Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/192/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9010010051 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:9010010051.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: M. M., Q. T. S.I. XXX, právne zastúpený: JUDr. Pavol Hovan, advokát, so sídlom Inžiniera Kožucha 1, Spišská Nová Ves proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Drieňová 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/429/TOL zo dňa 9.2.2010, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou (pôvodne Najvyššiemu súdu SR) dňa 6.4.2010 sa žalobca domáhal preskúmania postupu žalovaného ako aj jeho rozhodnutia č. SVS-230-2010/429/TOL zo dňa 9.2.2010, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. C/2009/05746 zo dňa 9.11.2009 potvrdené. Uvedeným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch). Žalobca odvolávajúc sa na ust. § 244 ods. 1, § 246 ods. 2 písm. a), § 247 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) mal za to, že žalovaný na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vyvodil aj nesprávny právny názor. V tejto súvislosti citoval ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch, a poukázal na to, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nezaoberal dôvodnosťou námietok obvineného - žalobcu, keď tvrdil, že sa bojí o svoje vlastné zdravie, keďže ho oznamovateľka (poškodená) už viackrát vydymila, pretože komíny nespĺňajú základné požiadavky v zmysle zákona č. 401/2007 Z.z. Uviedol, že žalovaný nezohľadnil výpovede svedkov v jeho prospech a to P. P., ktorý vypovedal o netesnosti komína a o tom, že bol svedkom, keď bol byt obvineného vydymený a tiež na výpoveď E. P., ktorá vypovedala, že súvisiace komíny je nutné opraviť čo do vykonania opatrení na splnenie ich základných technických požiadaviek na prevádzku, tak, aby neohrozovali život a zdravie ľudí. Vytýkal správnemu orgánu, že iba jednostranne vyhodnotil dôkazy, že žalobca sa mal dopustiť skutku, ktorý bol vyhodnotený ako priestupok, pričom mal vykonať dokazovanie zamerané aj na to, či žalobca svojim konaním nechránil ďaleko dôležitejší záujem a to ochranu zdravia ľudí. Podľa žalobcu je zjavný nepomer medzi porovnaním ujmy hroziacej na zdraví ľudí s ujmou, ktorá bola spôsobená upchaním komínov. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe zaslanom súdu dňa 30.6.2010 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach, a preto žiada žalobu zamietnuť. S poukazom na obsah administratívneho spisu, ktorý k veci predložil, uviedol, že má za to, že rozhodnutia boli vydané na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu veci v súlade s právnymi predpismi, a preto námietky žalobcu v tomto smere neobstoja. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR V..D..G..sk a v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.12.2011 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v intenciách ust. § 250i ods. 1 OSP treba považovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy /správne uváženie/, preskumáva súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu vrátane námietok uplatnených v žalobe dospel prvostupňový súd k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už nebol žalovaný vo svojich rozhodnutiach dostatočne podrobne vysporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom prvostupňovom konaní. Z administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán začal vo veci konať až na základe uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru E., č. Z.- XXX/MK-J.-XXXX zo dňa 21.8.2009 o postúpení veci, pretože konanie žalobcu zo dňa 7.1.2009 a dňa 14.3.2009 nenaplnilo znaky prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 7.3.2009 v dopoludňajších hodinách a dňa 13.3.2009 v dopoludňajších hodinách v presne nezistených časoch v obci S. v obytnom dome č. XXX sa dopustil schválnosti voči Ž. E., bytom S. Č.. XXX a Z. Q., bytom S. Č.. XXX a to tak, že rôznymi predmetmi upchal komíny vedúce do ich bytov, čím mal spôsobiť škodu W. E. vo výške cca 700,- €. Správny orgán uznal žalobcu vinným na základe svedeckých výpovedí C. S., D. P., E. P. a S. E.Í., ktorí uviedli, že komín bol dňa 13.3.2009 upchaný, čo obvinený - žalobca aj priznal, pričom zároveň priznal, že komíny upchal aj dňa 7.3.2009. Svedok P. P. uviedol, že v lete 2008 osobne bol v byte žalobcu, kde cítil a videl zadymenie jeho bytu. To sa opakovalo aj v roku 2009 v januári po odchode kominárov, keď cítil v byte žalobcu znovu dym a uviedol, že komíny boli pred čistením priechodné, ale domnieval sa, že boli netesné a tak sa dostávajú splodiny do bytu žalobcu. Ďalej je v administratívnom spise záznam zo svedeckej výpovede D. P., ktorý na ústnom prejednaní priestupku uviedol, že dvakrát bol vymiesť komíny na bytovni č. XXX v obci S., na presný dátum si už nespomenul, ale potvrdil, že pri prvom čistení komínov bol spoločne s majiteľkou firmy P. p. P. a s C. S., kde zistili, že komíny boli zapchaté a to tak, že pani E. bol vložený plech do komína a v komíne p. Q. boli vložené do komína jutové vrecia. Uviedli, že komíny po vyčistení boli priechodné. Rovnako potvrdil aj druhé čistenie komínov, ktoré vykonal spolu s E. U.P. a s p. P., kde opäť vykonali čistenie komínov u poškodených E. a Q.. Taktiež vypovedal o tom, že má vedomosť, že po vyčistení komínov si poškodená E.P. založila vo svojej peci oheň a potvrdil, že v byte žalobcu vykonala p. P. šetrenie úniku splodín pričom zistila, že k žiadnemu úniku nedochádzalo. Z doloženého administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané, že správny orgán zisťoval skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného výpoveďami svedkov ako aj výsluchom žalobcu, pričom úlohu správnych orgánov a to vyhodnotiť dôkazy v prospech i neprospech obvineného z priestupku splnil. Krajský súd v Bratislave mal z administratívneho spisu preukázané, že v danej veci bol náležite zistený skutkový stav veci a správne orgány vo svojich rozhodnutiach aj náležite vyhodnotili vykonané dôkazy. Žalovaný jednoznačne preukázal, že žalobca skutok spáchal, čo ani on sám nepoprel, a preto treba konštatovať, že pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch postačuje, ak priestupca inej osobe spôsobí schválnosti, čo bolo v prípade žalobcu preukázané. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný nebol podrobne vysporiadal a ktorými by bol preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv, alebo preukázal, že správne orgány svojím postupom porušili základné zásady správneho konania a konania o priestupkoch (§ 74) a že by pri hodnotení nimi vykonaných dôkazov porušili ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku. Žalobca v danom konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že bolo dôvodné sa zaoberať jeho námietkami v tom zmysle, že sa bojí o svoje zdravie, keď ho oznamovateľka - poškodená viackrát vydymila a komíny nespĺňajú základné požiadavky v zmysle zákona č. 401/2007 Z.z. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že sú poškodzované jeho práva, resp. že jeho zdravie je správaním sa označených susedov poškodzované alebo ohrozované, mal nepochybne uvedený problém riešiť zákonnou cestou prostredníctvom príslušných orgánov a nie neprípustným správaním upchávať komíny svojich susedov. Žalobca nepreukázal a z administratívneho spisu to ani nevyplýva, že by bol býval v danom prípade konal tak, ako sa to od neho očakáva, totiž, že by zavolal príslušnú havarijnú službu na zistenie a odstránenie zadymovania jeho bytu, preto jeho obhajoba, že komín upchal z dôvodu, že tento je vadný a zadymuje mu byt, ho v žiadnom prípade nezbavuje zodpovednosti za spáchaný priestupok, práve naopak, preto súd túto námietku pokladal za účelovú a neopodstatnenú. V danom prípade neobstojí ani námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný nevykonali žiadne dokazovanie v jeho prospech, resp. nevšímali si že svojim konaním chránil iba dôležitejší záujem a to záujem na ochranu zdravia seba ako aj svojej rodiny. Z administratívneho spisu bolo dostatočne preukázané, že správny orgán vypočul všetky zainteresované osoby, ktoré boli pre daný prípad označené žalobcom či svedkami, ktorí k prejednávanej veci mohli podať akékoľvek vysvetlenie a ozrejmiť daný priestupok. Napokon žalobca sa k úmyselnému upchaniu komínov priznal sám, preto ani tieto námietky žalobcu súd nepokladal za dôvodné. Na základe vyššie uvedeného Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd SR, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.