Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/17/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109225492 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:3109225492.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu: JUDr. Jarmily Glončákovej a JUDr. Heleny Kosorínovej v právnej veci žalobcu Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava V., Ševčenkova 32, Bratislava proti žalovanému 1) JUDr. Danica Birošová, O. XX, E., správkyňa H.C.K. Group s.r.o. v reštrukturalizácii, zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857 a žalovanému 2.) H.C.K. Group s.r.o. v reštrukturalizácii, Nám. Slobody 10/18, Nové Mesto n/Váhom, IČO: 31 332 269, zast. JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom, L. G. XXXX/X E., o určenie, že na prihlášky žalobcu sa prihliada a iné, na odvolanie žalovaného v 2. rade - H.C.K. Group s.r.o. v reštrukturalizácii, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín, č. k. 36Cbi/24/2009 zo dňa 20.10.2010, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Trenčíne v konaní pod č. k. 36Cbi/24/2009 vydal dňa 20.10.2010 rozsudok, ktorým žalobu proti žalovanému v 1. rade zamietol, zároveň určil, že na prihlášky žalobcu podané pod por. č. 1-6 v reštrukturalizácii žalovaného v 2. rade sa prihliada. Zároveň určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok pod por. č. 1-6 v reštrukturalizácii žalovaného v 2. rade a v rozsahu 1 137,20 eur sa považujú za zistené. Súd prvého stupňa zároveň určil, že v časti o určenie, že súhrnný prehľad žalobcu zo dňa 24.08.2009 je podaný v súlade s § 122 ods. 5 ZKR, túto zamieta. Zároveň nepriznal náhradu trov konania účastníkom konania. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Trenčín uviedol, že po dôkladnom vykonaní dokazovania ustálil právny záver spočívajúci v tom, že žalobca uplatnil prihláškami pohľadávky pod por. č. 1-6 v reštrukturalizačnom konaní žalovaného v 2. rade svoje pohľadávky v celkovej výške 1 137,20 eur a podaním zo dňa 02.09.2009 opravil/doplnil prihlášky pohľadávok o poradie pohľadávok. Následne z obsahu spisu vyplýva, že z dôvodov uvedených v úradnom zázname zo dňa 17.09.2009 sa na tieto prihlásené nároky žalobcu neprihliada. Vzhľadom na uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní, súd prvého stupňa zistil, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, a to z dôvodu, že si uplatnil svoj nárok v reštrukturalizačnom konaní, súd ustálil právny záver, že nie je daná vecná legitimácia žalovaného v 1. rade ako správcu dlžníka v reštrukturalizácii, preto žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Žalovaný v 2. rade ako dlžník je pasívne legitimovaný, a preto súd vydal rozhodnutie, ktorým určil pravosť pohľadávky žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako dlžníkovi. Z hľadiska vecného skúmania uplatneného nároku žalovaného súd zistil, že postavenie a pôsobnosť DR SR je upravená v § 3 zák. č. 150/2001 a že jednotlivé daňové úrady, ktoré pôsobia v sídlach podľa § 4 ods. 5 zák. č. 150/2001 Z.z. majú spôsobilosť byť účastníkmi súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti podľa § 1 zák. č. 150/2001 Z.z.. Z uvedeného je preto zrejmé, že DU - Nové Mesto n/Váhom a DU BA V. majú pôsobnosť byť účastníkmi konania a samostatne konať pred súdom vo veciach daní, úrokov a pokút podľa osobitného predpisu. Jednotlivé daňové úrady ako správcovia daní, boli preto oprávnené samostatne uplatniť svoje nároky vzhľadom na ich samostatné postavenie a spôsobilosť byť účastníkmi konania v súlade so zák. č. 150/2001 Z.z.. Súd preto vyhodnotil, že žalobca je samostatným veriteľom žalovaného v 2. rade, ktorý si uplatnil v reštrukturalizácii žalovaného v 2. rade pohľadávky pod por. č. 1-6, ku ktorým pripojil súhrnný prehľad. Na základe uvedených skutočností súd určil, že na prihlášky žalobcu sa prihliada v celkovej výške 1137,20 eur. Súd prvého stupňa zároveň uviedol vo svojom odôvodnení, že prihlášky žalobcu majú náležitosti uvedené v § 121 a § 122 ZKR, tieto sú nesporné čo do právneho dôvodu vzniku a výšky, a preto zároveň určil vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, že žalobca je veriteľom pohľadávok prihlásených pod por. č. 1-6 v reštrukturalizácii žalovaného v 2. rade, a že v celkovej výške 1137,20 eur sa považujú tieto pohľadávky za zistené. Vo vzťahu k trovám konania, súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP trovy konania nepriznal, nakoľko žalobcovi žiadne trovy nevznikli. Okresnému súdu v Trenčíne bolo doručené odvolanie žalovaného v 2. rade, prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Mareka Pavlíka, advokáta, a to dňa 26.01.2011 v ktorom uvádza, že napáda rozsudok v rozsahu výroku 2 a 3 z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Zároveň uvádza, že nie je možné podanej žalobe žalobcu vyhovieť, nakoľko výrok sa stal nemožným, pretože žalovaný v 2. rade už nie je účastníkom reštrukturalizačného konania. V odvolaní zároveň uvádza, že určovacia žaloba podaná žalobcom nemôže byť posudzovaná ako opravný prostriedok v reštrukturalizačnom konaní, nakoľko bolo prijaté rozhodnutie, že prihlášky nemajú náležitosti uvedené v § 123 ods. 2 ZKR, a že sa na ne zo zákona neprihliada. Má za to, že posúdenie, resp. rozhodovanie o tom, či sa na prihlášku v reštrukturalizácii prihliada alebo nie patrí do výlučne právomoci správcu. napáda zároveň postup súdu pri vydaní výroku vo veci zistenia pohľadávky žalobcu a opäť uvádza, že o tejto otázke môže rozhodnúť len súd v konaní podľa § 124 ods. 6 ZKR, v závere odvolania poukazuje na vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, a to z dôvodu, že reštrukturalizácia bola skončená zverejnením uznesenia OS Trenčín v Obchodnom vestníku č. 053B/2010 zo dňa 19.03.2010. Na tomto základe preto žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 250,80 eur. Dňa 28.03.2011 bolo do podateľne Okresného súdu Trenčín doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uvádza, že sa nestotožňuje so závermi uvedenými v odvolaní žalovaného v 2. rade, nakoľko ním uplatnené nároky boli uplatnené v súlade s § 122 ZKR a podaná návrh považuje za dôvodný vo vzťahu k vykonateľnosti uvádza, že zverejnením uznesenia o potvrdení plánu, zaniká právo veriteľov, ktorí neuplatnili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi a tento stav by spôsobil stav právnej neistoty pre žalobcu, ktorý svoje nároky v zmysle rozhodnutia súdu má právo uplatniť voči žalovanému v 2. rade. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že sú splnené podmienky aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, nároky uplatnené žalobcom v reštrukturalizácii vo forme prihlášok pohľadávok sú uplatnené v súlade so ZKR, a preto je vecne správne, ak súd prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým určil, že na prihlášky žalobcu pod por. č. 1-6 sa prihliada, ktorým určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok prihlásených pod č. 1-6 v reštrukturalizácii, a že sa tieto pohľadávky žalobcu v celkovej výške 1137,20 eur považujú za zistené. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zvýraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 223 O.s.p., odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nepriznal ich náhradu. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.