Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/262/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200425 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:6010200425.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: V. V., K. X, V., C.: XX XXX XXX, zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, JUDr. Daniel Futej, konateľ a advokát, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/1264-10940/2010/991266-r zo dňa 25.02.2010, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/222/1264-10940/2010/991266-r zo dňa 25.02.2010 a platobný výmer Daňového úradu Bratislava III č. 602/231/102108/09/Huč zo dňa 29.09.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 645,49 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 24.05.2010, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.06.2010, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/1264-10940/2010/991266-r zo dňa 25.02.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Bratislava III (ďalej len správca dane) č. 602/231/102108/09/Huč zo dňa 29.09.2009 o určení rozdielu dane z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie 2003 v sume 3.531,16 eur postupom podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.). Žalobca v žalobe uviedol, že listom zo dňa 23.02.2009 mu správca dane oznámil výkon daňovej kontroly pre daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2003 a následne ho listom zo dňa 14.05.2009 vyzval na predloženie účtovných dokladov preukazujúcich hospodárske a účtovné operácie za zdaňovacie obdobie z roku 2003. Žalobca dňa 15.05.2009 prostredníctvom splnomocneného zástupcu predložil správcovi dane potvrdenie Obvodného oddelenia PZ v Bratislave IV zo dňa 24.12.2008 o odcudzení podkladov k účtovníctvu za roky 2003 až 2006. Listom z 19.05.2009 vyzval správca dane žalobcu opätovne na predloženie účtovných dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie a po márnom uplynutí lehoty na ich predloženie pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pričom daň určil na základe daňového priznania žalobcu k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003, výkazu o príjmoch a výdavkoch a výkazu o majetkoch a záväzkoch žalobcu. Základ dane určil tak, že od príjmov vykázaných žalobcom na riadku 28 daňového priznania vo výške 488.811,- Sk odpočítal sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 38.760,- Sk, výdavky žalobcu deklarované v daňovom priznaní v sume 454.875,- Sk nevzal pri zisťovaní základu dane do úvahy. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., pretože správca dane nedodržal postup podľa § 29 ods. 6 tohto zákona, pri zisťovaní základu dane neaplikoval zásady daňového konania vyjadrené v § 2 a nezistil daň dostatočne spoľahlivo. Mal zato, že daňové priznanie podané žalobcom nemožno považovať za pomôcku pre účely určenia dane. Pomôckou môžu byť podľa žalobcu len ten dôkaz, ktorým správca dane disponuje alebo ktorý si zaobstará bez súčinnosti daňového subjektu pri dokazovaní chýbajúcich skutočností. Žalobca namietal, že správca dane pri určení dane nevyužil žiadnu pomôcku, vychádzal výlučne z parciálneho údaju uvedeného v daňovom priznaní (riadok 28 daňového priznania) bez toho, aby vzal do úvahy ďalšie informácie (napr. riadok 29 - výdavky), ktoré žalobca v daňovom priznaní uviedol. Nepoužil pri určení dane žiadne svedecké výpovede, znalecké posudky, vyjadrenia iných správcov dane a ostatných orgánov štátnej moci, či vlastné poznatky zo zdaňovania subjektov podobných žalobcovi a teda v rozpore s § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. neurčil daň za použitia pomôcok. Žalobca namietal, že pri postupe podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. musí správca dane určiť pomocou pomôcok nielen príjmy, ale aj primerané výdavky a musí prihliadnuť aj k ďalším okolnostiam, z ktorých plynú výhody a neboli daňovým subjektom uplatnené. S výnimkou odpočítania zákonnej nezdaniteľnej časti základu dane od základu dane sa správca dane podľa žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal s výdavkovou časťou daňového priznania, konštatoval len, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a svoje výdavky dostatočne nedokladoval. Tento postup správcu dane bol podľa názoru žalobcu arbitrážny a v rozpore s § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., pretože neurčil dostatočne spoľahlivo výšku výdavkov žalobcu napriek tomu, že mu to zákon ukladá. Pri zisťovaní dane mal podľa žalobcu prihliadnuť aj na ďalšie náklady žalobcu spojené so samotným výkonom podnikateľskej činnosti (napr. daňové spisy iných podnikateľských subjektov), ale aj na informácie zo Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a pod., čím mohol zistiť aj okolnosti, z ktorých mohli vyplynúť pre žalobcu aj určité výhody, ako to vyplýva z § 44 ods. 3 zákona. Nevyzval tiež žalobcu na identifikáciu dodávateľov alebo odberateľov, ktorých účtovné doklady by mohli prispieť k správnemu určeniu dane. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že daňové priznanie žalobcu za rok 2003 (a roky ďalšie) bolo správcovi dane doručené dňa 04.12.2008 a to až na základe výzvy správcu dane zo dňa 15.10.2008. Nešlo teda iba o náhodné opomenutie, resp. oneskorené podanie daňového priznania, ale o ignorovanie základných zákonných povinností zo strany žalobcu. Správcovi dane bolo následne doručené potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Karlova Ves, že žalobca ústne oznámil dňa 24.12.2008 odcudzenie tašky s obsahom podkladov k účtovníctvu za roky 2003-2006, teda zhodou okolností k odcudzeniu malo prísť niekoľko dní po podaní daňového priznania. Správca dane teda nemohol pristúpiť k dokazovaniu v dôsledku konania žalobcu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti a daňové priznania podal až na základe výzvy správcu dane. Podľa názoru žalovaného správca dane nemal inú zákonnú možnosť ako určiť daň podľa pomôcok, použiť žalobcom citované pomôcky je však možné iba za predpokladu, že tieto existujú, resp. mohli byť správcom dane obstarané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že žalobca mal vydaný živnostenský list na 6 ohlasovacích živností, pričom nie je zrejmé, v akých činnostiach v skutočnosti podnikal a preto nebolo možné porovnávať iné jemu podobné daňové subjekty. Doklady mu boli údajne odcudzené za roky 2003-2006, pričom živnostenský list mu bol vydaný koncom roku 2002. Správca dane preto nemohol vychádzať z iných zdaňovacích období. Oznámením o odcudzení podkladov považoval žalobca daňovú kontrolu za vybavenú, nepovažoval za potrebné predložiť prípadne dodatočne si zaobstarané duplikáty dokladov, doložiť odpisy dodatočne získaných dodávateľských faktúr, pokiaľ také skutočnosti existovali. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol oboznámený so začatím daňovej kontroly a bol vyzvaný na predloženie dokladov, preto bolo v jeho záujme obstarať čo najviac písomností, ktoré by správca dane pri určení dane mohol využiť. Podľa názoru žalovaného bolo vyžiadanie písomností, na ktoré poukazoval žalobca, jeho povinnosťou. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia splnenia podmienok pre určenie dane podľa pomôcok. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že na základe žiadosti Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava II zo dňa 23.09.2008 bola dňa 13.05.2009 začatá u žalobcu daňová kontrola, o výkone ktorej bol žalobca riadne upovedomený. Listom zo dňa 14.05.2009 vyzval správca dane žalobcu na predloženie účtovných dokladov preukazujúcich hospodárske a účtovné operácie za zdaňovacie obdobie roku 2003, ktorého sa daňová kontrola týkala. Splnomocnený zástupca žalobcu predložil dňa 15.05.2009 správcovi dane potvrdenie Obvodného oddelenia PZ v Bratislave IV zo dňa 24.12.2008 o odcudzení podkladov k účtovníctvu za roky 2003-2006, podľa ktorého boli žalobcovi doklady odcudzené dňa 23.12.2008. Listom zo dňa 19.05.2009 bol žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu opätovne vyzvaný na predloženie vyššie uvedených dokladov. Nakoľko doklady neboli správcovi dane predložené, pristúpil správca dane k procesu určovania dane podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pričom vychádzal z daňového priznania podaného žalobcom dňa 04.12.2008 a z pripojených výkazov o príjmoch a výdavkoch a majetku a záväzkoch. Daň určil tak, že príjmy zo živnosti uvedené na riadku 28 daňového priznania v sume 488.811,- Sk znížil o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sumou 38.760,- Sk a určil výšku základu dane na sumu 450.000,- Sk, z ktorej vyčíslil daň sumou 106.380,- Sk (3.531,16 eur). Výdavky vykázané na riadku 29 daňového priznania v sume 454.875,- Sk správca dane neuznal z dôvodu, že tieto neboli žalobcom preukázané. Platobným výmerom č. 602/231/102108/09/Huč zo dňa 29.09.2009 správca dane postupom podľa § 44 ods. 3,4 zákona č. 511/1992 Zb. určil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 zistený podľa § 29 ods. 6 uvedeného zákona v sume 3.531,16 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. I/222/1264-10940/2010/991266-r zo dňa 25.02.2010 zamietol z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 4 ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa ods. 6 ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 48 ods. 4 cit. zák. ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov a na zákonný rámec preskúmania rozhodnutia o určení dane podľa pomôcok pripadlo súdu predovšetkým posúdiť, či boli dodržané zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane a či bol zo strany daňových orgánov dodržaný zákonom stanovený postup pri určovaní dane. Po preskúmaní veci súd musel konštatovať, že zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok v danom prípade splnené neboli a ani následný postup daňových orgánov nebol v súlade so zákonom. Súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť, že žalobca sa oznámením správcovi dane o odcudzení účtovných dokladov k zdaňovaciemu obdobiu roku 2003 nezbavil povinnosti spolupracovať s daňovými orgánmi a predkladať dôkazy a tvrdenia o skutočnostiach, ktoré uviedol v daňovom priznaní a pripojených povinných výkazoch. Daňový subjekt je totiž podľa zákona povinný preukazovať skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane a to nielen tie, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ale aj tie, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. V prejednávanej veci správca dane vyzval žalobcu na predloženie účtovných dokladov preukazujúcich hospodárske a účtovné operácie za zdaňovacie obdobie roku 2003 aj po tom, čo bol žalobcom informovaný o odcudzení podkladov k účtovníctvu za uvedené zdaňovacie obdobie. Po márnom uplynutí stanovenej lehoty pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. Súd je toho názoru, že tento postup správcu dane v daňovom konaní neviedol k tomu, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Napriek dôkaznému bremenu, ktoré v daňovom konaní zaťažuje daňový subjekt, mal správca dane podľa názoru súdu v spolupráci zo žalobcom zistiť, z akej podnikateľskej činnosti žalobca dosiahol v kontrolovanom období príjmy a vynaložil výdavky a vyzvať žalobcu na predloženie bližšie špecifikovaných účtovných a iných dokladov, najmä k výdavkom uvedeným v daňovom priznaní (napr. duplikáty dodávateľských faktúr, potvrdenia Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a pod.), aby žalobca vedel, ktoré skutočnosti má správcovi dane preukazovať. Až po nesplnení takto konkrétne určenej povinnosti mohli byť v danom prípade splnené zákonné podmienky na postup podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. na určenie dane podľa pomôcok. Povinnosť aspoň rámcovo vymedziť skutočnosti, ktorá má daňový subjekt v daňovom konaní preukazovať, má správca dane aj vtedy, keď si daňový subjekt splní povinnosť podať za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie s niekoľkoročným omeškaním a následne po podaní oneskoreného daňového priznania tvrdí, že mu boli účtovné doklady k posudzovanému zdaňovaciemu obdobiu odcudzené. Z uvedených dôvodov je súd tej mienky, že daňové orgány oboch stupňov nesprávne vyhodnotili splnenie podmienok pre postup podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. na určenie dane z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2003 podľa pomôcok. V súlade so zákonom podľa názoru súdu nebol ani následný postup správcu dane pri určovaní dane podľa pomôcok. Aj keď zákon nevylučuje pri tomto spôsobe určovania dane použitie údajov uvedených žalobcom v daňovom priznaní a v pripojených výkazoch, nie je možné postupovať tak, že bez použitia akýchkoľvek ďalších pomôcok správca dane pri určení dane vychádza len z príjmov uvedených v daňovom priznaní, z ktorých odpočíta nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a všetky výdavky uvedené v daňovom priznaní vyhodnotí ako nepreukázané a v procese určovania dane ich neuzná, pričom konštatuje, že v súlade s § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by plynuli nejaké výhody pre daňovníka. Žalovaný ani správca dane sa ani nepokúšali zistiť, v akej oblasti žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období podnikal a aké by boli primerané výdavky podnikateľa v podobnom postavení ako žalobca k ním vykázaným príjmom. Daňové orgány nevyužili zákonné prostriedky, ktoré mu umožňovali zistenie tých skutočností, ktoré by znižovali daňový základ žalobcu a nedbali tak dostatočne na povinnosti ustanovené v § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.. Preto musel súd konštatovať, že pri rozhodovaní v prejednávanej veci vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že postup žalovaného i správcu dane v daňovom konaní nebol z vyššie uvedených dôvodov v súlade so zákonom. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. a rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal mu právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu vo výške 66 eur a na právnym zástupcom žalobcu vyčíslených nákladoch právneho zastúpenia advokátom za 4 úkony právnej služby po 120,23 eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2x písomné podanie vo veci na súd, účasť na pojednávaní) podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ , § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 4x 7,21 eur paušálna náhrada telekomunikačných výdavkov a miestneho prepravného, spolu v sume 645,49 eur (vrátane DPH). Náhradu trov konania v uvedenej výške je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 OSP. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.