Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/142/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9010010025 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:9010010025.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15, Prešov, právne zastúpený: Ivančo, Rigo & Kukura s.ro., Advokátska kancelária, Dúhová 2, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Nám. Slobody 6, Bratislava, za účasti účastníka správneho konania B. B., XXX XX G. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. MVRR-2009/13605/64567-17 zo dňa 3.12.2009 v spojení s rozhodnutím Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. MVRR-2009-13605/28969-3/530/Pa zo dňa 24.6.2009, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou pôvodne Najvyššiemu súdu SR dňa 19.2.2010 sa žalobca domáhal preskúmania postupu žalovaného ako aj jeho rozhodnutia č. MVRR-2009-13605/64567-17 zo dňa 3.12.2009, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. MVRR-2009-13605/28969-3/530/Pa zo dňa 24.6.2009 potvrdené. Potvrdeným rozhodnutím Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR podľa § 69 ods. 2 správneho poriadku v konaní o proteste prokurátora vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove č. Kd 79/09-5 zo dňa 14.5.2009 a zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove, odboru štátnej stavebnej správy č. 2009-453/1554-2/SP-Ka zo dňa 6.4.2009 a zároveň určilo, že tento orgán je povinný ho nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Uvedeným rozhodnutím Krajský stavebný úrad zrušil rozhodnutie Stavebného úradu mesta Prešov (ďalej len stavebný úrad) č. B/26746/2008 zo dňa 22.12.2008 vo veci ohlásenia drobnej stavby oplotenia na pozemku parcely č. 3094, k.ú. K. B. stavebníkovi KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., Prešov. Stavebný úrad citovaným rozhodnutím vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove č. Pd 176/08-5 zo dňa 9.12.2008 proti opatreniu stavebného úradu č. B/2008/25777-Rá/495 zo dňa 28.11.2008 vydanému podľa § 57 stavebného zákona stavebníkovi - žalobcovi vo veci ohlásenia predmetnej drobnej stavby oplotenia. Stavebný úrad v rozhodnutí č. B/26746/2008 zo dňa 22.12.2008 v súlade s oprávnením podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona zároveň určil, že ohlásenú drobnú stavbu oplotenia možno zrealizovať len na základe stavebného povolenia. Žalobca je toho názoru, že na základe oznámenia, že stavebný úrad mesta Prešov nemá námietky proti ohláseniu drobnej stavby oplotenia na jeho pozemku, dobromyseľne nadobudol právo realizovať túto stavbu. Má za to, že do týchto práv bolo zasiahnuté vyhovením protestu okresného prokurátora, na základe ktorého bolo zrušené právoplatné opatrenie a to za použitia nesprávnej právnej úpravy a nerešpektovania základných procesných práv žalobcu. Žalobca poukázal na dôvody, ktoré uviedol v podnete na preskúmanie mimo odvolacieho konania proti rozhodnutiu stavebného úradu, kde namietal vecné neodôvodnenie rozhodnutia, použitie nesprávneho právneho predpisu, porušenie procesných práv ako účastníka konania, zásah do jeho nadobudnutých práv na podklade právoplatného rozhodnutia v dobrej viere, neopodstatnenosť občiansko-právnych námietok zúčastnenej osoby vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam citovaným i v rozhodnutiach ministerstva, taktiež neopodstatnenosť námietok požiarnej bezpečnosti ako aj neopodstatnenosť námietky prebiehajúceho konania o zriadenie vecného bremena pre konštitutívne účinky len do budúcna. Všetky tieto dôvody podľa žalobcu plne odôvodňovali vydanie pôvodného rozhodnutia Krajského stavebného úradu. Má za to, že vady rozhodnutia a postupu žalovaného zakladajú žalobný dôvod podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) a písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Žalobca uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, keď posúdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu ako orgánu vecne nespôsobilého k takémuto postupu, keď tento vybavil podanie žalobcu ako odvolanie a nie ako podnet na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu mimo odvolacieho konania a že takéto konanie má rôzne právne účinky v materiálnej oblasti. Má za to, že pokiaľ Krajský stavebný úrad pripustil odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v rámci konania o mimoriadnom dovolaní, potom jeho postup nemožno pokladať za zásadnú vadu ale iba za formálnu vadu, ktorá nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia, ktorá by odôvodňovala použitie mimoriadneho opravného prostriedku, ako je napríklad aj protest prokurátora. Ďalej uviedol, že len v dôsledku nesprávneho poučenia o neprípustnosti odvolania nenastáva právoplatnosť rozhodnutia jeho doručením a teda nemožno hovoriť o komplexnom hmotno-právnom dosahu na účastníkov. Ďalej uviedol, že podľa neho zásadné nepochopenie a tým i zásadné nesprávne právne posúdenie žalovaným plynie z posúdenia námietky žalobcu poukazujúce aj na to, že ani po zrušení rozhodnutia Krajského stavebného úradu Ministerstvom a vrátení mu veci na nové rozhodnutie, nebude môcť byť vydané iné rozhodnutie, než je zrušené rozhodnutie Krajského stavebného úradu. Žalobca je toho názoru, že aplikácia právnych noriem žalovaným pri jeho rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora a následným potvrdením tohto rozhodnutia zamietnutím ich rozkladu, viedla k nesprávnym rozhodnutiam vo veci v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia vo veci, pričom táto základná vada v spojení s nedostatkom dôvodov a nezrozumiteľnosťou rozhodnutím ministerstva sa vzťahujú z povahy veci na obe rozhodnutia ministerstva o proteste i o rozklade, a preto sú dôvody pre zrušenie týchto rozhodnutí. Ďalej uvádza, že postup ministerstva mal na následok najmä neochránenie jeho dobromyseľne nadobudnutých práv resp. zásah do právnej istoty nastolených vzťahov a porušenie jeho procesných práv. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje rozhodnutie Krajského stavebného úradu za materiálne správne a vytýka mu iba formálne vady a žiada jeho rozhodnutie zmeniť tak, že ho zruší a nevyhovie protestu krajského prokurátora a zároveň žiadal priznať trovy právneho zastúpenia. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 14.5.2010, kde uviedol, že zotrváva na doterajších rozhodnutiach, a preto žiada žalobu zamietnuť. Po podrobnom opise skutkového stavu a priebehu správnych konaní uviedol, že Krajský stavebný úrad nezistil, že rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané v konaní o proteste prokurátora proti opatreniu stavebného úradu, na ktoré sa vzťahuje ust. § 26 ods. 9 zákona o prokuratúre, a preto obsahovalo nesprávne poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie. Ďalej uviedol, že v § 53 správneho poriadku je zakotvený princíp generálnej klauzuly, že účastník konania sa môže odvolať proti každému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu s výnimkou, ak osobitný zákon vylučuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu. Osobitným predpisom v tomto prípade je zákon č. 135/2001 Z.z. o prokuratúre (ust. § 26 ods. 9). Poukázal na to, že účelom vylúčenia zákonného práva podať odvolanie je zamedziť prieťahom v konaní. Žalovaný ďalej zdôraznil, že rozhodnutie stavebného úradu vykazovalo vady, ktoré krajský stavebný úrad správne zistil a vytkol v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak nápravu týchto vád nebolo možné vykonať v odvolacom konaní, keďže odvolanie nie je prípustné, preto zhodne všetky správne orgány, ktoré vo veci rozhodovali, ako aj príslušný krajský prokurátor vyslovili názor, že v danom prípade vo veci rozhodoval vecne nepríslušný správny orgán. Na skutočnosť, že rozhodnutie nevydal vecne príslušný orgán preto museli prihliadať ex officio (nález Ústavného súdu č. ÚS 46/zväzok č. 17 Zb.). Vzhľadom na uvedené preto rozhodnutie krajského stavebného úradu bolo potrebné zrušiť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe § 249 ods. 2 OSP, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk/> najmenej 5 dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.12.2011 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení v § 246c ods. 1 veta prvá OSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalovaný postupoval v konaní podľa ust. § 69 ods. 2 správneho poriadku, keď rozhodnutím č. 2009-13605/28969-3/530/BA zo dňa 24.6.2009 vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove č. Kd 79/09-5 zo dňa 14.5.2009 a zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove, odbor štátnej stavebnej správy č. 2009-453/1554-2/ SP-Ka zo dňa 6.4.2009. Uvedeným rozhodnutím Krajský stavebný úrad zrušil rozhodnutie stavebného úradu mesta Prešov č. B/26746/2008 zo dňa 22.12.2008 vo veci ohlásenia drobnej stavby oplotenia na pozemku parcely č. 3094 k.ú. K. B., stavebníkovi - žalobcovi. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.6.2009 bolo potvrdené rozhodnutím MVRR SR č. 2009-13605/64567-17 zo dňa 3.12.2009 a nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2009. Ďalej bolo zistené, že Krajský stavebný úrad konal v odvolacom konaní podľa ust. § 59 ods. 3 správneho poriadku, keď rozhodnutím č. 2009-453/1554-2/SP-K zo dňa 6.4.2009 zrušil rozhodnutie stavebného úradu mesta Prešov č. B/26746/2008 zo dňa 22.12.2008 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad citovaným rozhodnutím vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove č. Pd 176/08-5 zo dňa 9.12.2008 proti opatreniu stavebného úradu č. B/2008/25777-Ra/495 zo dňa 28.11.2008, ktoré vydal podľa § 57 stavebného zákona stavebníkovi - žalobcovi vo veci ohlásenia predmetnej drobnej stavby oplotenia. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí, ktoré bolo zrušené Krajským stavebným úradom v súlade s opatrením podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona zároveň určil, že ohlásenú drobnú stavbu oplotenia možno zrealizovať len na základe stavebného povolenia. Proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu podal protest krajský prokurátor, ktorý poukázal na porušenie zákona najmä ustanovení § 3 ods. 1, § 46, § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku v spojení s § 26 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a nahradiť ho novým rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Krajský prokurátor porušenie zákona videl najmä v tom, že Krajský stavebný úrad po doručení spisového materiálu zo stavebného úradu bez ohľadu na závery prvostupňového orgánu nepreskúmal, či odvolanie spĺňalo všetky požadované náležitosti, teda, či nebolo podané oneskorene, či ho podala oprávnená osoba a či je prípustné. Nezistil, že rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané v konaní o proteste prokurátora proti opatreniu stavebného úradu, na ktoré sa vzťahuje ust. § 26 ods. 9 zákona o prokuratúre a obsahovalo nesprávne poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie. Žalovaný v konaní o proteste krajského prokurátora podľa § 69 správneho poriadku potom preskúmal protestom napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci a dospel k záveru, že bolo dôvodné protestu krajského prokurátora vyhovieť a rozhodnutie krajského stavebného úradu zrušiť s tým, že tento orgán bol povinný ho nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Poukazujúc na ust. § 53 a 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku dôvodil ust. § 26 ods. 9 zákona č. 135/2001 Z.z. o prokuratúre, kde platí zásada, že proti rozhodnutiu (opatreniu)o proteste prokurátora sa nemožno odvolať ani podať rozklad. Žalovaný na základe tohto zhodne s názorom krajského prokurátora zistil, že Krajský stavebný úrad nepostupoval v súlade so zákonom, vec preskúmaval v odvolacom konaní a mal za to, že vo veci rozhodoval vecne nepríslušný správny orgán. Vyššie uvedený právny názor zhodne vyslovili ako krajský prokurátor v proteste prokurátora č. Kd 79/09-5 zo dňa 14.5.2009 tak aj žalovaný vo svojom rozhodnutí č. 2009-13605/28969-3/530/Pa zo dňa 24.6.2009 a aj minister v rozhodnutí o rozklade č. MVRR-2009-13605/64567 -17 zo dňa 3.12.2009. V danej veci v súvislosti s vecnou príslušnosťou poukázali na ust. § 5 zákona o správnom konaní a obaja konštatovali, že pokiaľ vo veci rozhoduje správny orgán s nedostatkom vecnej príslušnosti, potom je to dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia, k čomu musia orgány správneho konania prihliadať ex officio. Krajský súd v Bratislave predovšetkým zdôrazňuje, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe vyhovenia protestu prokurátora. Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre (zákon č. 153/2001 Z.z.) konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok v znení neskorších predpisov) upravuje konanie o proteste prokurátora v oddieli 4 štvrtej časti označenej ako preskúmavanie rozhodnutí konkrétne ustanovení § 69. Podľa § 69 ods. 1 správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť, alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Inštitút protestu prokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie, alebo ho nahradiť novým, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora). Treba zdôrazniť, že od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom - podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka a to aj vtedy, ak dal k takémuto konaniu podnet. Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal má dve možnosti a to buď protestu prokurátora vyhovie, alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie iba čiastočne. V prvom rade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníka konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 69 ods. 4 správneho poriadku). Keďže predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora t.j. len rozhodnutie vydané v konaní upravenom v § 69 správneho poriadku, v odvolaní (rozklade) nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo, alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01) požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 Ústavy však nemôže byť závislá od toho, v akom type, (druhu správneho konania riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Z týchto dôvodov môže byť predmetom preskúmania súdom aj právoplatné rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora. Predmetom preskúmavania súdom v tomto prípade môžu byť ale len rozhodnutia vydané v konaní o proteste prokurátora nie pôvodné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo protestom prokurátora napadnuté; úlohou súdu v tomto preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku zákonnosti pôvodného rozhodnutia z hľadiska jeho obsahu. Nakoľko ust. § 247 ods. 2 OSP dovoľuje všeobecným súdom, aby v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP preskúmali len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a žalobcovia sa domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného v konaní o proteste prokurátora, predmetom preskúmavania súdom v prejednávanej veci mohla byť len zákonnosť tohto rozhodnutia. V tomto preskúmavacom konaní nemohlo byť úlohou súdu riešiť otázku zákonnosti pôvodného rozhodnutia z hľadiska námietky žalobcu. Všetky tieto námietky žalobca môže uplatniť v novom správnom konaní, v ktorom stavebný úrad mesta Prešov bude znova rozhodovať o jeho stavebnom nároku. Vychádzajúc z obsahu protestu prokurátora, ktorý na základe listinných dôkazov bol prokurátorom odôvodnený nedodržaním ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku, ani Krajský súd v Bratislave nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by nemalo byť protestu prokurátora vyhovené. Nepochybili preto správne orgány, keď protestu prokurátora vyhoveli. Krajský súd v Bratislave, s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky žalobcu v žalobe za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd SR, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.