Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/208/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9008010100 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:9008010100.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: KSR - Kameňolomy Slovenskej republiky, s.r.o., IČO: 31 559 123, Neresnícka cesta 3, Zvolen, zastúpený: Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 41, Zvolen, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, za účasti: GEOtrans - LOMY, s.r.o., Sása 331, zastúpený: JR LEGAL ADVISORY, s.r.o., Námestie M. Benku 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 574/2008-3400 zo dňa 20.03.2008, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. Žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov konania účastníkovi GEOtrans - LOMY, s.r.o. v sume 459,02 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 26.05.2008, neskôr postúpenou tunajšiemu súdu, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 574/2008-3400 zo dňa 20.03.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Hlavného banského úradu, ktorý svojim rozhodnutím č.k. 1641-3093/2007 zo dňa 09.12.2007 zrušil mimo odvolacieho konania rozhodnutie č. 2174/511/Pk-Go/2005 zo dňa 07.12.2005, ktorým Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici povolil žalobcovi banskú činnosť - „otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Vígľaš“. Hlavný banský úrad zrušil rozhodnutie o povolení banskej činnosti žalobcu z dôvodu, že podľa jeho tvrdenia žalobcovi začala plynúť trojročná lehota na začatie dobývania výhradného ložiska v dobývacom priestore Vígľaš od dátumu zmluvného prevodu (29.06.1992), resp. od 01.01.2002, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 558/2001 Z.z.. Žalovaný vo svojom rozhodnutí tvrdil, že žalobcovi zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Vígľaš márnym uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 27 ods. 12 druhá veta zákona č. 44/1988 Zb. (banský zákon) účinného od 31.05.2007. Žalobca s týmto názorom nesúhlasil. Tvrdil, že mu právo dobývať výhradné ložisko nezaniklo. Počítanie trojročnej lehoty od dátumu nadobudnutia dobývacieho priestoru Vígľaš žalobcom dňa 29.06.1992 resp. neskôr od 01.01.2002 žalobca považoval za nesprávne, nemajúce oporu v platnom práve. Hlavný banský úrad svojim konaním hrubo porušil princíp zákazu retroaktivity, ako jednej zo základných zásad právneho štátu. Podľa žalobcu Hlavný banský úrad nesprávne vyložil nielen ustanovenie § 27 ods. 12 banského zákona účinného do 31.05.2007, ale aj ústavný princíp zákazu retroaktivity, keďže v napadnutom rozhodnutí uvádza, že trojročná lehota uvedená v § 27 ods. 12 druhá veta banského zákona účinného do 31.05.2007 sa počíta od dátumu prevodu dobývacieho priestoru resp. od dátumu účinnosti zákona č. 558/2001 Z.z.. Žalobca namietal, že v čase zmluvného nadobudnutia dobývacieho priestoru žalobcom banský zákon vo vtedy platnom a účinnom znení neobsahoval povinnosť začať výhradné ložisko dobývať v lehote 3 rokov od doby jeho nadobudnutia a taktiež, že hlavný banský úrad opomenul uviesť, na základe akého ustanovenia banského zákona žalobcovi zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska dňom 31.12.2004, keďže právne predpisy takéto ustanovenia neobsahujú. Žalobca svoju argumentáciu v žalobe oprel o nález pléna Ústavného súdu SR č. 36/95, podľa ktorého v ústavnom poriadku SR platiaci všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z článku 1 Ústavy SR, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Taktiež sa žalobca odvolal na konanie pred Krajským súdom v Banskej Bystrici o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vedenej pod sp. zn.. 23S 161/2007, kde v rozhodnutí súd žalobcovi vyhovel a v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že právny stav je daný a nie je možné ho obchádzať inou výkladovou argumentáciou novely banského zákona a vzťahovať jeho nový inštitút i na čas pred účinnosťou tejto novely. Žalobca zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 558/2001 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal banský zákon nevyplýva skutočnosť, že Obvodný banský úrad môže zrušiť dobývací priestor alebo ho určiť inej organizácii aj v prípade určení a prevodov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tejto novely. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 558/2001 Z.z. nevyplýva ani skutočnosť, že Obvodný banský úrad môže zrušiť dobývací priestor alebo ho určiť inej organizácii v prípade nedobývania v trojročnej lehote počítanej od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. od 01.01.2002. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobca rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Na základe žiadosti obchodnej spoločnosti GEOtrans - LOMY, s.r.o., IČO: 35 703 369, Sása 331 súd vydal uznesenie č.k. 2S 208/08-93 zo dňa 03.05.2010, ktorým uvedenú spoločnosť pribral do konania. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.06.2009 žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 09.07.2008 zasielané ku konaniu vedenom pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2 S 96/08. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol, že zákonný dôvod na preskúmanie rozhodnutia Obvodného banského úradu vyplýva z § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 558/2001 Z.z., ktorým bol novelizovaný banský zákon, neobsahuje prechodné ustanovenia, povinnosti vyplývajúce z § 27 ods. 12 druhá veta banského zákona platia od dátumu 01.01.2002, kedy nadobudla táto novela účinnosť. V každom konkrétnom momente sa posudzuje právny stav podľa právnej normy platnej a účinnej v tomto konkrétnom momente, ak právny predpis, ktorý obsahuje túto právnu normu neobsahuje osobitné ustanovenia, ktoré by pôsobnosť právnych noriem na právne vzťahy regulované týmto právnym predpisom vylučovali, obmedzovali, odďaľovali, alebo odkladali. V prípade, že právny predpis takéto osobitné ustanovenie neobsahuje, čo je aj v prípade zákona č. 558/2001 Z.z., znamená to, že právne normy obsiahnuté v tomto právnom predpise sa v plnej miere vzťahujú na všetky právne vzťahy regulované týmto právnym predpisom. Od 01.01.2002 teda začala plynúť lehota podľa § 27 ods. 12 banského zákona v znení zákona č. 558/2001 Z.z.. Žalobca od 01.01.2002 do 31.12.2004 nedobýval ložisko v dobývacom priestore Vígľaš, čiže naplnil podstatu § 27 ods. 12 druhá vety banského zákona. Po tomto dátume od 01.01.2005 mal Obvodný banský úrad zo zákona povinnosť zrušiť dobývací priestor alebo ho určiť inej organizácie na základe výberového konania. Ďalšie námietky uvedené v žalobe žalovaný považoval za právne irelevantné a žiadal žalobu zamietnuť. Ďalší účastník sa k žalobe písomne nevyjadril, na pojednávaní pred súdom poukázal na vyjadrenie žalovaného, s ktorými sa stotožnil. Žalobu žiadal zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 2174/511/Pk-Go/2005 zo dňa 07.12.2005 bola žalobcovi povolená banská činnosť v dobývacom priestore Vígľaš. Dňa 09.12.2007 pod č. 1641-3093/2007 Hlavný banský úrad ako správny orgán vyššieho stupňa nadriadený Obvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici, príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. zrušil rozhodnutie č. 2174/511/Pk-Go/2007 zo dňa 07.12.2005, ktorým bola Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici povolená žalobcovi banská činnosť v dobývacom priestore Vígľaš na roky 2006-2010. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 20.03.2008 rozhodnutím č. 574/2008-3400 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, že prvostupňový správny orgán (Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici) pochybil v tom, že začal správne konanie o povolenie banskej činnosti na základe žiadosti žalobcu napriek tomu, že mal zo svojej úradnej činnosti zistiť, že žalobcovi zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Vígľaš márnym uplynutím prekluzívnej lehoty podľa § 27 ods. 12 druhá veta banského zákona. Uvedené skutočnosti zistil Hlavný banský úrad a realizoval svoje oprávnenie a zároveň povinnosť danú mu správnym poriadkom v § 65 až 68 a preskúmal rozhodnutie mimo odvolacieho konania z vlastného podnetu, protiprávny stav odstránil a uviedol do súladu s platnými právnymi všeobecne záväznými právnym predpismi. K námietke žalobcu, že v danom prípade ide o retroaktívnu právnu normu žalovaný uviedol, že ide o nepravú retroaktivitu znamenajúcu, že ak trvá skôr vzniknutý právny vzťah aj naďalej, posúdi sa odo dňa účinnosti nového zákona tento vzťah aj jeho právne následky, vzniknuté po účinnosti nového zákona, podľa nového zákona. Podobne sa posúdi aj priebeh a trvanie lehôt, ktorých vzťah začal počas účinného staršieho zákona a neskončil pred nadobudnutím účinnosti nového zákona. Tento druh retroaktivity je v právnom štáte prípustný. Povinnosti žalobcu pri využívaní výhradného ložiska sú uvedené v § 20 ods. 1 banského zákona. Medzi taxatívne uvedenými povinnosťami nie je uvedené začatie dobývania výhradného ložiska. Banský zákon v platnom znení do 31.05.2007 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by nariaďovalo žalobcovi lehotu na začatie dobývania výhradného ložiska. Závisí iba od jeho vôle, kedy sa rozhodne začať výhradné ložisko dobývať. Musí si však byť vedomý aj následkov svojho konania, ak do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo od jeho prevodu nezačne výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie preruší na dlhší čas ako tri roky. Takúto povinnosť mal i žalobca, ktorý od roku 1992 do prvého štvrťroku 2007 nezačal výhradné ložisko v dobývacom priestore Vígľaš dobývať, čím ho blokoval pre prípadného iného záujemcu po dobu viac ako 14 rokov. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. (banský zákon) účinného od 01.01.2002 do 31.05.2007 Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor na návrh organizácie, ak sa dobývanie výhradného ložiska ukončilo alebo trvale zastavilo a bola ukončená likvidácia hlavných banských diel a lomov. Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie. Žalobca namietal nesprávnu aplikáciu § 27 ods. 12 banského zákona účinného do 31.05.2007, nesúhlasil s právnym záverom žalovaného o zániku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Vígľaš márnym uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty podľa tohto ustanovenia banského zákona. Za nesprávne žalobca považoval počítanie trojročnej lehoty od dátumu nadobudnutia dobývacieho priestoru Vígľaš (29.06.1992) resp. neskôr od účinnosti novely banského zákona č. 558/2001 Z.z. (01.01.2002) a tvrdil, že mu právo dobývať výhradné ložisko nezaniklo. Súd po preskúmaní podaní účastníkov konania, pripojeného administratívneho spisu a príslušných zákonných ustanovení, ktoré v priebehu pre posúdenie prípadu relevantného času menili režim dotknutých právnych vzťahov konštatoval nasledovné: Žalobca v roku 1992 získal zmluvným prevodom právo dobývania výhradného ložiska v dobývacom priestore Vígľaš. Zákonom č. 558/2001 Z.z. účinným od 01.01.2002 bol novelizovaný banský zákon, pričom podľa doplneného ods. 12 § 27 Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky. Žalobca od nadobudnutia práva v roku 1992, pred účinnosťou zákona č. 558/2001 Z.z. ani po vzniku jeho účinnosti banskú činnosť v dobývacom priestore Vígľaš nevykonával. Od 01.01.2002 mu začala plynúť v zmysle § 27 ods. 12 banského zákona prekluzívna lehota, ktorá žalobcovi márne uplynula dňom 31.12.2004. Súd sa nestotožnil s výhradou žalobcu o spätnom (retroaktívnom) pôsobení novely banského zákona účinnej od 01.01.2002. Retroaktivitu právneho predpisu rozlišujeme na dva druhy, pravú a nepravú. Pokiaľ pravou retroaktivitou nazývame spätnú účinnosť a táto sa v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu, nepravá retroaktivita sa za určitých okolností akceptuje. Za nepravú retroaktivitu sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zákona, no zároveň prinesie určité zmeny práv (alebo povinností), ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich základe zavedie nové práva alebo povinnosti. Nepravá retroaktivita jednoznačne umožňuje zákonodarcovi vstúpiť aj do takých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Nepravá retroaktivita teda nepripúšťa, aby neskoršia právna norma neuznala právne skutočnosti, na základe ktorých došlo k vzniku určitých právnych vzťahov podľa predchádzajúcej právnej normy, no jednoznačne pripúšťa zmeny týchto právnych vzťahov. K namietanej retroaktivite zákona č. 558/2001 Z.z., novely banského zákona, súd uvádza, že nejde o spätne pôsobiaci predpis bez ohľadu na skutočnosť, že vznik priznaných práv žalobcu bol závislý od minulých skutočností. Na základe zmeneného právneho predpisu nezaniklo žalobcovi oprávnenie vykonávať banskú činnosť v dobývacom priestore, iba sa zmenili kritériá regulujúce túto povinnosť do budúcna, t.j. od 01.01.2002. Súd zdôrazňuje, že novú právnu úpravu nemožno považovať za rozpornú s princípom právnej istoty, t.j. s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR len z toho dôvodu, že ide o právnu úpravu odlišnú od predchádzajúcej, aj keď je prísnejšia z hľadiska ustanovených podmienok. Iný prístup by vylúčil do budúcnosti akúkoľvek zmenu právnej úpravy dosiaľ právne upravených otázok. Súd podotýka, že žalobcova námietka o porušení zákazu retroaktivity žalovaným nie je akceptovateľná. Obvodný banský úrad, po uplynutí lehoty § 27 ods. 12 banského zákona účinného od 01.01.2002, dňa 07.12.2005 rozhodnutím č. 2174/511/Pk-Go/2005 žalobcovi povolil v dobývacom priestore Vígľaš banskú činnosť. Prvostupňový správny orgán vydal takéto povolenie nerešpektujúc pritom dikciu ustanovenia § 27 ods. 12 banského zákona; napriek tomu, že žalobca nezačal výhradné ložisko dobývať. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici v danom čase podľa vtedy platných právnych predpisov bol povinný vydať len rozhodnutie, ktorým zruší dobývací priestor alebo ho určiť inej organizácii na základe výberového konania. Nebol oprávnený vydať žalobcovi povolenie na banskú činnosť v dobývacom priestore Vígľaš. Takéto rozhodnutie Obvodného banského úradu sa považuje za vydané contra legem. Preto sa súd stotožňuje s postupom a rozhodnutím Hlavného banského úradu ako správneho orgánu príslušného na preskúmanie rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici o zrušení vyššie uvádzaného rozhodnutia o povolení banskej činnosti. Je potrebné zdôrazniť, že pri preskúmavaní právoplatných rozhodnutí správnych orgánov mimo odvolacieho konania sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania tohto rozhodnutia. Preto rozhodujúcim bol zistený skutkový stav od 01.01.2002 do rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici o povolení banskej činnosti, kde mal správny orgán jednoznačne preukázané, že žalobca banskú činnosť v dobývacom priestore Vígľaš v tomto čase nevykonával. Uvedený skutkový stav je subsumovaný pod dikciu ustanovenia § 27 ods. 12 zaradený do banského zákona novelou vykonanou zákonom č. 558/2001 Z.z. účinnou od 01.01.2002. Hlavný banský úrad ani žalovaný, ktorý jeho rozhodnutie potvrdil v mimoodvolacom konaní, nemohli aplikovať neskoršie účinnú právnu úpravu novelizovaného banského zákona. Nad rámec potrebného odôvodnenia súd dodáva, že banský zákon bol novelizovaný zákonom 219/2007 Z.z., pričom s účinnosťou od 01.06.2007 príslušnému správnemu orgánu (Obvodnému banskému úradu) odpadla povinnosť vydať osobitné rozhodnutie o zrušení oprávnenia na dobývanie ložiska, pretože organizácii, ktorej bol určený dobývací priestor, alebo na ktorú bol dobývací priestor prevedený, zanikne oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore, ak nezačala výhradné ložisko dobývať v lehote, ktorú uviedla v konaní o určenie dobývacieho priestoru, v zmluve o prevode dobývacieho priestoru alebo v návrhu na prevod dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového konania podľa § 27a, alebo dobývanie prerušila na dobu dlhšiu ako tri roky, alebo nesplnila podmienky, ku ktorým sa zaviazala v zmluve o prevode dobývacieho priestoru podľa odseku 7, alebo v návrhu do výberového konania o prevod dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového konania podľa § 27a (ďalej len "nečinnosť organizácie"). Vzhľadom na uvedené dospel súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré i náležite odôvodnil. Hlavný banský úrad v súlade s jeho kompetenciou danou mu § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 preskúmal rozhodnutie jemu podriadeného Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici. Súd sa stotožnil s právnym záverom Hlavného banského úradu i žalovaného, že rozhodnutie č. 2174/511/Pk-Go/2005 zo dňa 07.12.2005, ktorým Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici žalobcovi povolil v dobývacom priestore Vígľaš banskú činnosť bolo vydané v rozpore so zákonom a preto ho bolo potrebné zrušiť. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý vo veci nemal úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd ďalšiemu účastníkovi konania GEOtrans - LOMY, s.r.o. podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania vo výške 459,02 Eur. Náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 120,23 Eur a režijný paušál 7,21 Eur, podanie na súd (žiadosť o pribratie za účastníka) 120,23 Eur a režijný paušál 7,20 Eur a účasť na pojednávaní dňa 26.10.2011 120,23,- Eur a režijný paušál 7,41 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná v súlade s § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/,§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ďalšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.