Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 66Cbi/148/2000 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1000899986 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1000899986.17 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou K o s o r i n o v o u v právnej veci žalobcu: v 1. rade: JUDr. Ján Havlát, Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu CHIRANA-PREMA a.s., nám. Dr. Alberta Schweitzera 194, 916 01 Stará Turá, IČO: 00 152 650, zastúpeného: Mgr. Marek Šmíd, advokát, Rudnayovo nám. č. 1, 811 01 Bratislava, v 2. rade: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: JUDr. Ingrid Gyökeresová, Boriny 1528/34, Dunajská Streda - správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Slovenská kreditná banka, a.s., Nám. SNP 13, 814 99 Bratislava, IČO: 31 323 936, zastúpeného: PATENT IURIST s.r.o., Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, o neúčinnosť právneho úkonu a zaplatenie 1.643.318,06 Eur, takto r o z h o d o l : Súd určuje, že zmluva o sprostredkovaní č. 1/D/98, uzatvorená dňa 08.01.1998 medzi Slovenskou kreditnou bankou, a.s., Nám. SNP 13, Bratislava, IČO: 31 323 926, zast. Ing. Q. W. a Ing. N. F. a CHIRANOU-PREMA a.s., Dr. Alberta Schweitzera 194, Stará Turá, IČO: 00 152 650, zast. Doc. Ing. H. R. a Ing. J. U. je voči konkurzným veriteľom úpadcu žalobcu v 1. rade právne neúčinná. Žalovaný j e p o v i n n ý vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu žalobcu v 1. rade peňažnú náhradu vo výške 1.643.318,06 Eur. V ostatnej časti súd žalobu žalobcu v 1. rade z a m i e t a . O náhrade trov konania účastníkov a štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na súde dňa 20.03.2000 si uplatnil žalobca v 1. rade na súde právo na určenie neúčinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom a zaplatenia 49.506.600,- Sk - 1.643.318,06 Eur, a to zmluvy o sprostredkovaní číslo 1/D/1998, uzatvorenej dňa 8.1.1998 medzi CHIRANA-PREMA a.s. so sídlom Dr. Alberta Schweitzera 194, Stará Turá a spoločnosťou Slovenská kreditná banka, a.s., Nám. SNP13, 814 99 Bratislava, IČO: 31 323 93. Podľa uvedenej zmluvy úpadca žalobcu zaplatil zmluvnú pokutu dohodnutú v bode II. 3 zmluvy zo dňa 08.01.1998 vo výške 49.506.600,- Sk. V žalobe uviedol, že žalobca je správcom konkurznej podstaty spoločnosti CHIRANA-PREMA a.s v konkurze, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou 1K/188/98, ktorý konkurz bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 23.11.1998. Domáhal sa vyslovenia neúčinnosti podľa § 15 ods. 6 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) pretože dlžník právnym úkonom, ktorý bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu, prevzal na seba zmluvnú sankciu neprimeranú svojmu majetku s tým, že neprimeranosť zmluvnej sankcie je treba posudzovať vzhľadom na majetok dlžníka (úpadcu) v čase vykonania tohto úkonu. Neprimeranosť zmluvnej sankcie videl v neprimeranosti vzhľadom k majetkovým pomerom dlžníka, ako aj k predpokladanému vývoju týchto pomerov. Úpadca sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 13 % z 20.000,000,- DM, teda 2.600.000,- DM pri kurze devíza - nákup platného v žalovaného v deň vystavenia faktúry. V čase vykonania tohto úkonu majetkové pomery nenasvedčovali tomu, že úpadca nebude môcť splniť svoj záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu, nakoľko od roku 1999 si neplnil svoje splatné záväzky voči svojím veriteľom. Preto nebola výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná jeho majetku. Aj na majetok žalovaného bol uznesením vyhlásený konkurz, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. značky 1K/118/00 zo 04.07.2000 a za správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. Juraj Tomášek. Uznesením rovnakej spisovej značky zo dňa 10.06.2004 súd za správkyňu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Ingrid Gyökeresovú, Borina 1528/34, Dunajská Streda. Správkyňa konkurznej podstaty dňa 23.06.2008 dala súdu v zmysle § 14 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ( ďalej len ZKV) súhlas na pokračovaní konania prerušenom podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.07.2008. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť s odôvodnením, že žalobca v podanej žalobe iba cituje ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní o ukracovaní uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov, pričom však žiadnym spôsobom nevyjadruje vzťah týchto svojich citácií k ustanoveniam zmluvy o sprostredkovaní. Svoje tvrdenie o neprimeranosti zmluvnej pokuty žalobca nijako nepreukázal. Uviedol, že ku koncu kalendárneho mesiaca v ktorom sa zmluva uzavrela suma pohľadávok úpadcu žalobcu bola 891.240.005,24 Sk a značne prevyšovala sumu záväzkov úpadcu vo výške 208.881.895,95 Sk. Ku koncu mesiaca, v ktorom bola vyplatená zmluvná pokuta bola suma pohľadávok 689.804.482.29 Sk a záväzkov 296.926.963,12 Sk. Poukázal aj na ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka a § 267 ods. 1 OZ. Uviedol, že ani jedna zo zmluvných strán nespochybnila platnosť zmluvy. Ďalej poukázal aj na ustanovenie § 20 ods. 1 ZKV a tvrdil, že žalobca si mal pohľadávku prihlásiť do konkurzu na majetok úpadcu žalovaného. Bol aj toho názoru, že žalobca nepreukázal ani naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. a/ O.s.p. Žalovaný podaním zo dňa 14.10.2010 doplnil dôvody , ktoré viedli Slovenskú kreditnú banku, a.s. k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní, ako aj k uzatvoreniu dohody o zmluvnej pokute. Uvádzal, že išlo o úplne štandardnú operáciu a zo strany SKB neexistoval úmysel alebo zámer nejakým spôsobom sa zúčastňovať na akejkoľvek činnosti, ktorá by mala byť kvalifikovaná ako úmysel krátenia veriteľa. SKB ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať eventuálny úmysel poškodiť veriteľa. Namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v žalobe, pokiaľ ide o zaplatenie, uplatneného nároku, ktorý si svoju pohľadávku v konkurze na majetok úpadcu žalovaného neprihlásil postupom podľa § 20 ods. 1 ZKV. Namietal aj to, že nemôže ísť ani o pohľadávku proti podstate vzhľadom k tomu, že v § 31 a 32 ZKV nie sú spomínané tieto osobitné nároky. Vykonal porovnanie členov predstavenstva oboch zmluvných strán s tým záverom, že medzi osobami vykonávajúcimi funkciu v predstavenstvách oboch subjektov neexistuje prienik - nie je známa osoba, ktorá by zastávala funkciu v oboch štatutárnych orgánoch. Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 20.11.2008 za účasti oboch účastníkov konania. Vydal rozsudok pod číslom konania 66 Cbi 148/00-51 zo dňa 20.11.2008, ktorým súd žalobu žalobcu (v 1. rade) zamietol. Dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v čl. II bod 3 zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 08.01.1998 je neplatná podľa § 37 a 39 Občianskeho zákonníka a v prípade neplatnosti právneho úkonu, neprichádza do úvahy vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením číslo konania 5Obo 23/2009 zo dňa 30.11.2009, právoplatným 26.01.2010 zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že predmet sporu je dostatočne určitý, jasný a zrozumiteľný a sporové strany podpisom predmetnej zmluvy prejavili jednoznačnú vôľu byť predmetom zmluvy viazaný. Ďalej konštatoval, že zákon nestanovuje žiadnu paušálnu hranicu, od ktorej by sa zmluvná pokuta mala považovať za neprimeranú. Zmluvná pokuta by mala plniť sankčnú úlohu k hodnote zabezpečovaného záväzku. Samotná skutočnosť, že si strany dohodli neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, neznamená to, že táto dohoda je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Prikázal súdu vykonať potrebné dokazovanie ohľadom splnenia predpokladov jeho úspešnej odporovateľnosti, ako to predpokladá ustanovenie § 15 ods. 1 až 6 a § 16 ods. 1na o konkurze a vyrovnaní. Žalobca v 2. rade (pôvodne Ústredné daňové riaditeľstvo SR - Daňový úrad Stará Turá), ako konkurzný veriteľ úpadcu žalobcu, podal žalobu na súde dňa 09.03.2000, ktorou sa domáhal vyslovenia neúčinnosti zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 08.01.1998. Konanie o žalobe žalobcu v 2. rade bolo vedené pod spisovou značkou 43Cbi 118/02. Poukazoval na to, že zmluva mala byť uzatvorená do 31.03.1998 a v predmetnej zmluve sa sprostredkovateľa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 13 % (5 rokov x 2,8 %) z celkového objemu požadovaných finančných prostriedkov prepočítaných kurzom devíza - nákup platný v Slovenskej kreditnej bane, a.s. v deň vystavenia faktúry. Faktúra žalovaného číslo 102/1998 zo dňa 08.04.1998, splatná 90 dní podľa faktúry a podľa zmluvy 130 dní na sumu 49.506.600,- Sk však bola uhradená na účet SKB, a.s. ešte dňa 30.04.1998.. Poukazoval aj na to, že CHIRANA-PREMA, a.s. nemala v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť, nevyvíjala žiadnu činnosť na splnenie zmluvy o sprostredkovaní a na základe predmetnej zmluvy nedosiahla žiadny príjem. Bol toho názoru, že právnym úkonom - zmluvou o sprostredkovaní č.1/D/98 spoločnosť CHIRANA-PREMA a.s. ukrátila žalobcu na jeho právach. Podľa zmluvy v čl. III. bod 2 dlžník udelil plnú moc žalovanému k inkasu zmluvných pokút zo všetkých účtov vedených v SKB. Faktúra í však bola uhradená ešte dňa 30.04.1998 a žalovaná strana i dlžník mali eminentný záujem na urýchlenej platbe zmluvnej pokuty. Bol toho názoru, že išlo o účelovo uzatvorenú zmluvu, na plnenie ktoré dlžník nevyvíjal žiadnu činnosť, faktúra bola uhradená obratom, napriek existujúcim daňovým nedoplatkom dlžníka. K uvedenému dátumu 30.04.1998 predstavovali neuhradené záväzky dlžníka celkovú výšku 233.539.632,- Sk. Dlžník však neuhrádzal svoje záväzky podľa lehoty splatnosti, či poradia dôležitosti, ale podľa individuálnych rozhodnutí vedenia spoločnosti. Vyplatením zmluvnej pokuty bola žalovaná strana zjavne uprednostnená pred ostatnými veriteľmi, voči ktorým mal dlžník záväzky. Svoju žalobu spresnil na pojednávaní konanom dňa 26.10.2007 aj o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu CHIRANA-PREMA a.s. sumu 49.000.506,60 Sk. (K rozšíreniu žaloby však nedošlo). Skutkové tvrdenia uvedené v žalobe doplnil podaním zo dňa 11.05.2004, v ktorom uviedol, že sprostredkovateľská činnosť úpadcu mala spočívať obchodných rokovaniach, je však ťažko pochopiteľné, že z týchto rokovaní neboli žiadne výstupy. Žalobca dňa 09.07.1999 vyzval spoločnosť CHIRANA-PREMA a.s. v konkurze na preukázanie toho, aké vyvíjala aktivity smerujúce k plneniu zmluvy. Je viac ako pravdepodobné, že u úpadcu ani neboli v pracovnom pomere zamestnanci, ktorí mali sprostredkovanie obchodu pre žalovaného v kompetencii. Tvrdil, že štatutárni zástupcovia spoločnosti CHIRANA-PREMA a.s. boli zároveň členmi štatutárneho orgánu žalovaného a dlžník prevzal na seba zmluvnú sankciu neprimeranú svojmu majetku. Spoločnosť CHIRANA-PREMA a.s. uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní na pomerne vysoký objem peňazí, s krátkym termínom, so sprostredkovaním nemala žiadne skúsenosti, na túto činnosť nemala žiadnych zamestnancov, ani ich po uzavretí zmluvy neprijala a nevykonala jediný úkon, ale pasívne čakala na uplynutie lehoty. Po vystavení faktúry túto uhradil dlžník po 22 dňoch, napriek lehoty splatnosti 130 dní. V tom čase už mala CHIRANA-PREMA a.s. žalobcu nedoplatok na istine niekoľko desiatok milióna korún, z tejto istiny plynuli penále, ale spoločnosť CHIRANA-PREMA a.s. sa rozhodla uhradiť sankciu pre nesplnenie záväzku o sprostredkovaní, hoci mala na to ešte 108 dní. Žalovaný sa k žalobe žalobcu v 2. rade vyjadril podaním zo dňa 01.04.2004. Navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov, že platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať, alebo určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Poukázal aj na ustanovenie § 20 ods. 1 ZKV a povinnosť prihlásenia všetkých pohľadávok do konkurzu. Namietal teda nedôvodnosť žaloby. Súd uznesením číslo konania 43Cbi 118/02-80 zo dňa 07.06.2006, právoplatným 04.07.2006 pripustil vstup spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 namiesto doterajšieho žalobcu, keď zmluvou o postúpení pohľadávok č. 10/2004 zo dňa 14.12.2004 bola pohľadávka žalobcu v 2. rade voči spoločnosti CHIRANA-PREMA a.s. postúpená spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. Súd vo veci vedenej pod súpisovou značkou 43Cbi 118/2002 vydal dňa 14.12.2007 rozsudok pod číslom konania 43Cbi 118/2002-116, ktorým súd žalobu zamietol. Dospel k záveru, že žalobca v priebehu celého súdneho konania nepreukázal neprimeranosť zmluvnej sankcie a oprávnenosť návrhu podľa § 15 ZKV. Ku koncu mesiaca, v ktorom došlo k plneniu zmluvnej sankcie, bola suma pohľadávok odporcu 641.534.254,85 Sk, ktorá ešte v tom čase značne prevyšovala sumu záväzkov odporcu vo výške 233.539.632,49 Sk. Navrhovateľ si pohľadávku neprihlásil do konkurzného konania a tým nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením číslo konania 5Obo 114/2008-138 zo dňa 12.05.2010, právoplatným dňa 16.11.2010 zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že osoba oprávnená na podanie odporovateľnej žaloby naliehavý právny záujem na určení neúčinnosti právnych úkonov, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, nepreukazuje. Žalobca je konkurzným veriteľom dlžníka CHIRANA- PREMA a.s., na majetok ktorej spoločnosti bol vyhlásený konkurz a žalobou napáda odporovateľnosť právneho úkonu tohto dlžníka. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Skutočnosť, že v priebehu konania bol vyhlásený konkurz aj na druhú zmluvnú stranu zmluvy o sprostredkovaní č. 1/D/1998 zo dňa 08.01.1998, teda Slovenskú kreditnú banku, a.s. nemá v postavené účastníkov konania na strane žalobcu a žalovaného žiadnu súvislosť. Ak teda žalobca v konaní o podanej žalobe by bol prípadne aj úspešný, napriek úspechu v konaní nestane sa veriteľom tejto pohľadávky, nemá do konkurzu vedeného na majetok dlžníka, ktorým je žalovaný Slovenská kreditná banka, a.s. čo prihlasovať. Prikázal súdu sa zaoberať sa otázkou možnosti spojenia veci s konaním vedeným pod spisovou značkou 66Cbi 148/00. Uznesením číslo konania 43Cbi 118/02-150 zo dňa 26.01.2011 súd spojil vec vedenú pod spisovou značkou 43Cbi 118/02 a 66Cbi 148/2000 do spoločného konania s tým, že ďalej bude vedená pod spisovou značkou 66Cbi 148/00. Následne súd v konaní vedenom pod spisovou značkou 66Cbi 148/2000 vykonal pojednávania, a to dňa 11.03.2010, 28.10.2010, 10.11.2011, 07.03.2012 a 25.04.2012. Vykonal dokazovanie najmä: zmluvou o sprostredkovaní č. 1/D/1998 zo dňa 08.01.1998, faktúrou spoločnosti Slovenská kreditná banka a.s. číslo 102/1998 zo dňa 08.04.1998 na sumu 49.506.600,- Sk, výpisom z účtu úpadcu v Slovenskej kreditnej banke, a.s. zo dňa 30.04.1998, návrhom veriteľa Česká poisťovňa Slovensko, a.s. na vyhlásenie konkurzu na majetok CHIRANA-PREMA a.s. podanom na súde dňa 13.08.1998, časťou konkurzného spisu 1K 188/1998 úpadcu CHIRANA-PREMA a.s., prehľadom záväzkov úpadcu za mesiace január - apríl 1998 CHIRANA-PREMA a,s., súpisom majetku CHIRANA- PREMA a.s, - súvaha ku dňu 31.08.1998 a výkaz ziskov a strát ku dňu 31.08.1998 a ku dňu 23.11.1998 (t.j. ku dňu vyhlásenia konkurzu), zoznamom veriteľov v konkurze na majetok CHIRANA-PREMA a.s., zoznamom záväzkov CHIRANA-PREMA a.s. ku dňu 31.12.1997, obsahom registrových spisov, a to registrového spisu Okresného súdu v Trenčíne spoločnosti CHIRANA-PREMA a.s., registrového súdu Okresného súdu Bratislava 1 spoločnosti Slovenská kreditná banka, a.s., správami Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. zo dňa 21.12.2011 a zo dňa 08.03.2012 a ich príloh, správou Daňového úradu Stará Turá zo dňa 22.12.2011 a jeho príloh. Na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu názoru: Dňa 08.01.1998 uzatvoril úpadca žalobcu ako sprostredkovateľ s úpadcom žalovaného ako záujemcom zmluvu o sprostredkovaní č. 1/D/98, v ktorej sa zaviazal v prípade nesplnenia svojho záväzku v termíne stanovenom v čl. I bod 1 tejto zmluvy zaplatiť záujemcovi zmluvnú pokutu vo výške 13 % (5 rokov x 2,8 % p. a.) z celkového objemu požadovaných finančných prostriedkov prepočítaných kurzom devíza - nákup platným v Slovenskej kreditnej banke, a.s. v deň vystavenia faktúry. Úpadca žalovaného dňa 08.04.1998 vystavil faktúru č. 102/1998 na zmluvnú pokutu vo výške 49.506.600,.- Sk a úpadca žalobcu ju uhradil dňa 30.04.1998 na účet žalovaného, a to inkasom. Podľa čl. I zmluvy predmetom činnosti sprostredkovateľa bolo vyvíjať pre záujemcu činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal možnosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, predmetom ktorej malo byť získanie devízových zdrojov v objeme 20.000.000,- Sk s lehotou splatnosti dlhšou ako 5 rokov pri maximálne úrokovej sadzbe LIBOR + 5,5 % p. a. s tým že uvedená zmluva bude uzatvorená do 31.03.1995. Podľa čl. II zmluvy sprostredkovateľ mal nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkovanej zmluvy a to vo výške 4 % p.a. z celkového objemu získaných zdrojov špecifikovaných v čl. 1. tejto zmluvy. Z uvedených ustanovená zmluvy vyplýva. že predmetom zmluvy bola činnosť úpadcu žalobcu od 08.01.1998 do 31.03.1998 smerujúca k tomu, aby záujemca (úpadca žalovaného) mal možnosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou a táto činnosť mala byť odmeňovaná zmluvne dohodnutou odmenou podľa zmluvy iba za splnenia určitého predpokladu - vytvorenia možnosti uzavrieť zmluvu s treťou osobou a úpadcom žalovaného, ktorou mal úpadca žalovaného získať devízové prostriedky vo výške 20.000.000,- DEM so splatnosťou minimálne 5 rokov a úrokovej sadzbe LIBOR + 5,5 p.a. Zmluva samotná teda počítala i s nezdarom sprostredkovateľa pri jeho vynaloženej námahe - činnosti. Táto činnosť však v takom prípade neprinášala sprostredkovateľovi vznik práva na odmenu - províziu. V čl. II. bod 3 zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad nesplnenia záväzku sprostredkovateľom v čl. 1 zmluvy - zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 13 % z celkového objemu požadovaných finančných prostriedkov (čiastky 20.000.000,- DEM ) čo prestavovalo maximálne 2.600.000,- DEM a pri kurze platnom ku dňu 08.04.1998 ako je uvedené vo faktúre úpadcu žalovaného číslo 102/1998 z 08.04.1998 (19,041 Sk = 1 DM) zmluvná pokuta predstavovala 49.506.600,- Sk, ktorá čiastka bola úpadcovi žalobcu ako zmluvná pokuta vyfakturovaná a aj zaplatená dňa 30.04.1998. Podľa § 15 ods. 1 ZKV - zákona č. 328/1991 Z. z. o konkurze a vyrovnaní konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou; 4) b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom; d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustanovenia odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom; b) osobou blízkou 4) osobe uvedenej v písmene a); c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom; e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Podľa odseku 5 uvedeného zákonného ustanovenia odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu. Podľa odseku 6 uvedeného zákonného ustanovenia odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ktorý bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a ktorým dlžník na seba prevzal zmluvnú sankciu neprimeranú svojmu majetku. Podľa § 16 ods. 1 ZKV právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť konkurzný veriteľ alebo správca žalobou. Podľa ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa odseku 3 právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dohodli odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Podľa odseku 4 právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 15 ods. 2 ZKV teda môže veriteľ alebo správca odporovať právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa a tento úmysel musel byť druhej strane známy. V tomto prípade musí byť úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhé strany o tomto úmysle preukázaný. Možno odporovať akémukoľvek úkonu, ktorým sa zhoršuje vyhliadka konkurzných veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva možnosť odporovať právnym úkonom, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo, ktoré dlžník urobil v uvedenej dobe v prospech týchto osôb. Konkurzný veriteľ alebo správca môže odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu. Táto lehota je hmotnoprávnou podmienkou odporovacej žaloby, ktorej dodržanie súd skúma z úradnej povinnosti. Ustanovenie § 15 ZKV v jednotlivých odsekoch uvádza jednotlivé odporovacie dôvody. Tieto sa líšia tým, či sa pri odporovaní právnemu úkonu vyžaduje preukazovanie úmyslu strán odporovateľného úkonu ukrátiť veriteľov alebo sa tento úmysel nevyžaduje vzhľadom na osobitný vzťah medzi dlžníkom a osobou, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech. Aj v prípade neprimeranej zmluvnej sankcie majetku dlžníka sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov a skutočnosti či druhý účastník mohol tento úmysel dlžníka poznať. V týchto prípadoch veriteľ nemusí dokazovať ani úmysel dlžníka, ani vedomosť tretej osoby o tomto úmysle - vyžaduje sa iba faktické ukrátenie veriteľov, dlžníkov úmysel netreba dokazovať, ale predpokladom odporovateľnosti je, že druhá strana ho nemohla pri náležitej starostlivosti rozpoznať. Vzhľadom k tomu, že podmienky odporovateľnosti sú v tomto prípade pre veriteľa priaznivejšie, nemôže ísť o právny úkon voči komukoľvek, ale iba voči osobe blízkej nebo v jej prospech alebo o prípad neprimeranej zmluvnej sankcie majetku dlžníka. Osobami blízkymi treba rozumieť osoby uvedené v § 116 a 117 Občianskeho zákonníka. Odsek 4 sa vzťahuje na tie prípady, keď dlžníkom je právnická osoba a druhým účastníkom sú osoby uvedené pod písm. a/ až e/. Dôsledkom úspešného odporu je, že právny úkon, ktorému veriteľ alebo správca konkurznej podstaty odporoval, je voči konkurzným veriteľom neúčinný a všetko, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, musí byť vrátené do konkurzní podstaty. Ak to nie je možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada. Právny úkon, ktorý nie je platný a ktorý teda nevyvoláva žiadne právne účinky, nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, a teda ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov (NS ČR, sp. zn. 21Cdo 2426/1999). Pojem vymáhateľná pohľadávka riešil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, spisovej značky. 3Cdo 102/99, kde súd zaujal názor, že text zákona (§ 42a OZ) a v ňom uvedené prídavné meno "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde. Pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľov, postačuje, aby dlžník sledoval svojim konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú, poprípade budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná. Pre uplatnenie odporu je významné len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie, t. j. že svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. V danom prípade predmetom konania sú žalobcami uplatnené práva v zmysle ustanovenia § 15 a § 16 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení zmien (ďalej len ZKV). Domáhajú sa určenia neúčinnosti právneho úkonu zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 08.01.1998 resp. záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu dohodnutú v sprostredkovateľskej zmluve v bode II ods. 3, uzavretej dňa 08.01.1998 medzi úpadcom žalobcu v 1. rade a úpadcom žalovaného s tým, že zaplatená pokuta žalovanému vo výške 49.506.600,- Sk patrí do konkurznej podstaty úpadcu CHIRANA-PREMA a.s. Žalobcovia opodstatnenosť svojho uplatneného práva odôvodňovali tým, že uvedeným právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov s tým, že úpadca žalobcu v 1. rade uzavrel predmetnú zmluvu s úpadcom žalovaného a je možné jednoznačne dôvodiť, že došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a že tento právny úkon má za následok ukrátenie uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Žalobcovia ďalej deklarovali, že odporovaným úkonom dlžník na seba prevzal zmluvnú sankciu neprimeranú svojmu majetku, čo malo za následok ukrátenie konkurzných veriteľov, ako aj to, že vzhľadom na osobitný vzťah personálny a kapitálový medzi dlžníkom a nadobúdateľom prospechu sa úmysel ukrátiť konkurzných veriteľov v tomto prípade prezumuje. Žalobcovia deklarovali, že odporovaným právnym úkonom, na základe ktorého došlo k prevzatiu záväzku dlžníkom zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 49.506.600,- Sk došlo aj k zmenšeniu majetku dlžníka, k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľov a právny úkon bol vykonaný v úmysle ukrátiť veriteľov úpadcu, pričom tento úmysel musel byť druhej strane známy a ďalej, že odporovaný právny úkon bol vykonaný medzi dlžníkom CHIRANA-PREMA a.s. a právnickou osobou (Slovenská kreditná banka, a.s.), v ktorej mal dlžník resp. osoby podľa § 15 ods. 4 písm. b/ ZKV majetkovú účasť minimálne 10 % v čase keď sa odporovaný právny úkon uskutočňoval a ďalej, že právny úkon dlžníka bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a týmto úkonom dlžník na seba prevzal zmluvnú sankciu neprimeranú svojmu majetku a aj rozsah majetku dlžníka sa odporovaným úkonom zmenil takým spôsobom, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľov. Preto bolo potrebné sa zaoberať možným ukracovaním konkurzných veriteľov, možným úmyslom dlžníka, ktorý musel byť druhej stranne známy, ako aj ďalšími dôvodmi odporovateľnosti uvádzanými žalobcom - majetkovou (kapitálovou) a personálnou prepojenosťou úpadcu žalobcu i úpadcu žalovaného a primeranosťou zmluvnej sankcie majetku dlžníka. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v 1. rade ako správca konkurznej podstaty úpadcu a žalobca v 2. rade ako konkurzný veriteľ, ktorého pohľadávka bola v konkurze zistená na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 09.03.2000 sú aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby a žalobu podali na súde včas - t.j. v lehote 3 rokov odo dňa vykonania odporovaného právneho úkonu. Ustanovenie § 15 ods. 4 a 6 ZKV v poslednom znení boli do zákona č. 328/1991 Zb. začlenené zákonom číslo 112/1998 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinným ku dňu 01.02.1998. Prechodné ustanovenie § 70a ods. 3 ZKV veta za bodkočiarkou podľa ktorého ustanovenia § 4a, § 4b ods. 1, § 15, 16, § 28 ods. 2, § 66a, 66b, 66c, 66d, 66e a 66f sa vzťahujú aj na konania uvedené v odseku 1; právne účinky úkonov, ktoré nastali skôr, zostávajú zachované .Podľa názoru súdu sa však veta za bodkočiarkou týka právnych účinkov úkonov vykonaných v konkurze, a nie účinkov odporovaných právnych úkonov a nie je možné vylúčiť spod ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní novelizovaných zákonom číslo 112/1998 Z.z., , ani predmetný odporovaný právny úkon uzatvorený dňa 8.1.1998 . Existencia vymáhateľných pohľadávok veriteľov dlžníka (úpadcu žalobu v 1. rade) už v čase vykonania odporovaného právneho úkonu - bola preukázaná samotným návrhom na vyhlásenie konkurzu veriteľa Česká poisťovňa Slovensko, a.s. podľa ktorého, uvedený veriteľ už ku dňu 31.12.1997 evidoval neuhradenú splatnú pohľadávku z titulu poistného za prepravu vo výške 55.088,- Sk podľa prihlášky poistného z 13.11.1997 a vo výške 260.000,- Sk podľa prihlášky poistného z 09.12.1997,ďalej zoznamom splatných záväzkov úpadcu žalobcu ku dňu 31.12.1997. Existencia vymáhateľných pohľadávok veriteľov dlžníka v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu žalobcu v 1. rade bola preukázaná zoznamom prihlásených veriteľov v konkurze v počte 1.177 veriteľov s celkovou výškou pohľadávok prihlásených do konkurzu vo výške 2.909.362.526,- Sk. Dokazovaním bolo ďalej preukázané, že dlžník už v priebehu roku 1997 bol v strate, ktorú však kryl z nerozdelených ziskov minulých rokom na čo bola použitá celá táto akumulovaná suma. Dlžník i v priebehu roku 1998 vytváral stratu, a preto nebol schopný splácať svoje splatné krátkodobé záväzky. Uvedené bolo potvrdené jednak výsluchom štatutárov v konkurze, výsluchom svedka Mgr. H. J. - bývalého predsedu predstavenstva úpadcu žalobcu. Jedným z úkonov, ktorým dlžník zhoršil vyhliadka konkurzných veriteľov na uspokojení ich pohľadávok bolo aj uzatvorenie odporovaného právneho úkonu - zmluvy o sprostredkovaní, ktorú dlžník neplnil a nevyvíjal na jeho splnenie žiadnu činnosť, ktorá samotná skutočnosť bola dôvodom prevzatia zmluvnej pokuty vo výške 49.506.600,- Sk. Táto bola uhradené formou jednostranného inkasa druhou zmluvnou stranou. V tom čase však súbor aktív úpadcu nebol taký likvidný aby dokázal úpadca splácať svoje záväzky. Úpadca zmluvnú pokutu vo výške 49.506.600,- Sk uhradil dňa 30.04.1998, t.j. ešte pred lehotou splatnosťou faktúry č. 102/1998 - t.j. prednostne pred ostatnými veriteľmi úpadcu žalobcu v 1. rade. Stav jeho majetku mu nedovoľoval uhrádzať jeho splatné záväzky riadne a včas. Aj podľa vyjadrenia bývalého predsedu predstavenstva úpadca niektoré záväzky uhrádzal a niektoré nie. Citujeme z publikáciu KONKURZNÉ PRÁVO NA SLOVENSKU A V EURÓPSKJ ÚNII, autor: JUDr. Milan Ďurica PhD., str. 546: „ Odporovateľnosť ako inštitút na ochranu veriteľov prichádza do úvahy len vtedy, ak sa právnym úkonom dlžníka ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľov. Zjednodušene povedané, dlžník môže urobiť akýkoľvek právny úkon (napr. darovať polovicu svojho majetku), ktorý nebude možné napadnúť odporovateľnosťou, ak sa to nedotkne uspokojenia pohľadávok veriteľov, pretože jeho ostatný majetok bude postačovať na plné uspokojenie pohľadávok všetkých jeho veriteľov.“ Žalovaný na svoju obranu uvádzal, že výška zmluvnej sankcie bola primeraná strate, ktorá nesplnením záväzku vznikla na strane SKB a súčasne nebola neprimeraná k výške obchodného imania CHIRANA- PREMA a.s. a nepreukazuje primeranosť zmluvnej pokuty, ktorú na seba prevzal dlžník v čase uzatvorenia odporovaného úkonu. Ku dňu 31.12.1997 predstavovali celkové záväzky dlžníka - úpadcu žalobcu v 1. rade 198.205.009,65 Sk, z čoho záväzky po lehote splatnosti boli 160.513.337,42 Sk. Samotná existencia aktív úpadcu v čase vykonania odporovaného úkonu síce bola vo výške viac ako 2 miliardy korún (2.038.145.106,44 Sk) ako vyplýva z majetkového priznania úpadcu žalobcu za rok 1997. Stav majetku dlžníka však bol teda taký, že sa odporovaným úkonom úpadcu účelovo prehĺbil stav, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľov svojich splatných pohľadávok, čo bolo preukázané aj nárastom dlhu voči žalobcovi v 2. rade v roku 1998. Súd dospel k záveru, že odporovaný právny úkon za tejto situácie bol vykonaný v úmysle ukrátiť veriteľov dlžníka (úpadcu žalobcu v 1. rade) odčerpaním čiastky 49.506.600,- Sk formou dohodnutej zmluvnej pokuty, platenej navyše formou inkasa zmluvnej pokuty bez jedinej zmienky a nutnosti preukazovania porušenia zmluvy sprostredkovateľom - úpadcom žalobcu v 1. rade. Toto malo podľa názoru súdu jediný cieľ - znížiť disponibilné finančné prostriedky dlžníka, použiteľné významnou mierou na splácanie jeho splatných záväzkov, a teda aj stav majetku dlžníka v tom čase už nespôsobilého splácať svoje splatné záväzky. Zmluvná pokuta, ktorú dlžník na seba prevzal bola teda neprimeraná stavu jeho majetku. Žalobcovia poukazovali aj na personálnu a kapitálovú prepojenosť dlžníka a úpadcu žalovaného. V čase vzniku odporovaného právneho úkonu však neexistoval prienik medzi osobami vykonávanými funkciu v predstavenstvách oboch subjektov - t.j. nie je známa osoba, ktorá by zastávala funkciu v štatutárnych orgánoch - v predstavenstvách oboch spoločností. Nešlo ani o naplnenie znakov ustanovenia § 15 ods. 4 ZKV konkrétne pod písm. d) - t.j. o právnickú osobu, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, ani znakov presiahnutia 10 % účasti na základnom imaní konfrontovaných subjektov. Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 písm. b) ani o právnickú osobu, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon tak, ako to tvrdil žalobca v 1. rade. V čase uzatvorenia odporovaného úkonu nebol dlžník akcionárom zaknihovaných akcií spoločnosti Slovenská kreditná banka, a.s.. Spoločnosť Slovenská kreditná banka, a.s. bola v čase vzniku odporovaného právneho úkonu emitentom 91 000 ks akcií na doručiteľa v menovitej hodnote 10.000,- Sk. Zoznam akcionárov listinných akcií meno bolo možné získať iba po 01.07.1999 - t.j. od účinnosti novely zákona o cenných papieroch zákonom č. 128/1999 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, od ktorého dátumu podľa § 1 ods. 5 zákona podobu zaknihovaných cenných papierov môžu mať cenné papiere uvedené v odseku 1 písm. b), e) až g) a m), ako aj akcie na meno 9b) a podielové listy otvorených podielových fondov na meno." Skutočnosť, že by však ku dňu 8.1,1998 išlo v prípade CHIRANY-PREMA a.s. o akcionára Slovenskej kreditnej banky, a.s. však nevyplývala ani z predložených zápisníc z valného zhromaždenia spoločností a od tohto tvrdenia žalobca v 1. rade v priebehu konania upustil. Rovnako i od tvrdenia, že osoby uvedené žalobcom v 1. rade v návrhu na vykonanie dôkazov predloženého súdu dňa 15.07.2010 (Ing. J. U., Ing. A. F., Ing. X. X., Ing. J. E., Ing. Q. W., Ing. N. F.) boli akcionármi jednej alebo druhej spoločnosti, čo bolo vylúčené aj poskytnutými správami Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s.. Účasť štatutárov spoločnosti Slovenská Kreditná banka, a.s. v dozornej rade spoločnosti CHIRANA- PREMA a.s. a sama o sebe nezakladá prezumpciu vedomosti Slovenskej kreditnej banky, a.s. o tomto úmysle. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle sa totiž predpokladá iba vtedy, ak dlžník urobil právny úkon v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom tak ako je to stanovené v zákone, pričom povinný môže preukázať opak. Existencia úmyslu dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle je teda povinný preukázať žalobca. Súd však dospel k tomu záveru, že v danom prípade vedomosť Slovenskej kreditnej banky, a.s. o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov bola preukázaná - tento úmysel bol známy druhej zmluvnej strane - strane, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech. Za spoločnosť Slovenská kreditná banka, a.s. totiž odporovanú zmluvu podpísal Ing. Q. W. - predseda predstavenstva spoločnosti Slovenská kreditná banka, a.s., ktorý sa dňa 10.11.2007 zúčastnil riadneho zasadnutia dozornej rady spoločnosti CHIRANA-PREMA a.s. na ktorej boli vyhodnotené nedostatočné výsledky hospodárenia spoločnosti CHIRANA-PREMA a. s., a bol schválený rad opatrení, a to prevody obchodných podielov v spoločnostiach PREMARESS s.r.o., JUSTUR, spol. s r.o., akcií SLK, a.s., predaj nehnuteľností, ako aj vznik 6 dcérskych spoločností, o.i. i spoločnosti CHIRANA Medical, a.s., ktorý vklad majetku do tejto spoločnosti bol úspešne odporovaný v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou 76Cbi 268/99 v rozsudku zo dňa 19.07.2007 ( založeným na čl. 88 súdneho spisu). Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že odporovanou zmluvou o sprostredkovaní č. 1/ D/98 uzatvorenou dňa 08.01.1998 medzi Slovenskou Kreditnou bankou, a.s., Nám. SNP 13, Bratislava, IČO: 31 323 926, zast. Ing. Q. W. a Ing. N. F. a CHIRANOU-PREMA a.s., Dr. Alberta Schweitzera 194, Stará Turá, IČO: 00 152 650, zast. Doc. Ing. H. R. a Ing. J. U. došlo k naplneniu znakov ukracovania veriteľov úpadcu žalobcu v 1. rade v úmysle ukrátiť veriteľ a tento úmysle bol osobe v prospech ktorej bol právny úkon urobený známy. Odporovaný úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a dlžník - úpadca žalobcu v 1. rade ním na seba prevzal zmluvnú sankciu neprimeranú svojmu majetku. Žalovaný ďalej namietal k uplatnenému právu žalobcova na zaplatenie čiastky 49.506.600,- Sk do konkurznej podstaty úpadcu žalobcu v 1. rade aj tú skutočnosť, že nárok na finančné plnenie do konkurznej podstaty úpadcu žalobcu v 1. rade je uplatňovaný voči subjektu, na ktoré majetok bol vyhlásený konkurz, avšak žalobca v 1. rade si túto pohľadávku na zaplatenie 49.506.600,- Sk do konkurzu na majetok úpadcu žalovaného neprihlásil podľa § 20 ods. 1 ZKV resp. že táto nebola prihlásená do konkurzu v termíne do prieskumného pojednávania. Žalovaný ďalej namietal, že nejde ani o pohľadávku proti podstate podľa § 31 ods. 2 a § 32, ktorý rieši rozvrh. Citoval ustanovenie § 31 ods. 2 ZKV v znení vzťahujúcom sa na konkurz na majetok úpadcu žalovaného podľa ktorého ustanovenia citujeme: „Pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu sú nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty vrátane nároku správcu na úhradu odmien a výdavkov, dane, poplatky, clá a pohľadávky z realizovaných štátnych záruk, neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov, ak ich splatnosť nastala v priebehu konkurzného konania, a ďalej nároky veriteľov zo zmlúv uzavretých správcom, ako aj nároky na vrátenie plnenia zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo podľa § 14 ods. 3 písm. a)“. Tvrdil, že neexistuje žiadna kategória, v rámci ktorej by pohľadávka žalobcu v 1. rade mohla byť v konkurze na majetok úpadcu Slovenská kreditná banka, a.s. uspokojená. Vznikla by osobitná skupina veriteľov v ZKV nijako neupravená, že ZKV v rámci rozvrhového uznesenia neuvádza ako osobitný druh uspokojovaného nároku samostatný nárok z neúčinnosti právneho úkonu. I prípadný úspech v konaní o odporovacom úkone neznamená vznik nároku na plnenie. Odpoveď na túto námietku treba hľadať i v samotnom závere odvolacieho súdu - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to v uznesení číslo konania 5Obo 114/2008-138 zo dňa 12.05.2010 podľa ktorého, citujeme: “Skutočnosť, že v priebehu konania bol vyhlásený konkurz aj na druhú zmluvnú stranu zmluvy o sprostredkovaní č. 1/D/1998 zo dňa 08.01.1998 teda Slovenskú kreditnú banku, a.s. nemá v postavené účastníkov konania na strane žalobcu a žalovaného žiadnu súvislosť.“ Podľa názoru súdu, okrem skúmania predpokladov podľa § 15 a 16 ZKV skúmanie predpokladov prihlásenia do konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKV resp. skúmanie náležitostí pohľadávky proti podstate pri rozhodovaní o priznaní nároku podľa § 16 ods. 4 ZKV na vrátenie do podstaty, resp. poskytnutie peňažnej náhrady nie je možné. Súd by tak postupoval nad rámec ustanovení § 15 - 16 ZKV i nad rámec žalôb o odporovanie právnemu úkonu . Právnym dôsledkom odporovateľnosti je právna neúčinnosť právneho úkonu vo vzťahu k veriteľom dlžníka, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku. Práva, ktoré sa vymáhajú z neúčinnosti právnych úkonov sa vymáhajú do konkurznej podstaty. Výška peňažnej náhrady sa rovná hodnote plnenia v čase keď bolo dlžníkom poskytnuté. Ak predmetom odporovaného úkonu bolo peňažné plnenie, je nadobúdateľ povinný vrátiť ho do konkurznej podstaty. K námietke premlčania nároku žalobcu v 2. rade na vrátenie peňažnej náhrady do konkurznej podstaty citujeme stanovisko Najvyššieho súdu SR vyslovené v uznesení spisovej značky 2 Obo 114/2008 zo dňa 12. mája 2010 v konaní o žalobe žalobcu v 2. rade: „ Ak teda žalobca v konaní o podanej žalobe, by bol prípadne aj úspešný, napriek úspechu v konaní nestane sa veriteľom tejto pohľadávky, nemá do konkurzu vedeného na majetok dlžníka, ktorým je žalovaný Slovenská kreditná banka, a.s. čo prihlasovať.“ Nejde teda o pohľadávku žalobcu v 2. rade na vrátenie do konkurznej podstaty, ale o nárok - pohľadávku úpadcu žalobcu v 1. rade, ktorý bol uplatnený na súde v premlčacej dobe. Navyše súd konštatuje, že k rozšíreniu žaloby žalobcu v 2. rade o nárok na vydanie sumy 49.506.600,- Sk ani nedošlo. V danom prípade predmetom odporovateľného právneho úkonu bolo plnenie peňažnej sankcie - zmluvnej pokuty vo výške 49.506.600,- Sk a po prepočte na euro 1.643.318,06 Eur. Pretože žalobcovia boli v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby úspešní - t.j. právnemu úkonu úspešne odporovali, je právny úkon voči konkurzným veriteľom právne neúčinný a všetko, čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty. V danom prípade je to peňažná náhrada vo výške 49.506.600,- Sk - t.j. 1.643.318,06 Eur. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd však žalobu žalobcu v 1. rade v ostatnej časti - t.j. časti určovacieho petitu, že záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu dohodnutú v sprostredkovateľskej zmluve patrí do konkurznej podstaty ako nadbytočného petitu zamietol, pretože žalobca petitom na plnenia sa domáhal vrátenie čiastky 49.506.600,- Sk do konkurznej podstaty . O trovách konania (prvostupňového i odvolacieho) účastníkov a štátu súd rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).