). V rámci výkonu tejto povinnosti vnútroštátny súd však nemusí podľa smernice vylúčiť uplatnenie dotknutej podmienky, pokiaľ spotrebiteľ, potom čo bol upozornený súdom, nepovažuje za potrebné namietať nekalý a nezáväzný charakter podmienky (bod XX). P. 4 smernice okrem toho stanovuje, že nekalý charakter zmluvnej podmienky sa má posudzovať so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe jej uzatvorenia a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí (bod XX). V tomto prípade pripomenul, že N. dvor v bodoch XX až XX rozsudku Q. A. D. a N. D. už rozhodol, že vopred stanovená podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá (bod XX) a poukázal na bod XX rozsudku Q. A. D. a N. D., kde zdôraznil, že takáto podmienka ukladá spotrebiteľovi povinnosť uznať výlučnú právomoc súdu, ktorý by mohol byť od jeho bydliska vzdialený, čo môže sťažiť jeho možnosť dostaviť sa na súd. V prípade sporov týkajúcich sa nižších peňažných súm by mohli byť náklady spotrebiteľa spojené s dostavením sa na súd odstrašujúce a viesť spotrebiteľa k tomu, že sa vzdá možnosti podať žalobu na súd alebo svojich práv na obranu. N. dvor v uvedenom bode XX dospel teda k záveru, že takáto podmienka spadá do kategórie tých podmienok, uvedených v bode 1 písm. q) prílohy smernice, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok (bod XX). S ohľadom na uvedené potom N. dvor prijal závery, že článok 6 ods. 1 smernice V. XX/XX/EHS z X. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ vopred úspešne napadol takúto podmienku. I. súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, okrem prípadu, že to spotrebiteľ namieta. I. súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju vlastnú miestnu príslušnosť. I. súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice XX/XX ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. B. súd N. republiky vo svojom uznesení z XX.X.XXXX, č.k. F..B. XX/XXX-XX konštatoval, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. K. je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. L. týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd zastaví exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. X, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 L.). F. tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. K. pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne. S. uviedol, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. J. teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. V exekučnej veci H. súdu v K. sp.zn. XCoE XX/XXXX, sa odvolací súd stotožnil s prvostupňovým súdom, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. L. konštatoval, že kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 Q.). Y. znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Q., a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Q. zákonníku. J. napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri individuálne vyjednanej rozhodcovskej zmluve zo strany spotrebiteľa. H. súd v K. vo svojom rozhodnutí z XX. XX. XXXX č. k. XCoE XX/XXXX potvrdil zamietnutie výkonu rozhodcovského rozsudku vydaného proti spotrebiteľovi v zahraničí a prelomil jeho právoplatnosť podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Q. súd aplikoval závery D. súdneho dvora vo veci K. v. H. (bod XX.) a uviedol, že nemá pochybnosti, že za podstatné dôvody na prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodnutia arbitra treba považovať práve okolnosti týkajúce sa pravidiel verejného poriadku, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať. Q. súd ďalej uviedol, že by sotva uveril, že tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je doslova skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstav oprávneného. Podľa rozhodcovskej doložky sa musel spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu nielen vzdialenostne neprijateľnému (viac ako XXX km), ale dokonca v cudzine pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, pričom táto osoba má z aktivity majetkový prospech. K. ide o námietku nebankovej spoločnosti, že podľa nej je všetko v poriadku a že spotrebiteľ mal byť bdelejší, súd uviedol, že aj keď hodnotové kritéria môže mať každý rôzne, v prípade, keď sú pravidla správania také, že odporujú fundamentálnemu hodnotovému poriadku v spoločnosti, súd na to prihliadne a ochráni osobu, ktorá by mala byť poškodená takýmito pravidlami. V posudzovanej veci bola dojednaná rozhodcovská doložka ako súčasť obsahu štandardnej formulárovej (typovej) zmluvy, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Navrhovateľ nemal reálnu možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorých je rozhodcovská doložka obsiahnutá, ovplyvniť, ich obsah bol dopredu daný a odporcom (dodávateľom) vopred pripravený. Navrhovateľ (spotrebiteľ) nemal možnosť výberu ani vo vzťahu k rozhodcovskej doložke vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými všeobecnými podmienkami, ktoré ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. V. rozsudok tak bol vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorú si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať buď rozhodca v rozhodcovskom konaní alebo príslušný všeobecný súd, ktorého právomoc sa neuplatní v prípade, ak skôr začne konanie na rozhodcovskom súde. V. doložka v danej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, tak fakticky znemožňuje voľbu navrhovateľa (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak odporca (dodávateľ) ešte pred ním podal žalobu na rozhodcovskom súde, a bol povinný sa rozhodcovskému konaniu podrobiť so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. X. veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Z. nepochybné, že navrhovateľ sa v postavení spotrebiteľa nachádzal pri uzatváraní zmluvy o úvere v porovnaní s odporcom ako dodávateľom v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, čo ho v konečnom dôsledku viedlo k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené odporcom (dodávateľom) bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, vrátane dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná. E. navrhovateľ mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, treba považovať toto právo výberu za zdanlivé (iluzórne), pretože ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh odporcu (dodávateľa), navrhovateľ (spotrebiteľ) by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na príslušnom všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Za týchto podmienok ide o nekalú (absolútne nevyváženú) rozhodcovskú doložku, vyvolávajúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odporca ako veriteľ tak mohol vec predložiť rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a tým fakticky vylúčiť súd, ktorý by bol inak všeobecne príslušný na konanie; na základe takto formulovanej rozhodcovskej doložky spotrebiteľ vlastne ex ante, t.j. ešte pred vznikom sporu, stráca reálne právo brániť sa voči nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. J. možno konštatovať, že spotrebitelia tiež nie sú informovaní o dôsledkoch rozhodcovskej doložky a jej uplatnenie len zvyšuje ich zadĺženosť a zvyšuje príjmy veriteľov v podobe ďalších poplatkov, t.j. konkrétne v danej veci ide o odporcovi priznané trovy mediačného konania v sume XXX,XX eur a trovy rozhodcovského konania XXX,XX eur. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou podľa § XX ods. 1 Q.. zák. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé rozhodcovské konanie iniciované odporcom. O. rozhodcovskej doložky a konanie pred rozhodcovským súdom následne viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Q. zákonníka a tiež N. rady č. XX/XX/EHS. N. zreteľom na uvedené odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa uzavrel, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľa na jeho zrušenie vyhovené, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p., keď mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Y. rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.