Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/19/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110201462 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:3110201462.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu: JUDr. Jarmily Glončákovej a JUDr. Heleny Kosorínovej v právnej veci žalobcu BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 35 745 843, zast. JUDr. Júliusom Brichtom, advokátom, T. X, XXX XX V. proti žalovanému Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, so sídlom kancelárie Gen. M. R. Štefánika 379/19, 911 01 Trenčín, správcovi úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze so sídlom M. R. Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO: 31 616 755, zast. BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horná 23,974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, o určenie pohľadávky, na odvolanie žalovaného, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 39Cbi/9/2010-107 zo dňa 03.02.2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na nové konanie. Súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Trenčíne, v konaní pod sp. zn. 39Cbi/9/2010 vydal dňa 03.02.2011 rozsudok, ktorým určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu proti úpadcovi Novácke chemické závody, a.s. v konkurze, prihláškou č. 5 vo výške 4 921,54 Eur sa považuje za zistenú vo výške 4 306,35 eur, zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 742,51 eur. V odôvodnení rozsudku zo dňa 03.02.2011 súd prvého stupňa uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému, aby súd určil, že žalobcova konkurzná pohľadávka vo výške 4 921,54 eur, v konkurze vedenom pod sp. zn. 29K/43/2009 proti úpadcovi Novácke chemické závody, a.s. v konkurze, je zistená vo výške 4 306,35 eur v celom rozsahu. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že správca poprel aj pohľadávku vo výške 4 921,54 eur, evidovanú pod por. č. 5 čo do právneho dôvodu a výšky s odôvodnením, že veriteľ nepreukázal výšku pohľadávky, prihlásená suma nezodpovedá pomerne prihlásenej sume za mesiac september 2009, ktorou si uplatnil nájomné v zmysle rámcovej zmluvy č. 599 a jednotlivých nájomných zmlúv na rovnaké vozidlá. V nadväznosti na popretie pohľadávky vo výške 4 921,54 eur správcom, žalobca zistil, že omylom vypočítal a prihlásil pohľadávku za užívanie vozidiel v rozsahu osem dní namiesto sedem dní. Správna výška pohľadávky mala byť 4 306,35 eur s DPH. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2010 uviedol, že po preskúmaní konečného zoznamu pohľadávok žalovaný zistil, že pôvodný správca úpadcu poprel pohľadávku žalobcu prihlásenú prihláškou č. 5 čo do výšky 4 921,54 eur s odôvodnením, že žalobca nepreukázal výšku pohľadávky a prihlásená suma nezodpovedá pomerne prihlásenej sume za mesiac september 2009. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 03.02.2011 ďalej vyplýva, že žalobca priznal svoj omyl a uviedol správny výpočet pohľadávky prihlásenej prihláškou č. 5 vo výške 4 306,35 eur a k tejto nemá žalovaný žiadne námietky, navrhol, aby súd žalobe vyhovel. K trovám konania uviedol, že navrhuje, aby súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania z dôvodu, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pretože popretie pohľadávky bolo dôvodné, čo žalobca priznal v žalobe tým, že pohľadávka bola omylom vypočítaná v rozsahu 8 dní. V súvislosti s trovami zároveň žalovaný poukázal na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Z obsahu odôvodnenia na str. 6 rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd ďalej zistil, že žalovaný po opätovnom preskúmaní pohľadávky žalobcu prihlásenej prihláškou č. 5 vychádzajúc z výšky nájomného prihlásenej žalobcom do konkurzu úpadcu prihlášku č. 2 uznal v tomto konaní pohľadávku žalobcu z celkovej prihlásenej výšky 4 921,54 eur vo výške 4 306,34 eur, zhodne tak, ako sa žalobca domáhal touto žalobou. Obaja účastníci, žalobca podanou žalobou, a žalovaný opätovným preskúmaním pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu, zhodne so skutkovým stavom zisteným v konaní uviedli, že pohľadávka žalobcu je oprávnená za obdobie 01.10.2009 do 07.10.2009, t.j. za sedem dní nájmu motorových vozidiel a táto pohľadávka predstavuje sumu 4 306,34 eur. V tejto výške sa považuje pohľadávka žalobcu za zistenú. Proti tomuto rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 03.02.2011 podal odvolanie žalovaný, a to dňa 30.03.2011, ktorým napadol výrok rozsudku prvostupňového súdu v časti náhrady trov konania a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, zo dňa 03.02.2011 v časti výroku, ktorým rozhodoval o náhrade trov konania tak, že žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, nakoľko nárok na náhradu trov konania vznikol v súlade s § 143 O.s.p. žalovanému proti žalobcovi a nakoľko žalobca si trovy konania neuplatnil, ako alternatívu žalovaný žiadal zmeniť rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.02.2011 tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v súlade s § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Žalovaný odôvodnil podanie odvolania nesprávnym právnym posúdením veci. Má za to, že postup súdu, ktorým sa priznala náhrada trov žalobcovi nie je správny a rovnako nie je správne vychádzať pri priznaní náhrady trov v tomto konaní tarifnej odmeny 4 306,34 eur. Odvolateľ mal ďalej za to, že pri priznaní nároku na náhradu trov konania mal súd postupovať podľa § 143 O.s.p., t.j. priznať náhradu trov konania proti žalobcovi. Dňa 26.04.2011 bolo Okresnému súdu v Trenčíne doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu zo dňa 30.03.2022, v ktorom uviedol, že s výrokom súdu prvého stupňa o trovách konania súhlasí a považuje ho za správne, pričom má za to, že pôvodný správca nemal poprieť prihlásenú pohľadávku v celej výške, t.j. vo výške 4 921,51 eur, ale len vo výške 615,19 eur. V takomto prípade by navrhovateľ nepodal žalobu na zistenie popretej pohľadávky, a preto nie je možné súhlasiť s tým, že odporca svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, a že súd mal pri priznaní náhrady trov konania vychádzať z § 143 O.s.p.. Navrhovateľ mal ďalej za to, že výška bola presne špecifikovaná v petite žaloby, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď priznal náhradu konania vypočítanú z tarifnej odmeny. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci, a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania vzhľadom na § 142 ods. 2, 3 O.s.p., ako aj z hľadiska výšky priznanej náhrady trov konania. Odvolací súd z obsahu spisu ako aj z vykonaného dokazovania zistil, že posúdenie dôvodov pre priznanie nároku na náhradu trov konania podľa § 142 OSP je nad rámec dokazovania vedeného pred odvolacím súdom, preto rozhodol o zrušení rozhodnutia ako celku s tým, že súd prvého stupňa má náležite posúdiť ustanovenie § 142, ods. 1, 2 a 3 OSP, a rozhodnúť o náhrade trov konania, v prípade, ak súd prvého stupňa dospel k právnemu názoru, že prizná účastníkovi, ktorý mal úspech vo veci, náhradu trov konania, odvolací súd pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady trov konania poukazuje na § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytnutie právnych služieb. Odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa dáva rozhodnutie NS SR č. 2Obo 98/09 zo dňa 14.10.2009, v ktorom vyslovil právnu vetu, že v incidenčných sporoch predmetom konania je určenie pravosti pohľadávky, prípadne poradia tejto pohľadávky sa pri určení tarifnej odmeny advokáta vychádza z takej výšky, ako v určovacích žalobách s hodnotou veci, ktorá sa nedá oceniť. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s výškou náhrady trov konania, ktorá podľa vyčíslenia trov právneho zástupcu, doručené príslušnému súdu faxom dňa 04.02.2011 a doplnené písomným podaním zo dňa 07.02.2011 vo výške 4 306,34 eur nie je v súlade s názorom NS SR uvedeným vyššie, nakoľko predmetom žaloby bola žaloba o určenie pohľadávky. Podľa § 223 OSP odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie, to neplatí vo veciach vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil v súlade s § 221 ods. 2 cit. ustanovenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom po náležitom zistení skutkového stavu v naznačenom smere prvostupňový súd, ustáli právny názor vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania, rovnako aj k výške tejto náhrady. O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.