Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/437/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109217122 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:5109217122.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Generali Versicherung AG, Landskrong. 1-3, Viedeň, Rakúsko, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlem Novotným, Radlinského 47, Dolný Kubín, proti odporcovi: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Mészárosom, Jesenského 2, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a iné, na odvolania navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 42C/458/2010-103 zo dňa 28. júna 2011, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva osobného motorového vozidla zn. M. B. Y. X B., tmavozelenej farby, číslo karosérie (VIN): XJXHCEXMXXYXXXXXX, číslo motora XXXXXXXXXXXXXX a úhrady nákladov vzniknutých v súvislosti so zaistením vozidla a jeho úschovou; navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu náhradu trov konania 375,72 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa za vlastníka motorového vozidla považoval na základe poistnej zmluvy uzavretej s pôvodným vlastníkom Chrysler Austria Gesellschaft Viedeň, ktorému v dôsledku poistnej udalosti, krádeže vozidla dňa 3.9.2006, uhradil poistnú sumu; podľa tvrdenia navrhovateľa týmto prešlo na neho vlastnícke právo k vozidlu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že podľa uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Žiline ČVS: G.-XX/ OVK-ZA-XXXX zo dňa 18.3.2009 v znení opravného uznesenia ČVS: G.-XX/OVK-ZA-XXXX zo dňa 26.3.2009 je do úschovy Okresného súdu v Žiline uložené osobné motorové vozidlo M. B. Y. XGR/ C tmavozelenej farby, EČ: ZA XXXDG, s VIN: XJXGRXXKXXCXXXXXX na prednom skle a na ráme vozidla pod pravými prednými dverami s VIN: XJXHCEXMXXYXXXXXX. Z tohto uznesenia vyplýva, že vozidlo M. B. Y. P. XxX s VIN v tvare XJXHCEXMXXYXXXXXX bolo dňa 3.9.2006 odcudzené neznámym páchateľom z parkoviska firmy Chrysler Austria Gesellschaft Viedeň, ktorá bola odškodnená poisťovňou Generali Versicherung AG sumou 39.215,75 eura, pričom táto poisťovňa (t.j. navrhovateľ) si uplatňuje ako vlastník právo na vrátenie vozidla. Vykonaným dokazovaním mal ďalej preukázané, že odporca uzavrel dňa 22.6.2007 s L.. W. C. zmluvu o spotrebnom úvere č. X. na financovanie ojazdeného motorového vozidla M. B. Y. tmavozelenej metalízy, s VIN: XJXGRXXKXXCXXXXXX, ktoré malo byť dodané spoločnosťou AUTOALLES, s.r.o. Na zabezpečenie pohľadávky na vrátenie úveru uzavrel odporca v ten istý deň s L.. W. C. zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP, ktorou malo byť vlastnícke právo k predmetu financovania, teda k vozidlu M. B. Y. s VIN: XJXGRXXKXXCXXXXXX, prevedené na odporcu. Súd prvého stupňa záverom uviedol, že žiaden z listinných dôkazov predložených navrhovateľom nepreukazuje tvrdenie o existencii jeho vlastníckeho práva k vozidlu M. B. Y. s VIN: XJXGRXXKXXCXXXXXX. Z vykonaného dokazovania sa nepodarilo zistiť ani to, že by navrhovateľ bol vlastníkom tohto vozidla v určitom čase a na základe určitej právnej skutočnosti. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadnu zmluvu alebo iný právny úkon, ktorý by zakladal jeho vlastnícke právo k uvedenému vozidlu v zmysle § 132 ods. 1 Obč. zák.; neuniesol teda dôkazné bremeno. Návrh navrhovateľa je návrhom určovacím, ktorý predpokladá pre svoju úspešnosť preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Zistený skutkový stav však neumožnil podľa súdu prvého stupňa prijať záver o tom, že by navrhovateľ mohol mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pre úplnosť súd prvého stupňa poznamenal, že s poukazom na § 446 Obch. zák. možno nadobudnúť kúpou vec do vlastníctva za určitých okolností aj od nevlastníka. Ak by aj navrhovateľ preukázal, že vlastnícke právo k vozidlu nadobudol právne relevantným spôsobom a má aj naliehavý právny záujem na určení tohto práva, tak vzhľadom na následné prevody vlastníckeho práva k uvedenému vozidlu by bolo potrebné skúmať, či vlastnícke právo nepatrí už inej osobe. Na základe uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal špecifikovanú náhradu trov konania. Odmenu za jeden úkon právnej služby stanovil v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.; nepriznal uplatnenú náhradu za stratu času právneho zástupcu odporcu, keď pojednávania boli vykonané v Bratislave, teda v mieste jeho sídla. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla zn. M. B. Y. XGR/C, tmavozelenej farby, číslo karosérie (VIN): XJXHCEXMXXYXXXXXX, číslo motora XXXXXXXXXXXXXX, príp. napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní sa domáhal určenia vlastníctva uvedeného vozidla s uvedeným VIN, a nie vozidla s VIN: XJXGRXXKXXCXXXXXX. Je otázne, prečo sa súd prvého stupňa zaoberal vozidlom s uvedeným VIN: XJXGRXXKXXCXXXXXX (resp. nálepkám s uvedeným VIN), keď toto vozidlo nebolo predmetom konania. Svoje vlastnícke právo odvodzuje z čl. 5 bod 4 podmienok havarijného poistenia vozidla, ktoré boli súčasťou zmluvy o havarijnom poistní vozidla uzavretej medzi navrhovateľom a pôvodným vlastníkom - spoločnosťou Chrysler Austria Gesellschaft m.b.H. so sídlom Felmayergasse 2, Viedeň - podľa ktorých ak sa odcudzený alebo ukradnutý predmet vráti na miesto až po uplynutí dvoch mesiacov od príchodu hlásenia o škode, stáva sa majetkom poisťovateľa. Predložil list údajov (technický preukaz) predmetného vozidla zo dňa 23.12.2005 preukazujúci vlastnícke právo pôvodného vlastníka. Dňa 27.10.2006 vyplatil pôvodnému vlastníkovi v dôsledku krádeže (poistnej udalosti) 39.215,75 eura. Predložil aj čestné vyhlásenie pôvodného vlastníka zo dňa 12.5.2011, kde pôvodný vlastník potvrdil všetky vyššie uvedené skutočnosti (uzavretie poistnej zmluvy, ktorej súčasťou boli podmienky havarijného poistenia, vyplatenie poistného plnenia na základe krádeže a nadobudnutie vlastníctva k vozidlu navrhovateľom). S poukazom na možnosť nadobudnúť vlastníctvo aj inou zmluvou v zmysle § 132 ods. 1 Obč. zák. nič nebránilo dohode medzi pôvodným vlastníkom vozidla a navrhovateľom v rámci všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel, aby v prípade splnenia stanovených podmienok došlo k nadobudnutiu vozidla poisťovňou. Vzhľadom na uvedené listiny nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ nepredložil žiaden právny úkon, ktorý by zakladal jeho vlastnícke právo k vozidlu. Súd prvého stupňa sa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. predloženými dôkazmi vôbec nezaoberal. Za nesprávny považoval aj záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu; tento nie je nutné preukazovať, nakoľko je prezumovaný § 97 ods. 1 Tr. por.; navyše bez požadovaného určenia sa navrhovateľ nemôže domáhať vrátenia vozidla z úschovy. Záver súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu je nelogický, nakoľko v prípade takéhoto nedostatku je na mieste zamietnutie návrhu bez ďalšieho zaoberania sa vecou samou. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal odvolanie odporca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 3.278,39 eura. Uviedol, že predmetom sporu bolo určenie vlastníctva k vozidlu, ktorého hodnota bola jednoznačne určitá v sume 49.790,88 eura (1.500.000,- Sk). Súd prvého stupňa tak mal postupovať v zmysle § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 10 ods. 2 vyhl. Namietol aj nesprávnu aplikáciu § 17 ods. 1 vyhl., keď bola vykonaná cesta z okresu Bratislava I, kde má advokát sídlo, do okresu Bratislava V. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa neskúmal vlastnícke právo k dvom rôznym vozidlám, ale k jednoznačne identifikovanému vozidlu. Predložené podmienky havarijného poistenia vozidla sú len všeobecnými podmienkami, z ktorých nevyplýva, k akej konkrétnej zmluve sa vzťahujú, k akému dátumu boli účinné a vzhľadom na ich elektronickú formu ani to, či skutočne ide o platné poistné podmienky navrhovateľa. Predložené podmienky havarijného poistenia mali tvoriť súčasť poistnej zmluvy, t.j. navrhovateľ bol povinný spolu s týmito podmienkami predložiť poistnú zmluvu podpísanú navrhovateľom a údajným pôvodným vlastníkom. Samotný navrhovateľ však potvrdil, že nie je schopný poistnú zmluvu predložiť, nakoľko ju nearchivuje. Z kópie technického preukazu nie je zrejmé, kedy a aký orgán tento preukaz vydal, pričom evidentne nejde o úradnú listinu vo forme technického preukazu s príslušnými ochrannými prvkami. Uvedené sa vzťahuje aj na elektronický príkaz k úhrade údajnej poistnej sumy dňa 27.10.2006 pôvodnému vlastníkovi. Predložené dôkazy neobsahujú ani len zhodné označenie poistnej udalosti, čo vzbudzuje ďalšie pochybnosti o ich hodnovernosti. Čestné vyhlásenie uvedené tvrdenia len rekapituluje; nemôže však nahradiť chýbajúcu poistnú zmluvu, ani ozrejmiť podmienky prechodu vlastníckeho práva na poisťovňu podľa rakúskeho právneho poriadku v prípade odcudzenia motorového vozidla. Navrhovateľ nepreukázal žiaden vzťah k predmetnému motorovému vozidlu, nemôže mať preto naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd prvého stupňa sa touto otázkou zaoberal len podporne, keď nedostatok naliehavého právneho záujmu nebol hlavným dôvodom zamietnutia návrhu. Odvolací súd prejednal odvolania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V zmysle citovaného ustanovenia sa z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku vyžaduje, aby odôvodnenie obsahovalo najmä - podstatný obsah prednesov účastníkov, - vysvetlenie o tom, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, - vysvetlenie o tom, z ktorých dôkazov vychádzal pri skutkových zisteniach, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, - právne posúdenie veci, t.j. vysvetlenie, z akých právnych ustanovení vychádzal pri rozhodovaní a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nerešpektuje § 157 ods. 2 O.s.p. a neobsahuje požadované náležitosti, predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Predmetom konania bolo určenie vlastníctva a zaplatenie nákladov súvisiacich so zaistením vozidla a jeho úschovou, čo konštatuje aj súd prvého stupňa v prvom odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa uplatneného nároku na zaplatenie nákladov súvisiacich so zaistením vozidla a jeho úschovou však nie je dostatočné a presvedčivé. Absentuje v ňom, čoho konkrétne sa navrhovateľ v konaní domáha, t.j. zaplatenia nákladov v akej výške. Pre úplnosť je potrebné dodať, že navrhovateľ svoj návrh v uvedenej časti vôbec neodôvodnil a k uvedenej časti návrhu nič neuviedol ani na pojednávaniach. Za daného stavu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v uvedenej časti postupovať v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. a uznesením vyzvať navrhovateľa na doplnenie neúplného podania s uvedením, ako treba doplnenie urobiť, najmä aby - pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k požadovaným nákladom, - označil dôkazy, ktorých sa dovoláva na preukázanie uvedených skutočností, - uviedol, čoho konkrétne sa domáha, t.j. náhrady nákladov v akej výške. Súd prvého stupňa svojim postupom, keď v uvedenej časti konal a rozhodoval bez toho, aby navrhovateľa vyzval na doplnenie návrhu v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., odňal navrhovateľovi možnosť realizácie jeho procesných práv a teda uvedeným spôsobom mu odňal možnosť konať pred súdom. Z odôvodnenia rozsudku potom nie je zrejmé, o akej výške náhrady nákladov a na základe akých skutočností súd prvého stupňa rozhodoval. Napadnutý rozsudok je na uvedenom základe v danej časti nepreskúmateľný. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti odporcovi. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Súčasťou odôvodnenia rozsudku o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. musí byť tiež vysvetlenie, na základe čoho súd dospel k záveru, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V prípade nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. súd návrh na začatie konania zamietne pre tento nedostatok bez toho, aby sa vecne zaoberal existenciou alebo neexistenciou právneho vzťahu alebo práva. V predmetnej veci súd prvého stupňa zamietol návrh s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia o existencii vlastníckeho práva k vozidlu. Zároveň však zamietnutie návrhu odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. Svoj záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu súd prvého stupňa ničím neodôvodnil. Napadnutý rozsudok je na uvedenom základe v danej časti nepreskúmateľný. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vzhľadom ku spornosti otázky vlastníctva motorového vozidla medzi účastníkmi konania (obaja si podľa uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 18.3.2009 uplatnili právo na vrátenie vozidla) navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Rovnako odvolacia námietka navrhovateľa k danosti naliehavého právneho záujmu na základe § 97 ods. 1 Tr. por. v súvislosti s možnosťou vydania veci vlastníkovi je plne dôvodná. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ohľadom určenia vlastníctva taktiež nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p., keď súd prvého stupňa v časti, v ktorej mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, uviedol: „Žiadny z listinných dôkazov predložených navrhovateľom resp. jeho právnym zástupcom nepreukazuje tvrdenie navrhovateľa o existencii jeho vlastníckeho práva k vozidlu M. B. Y. s VIN: XJXGRXXKXXCXXXXXX. Z vykonaného dokazovania sa nepodarilo zistiť ani to, že by navrhovateľ bol vlastníkom tohto vozidla v určitom čase a na základe určitej právnej skutočnosti. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadnu zmluvu alebo iný právny úkon, ktorý by zakladal jeho vlastnícke právo k uvedenému vozidlu v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto otázke, ktorá je pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu podstatná, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno“. Súd prvého stupňa mal v súlade s § 132 O.s.p. vykonané dôkazy vyhodnotiť každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Vyhodnotenie dôkazov mal následne odôvodniť tak, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo presvedčivé a zaoberalo sa všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. V odôvodnení však absentuje hodnotenie dôkazov zodpovedajúce § 157 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ preukazoval svoje tvrdenia listinami, ktoré založil do spisu. Súd prvého stupňa však mimo všeobecného konštatovania, že nimi vykonal dokazovanie, tieto listiny vôbec nevyhodnotil (mimo všeobecného záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia o vlastníckom práve). Navyše zo zápisníc o pojednávaniach ani nevyplýva, že by súd prvého stupňa vykonal dokazovanie založenými listinami v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa tak nevykonal a následne nevyhodnotil žiaden dôkaz, ktorým navrhovateľ preukazoval vlastníctvo k vozidlu. Je pravdou, že navrhovateľ nepredložil žiadnu zmluvu, ktorá by zakladala jeho vlastnícke právo, ale predložil iné dôkazy, ktoré súd prvého stupňa vôbec nevykonal a nevyhodnotil; predčasný bol preto aj poukaz na § 446 Obch. zák. Odvolací súd sa z rovnakého dôvodu nemôže zaoberať námietkami odporcu k týmto dôkazom, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu. K náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že pri určení vlastníctva sa stanoví základná sadzba tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty veci, za ktorú sa považuje cena veci (§ 9 ods. 1, v 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). S miestom sídla právneho zástupcu odporcu a v tejto súvislosti s otázkou nároku na náhradu za stratu času sa súd prvého stupňa dostatočne a správne vyporiadal v napadnutom rozsudku. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní súd prvého stupňa v prípade, že navrhovateľ zotrvá na návrhu v časti zaplatenia nákladov súvisiacich so zaistením vozidla a jeho úschovou (vzhľadom ku skutočnosti, že v odvolaní v prípade zmeny napadnutého rozsudku žiadal len určenie vlastníctva vozidla), bude postupovať naznačeným spôsobom. Ak navrhovateľ na výzvu doplní návrh v uvedenej časti, súd prvého stupňa rozhodne po vykonanom dokazovaní aj o uvedenej časti návrhu. Ak navrhovateľ na výzvu návrh v uvedenej časti nedoplní a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní o uvedenej časti pokračovať, súd prvého stupňa bude postupovať v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. V časti určenia vlastníctva sa súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní pre danosť naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení vecne zaoberať požadovaným určením a po vykonaní navrhovaného dokazovania opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p. (pričom sa bude zaoberať aj všetkými námietkami odporcu k založeným listinám). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.