KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 3. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Sp/5/2005 z 12. 3. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2012, sp. zn. 3Sp/5/2005, ECLI:SK:KSBA:2012:1005200086.10

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Sp/5/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005200086
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1005200086.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci
navrhovateľa: T.. T. F., bytom P.M. XX, Q., proti odporkyni: Slovenská advokátska komora, Kolárska
4, Bratislava, zastúpená JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, so sídlom AK Tobrucká 6, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu advokátov
Slovenskej advokátskej komory, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory prijaté na jeho zasadnutí
19.marca 2004 o vyčiarknutí navrhovateľa T.. T. F. zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej
komory reg.č. 3732 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal postupom podľa tretej hlavy piatej časti
O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory prijatého
na jeho zasadnutí dňa 19.03.2004 o vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu advokátov Slovenskej
advokátskej komory reg.č. 3732, považujúc toto rozhodnutie za vecne nesprávne a nezákonné.

Navrhovateľ namietal právny názor odporkyne o nesplnení podmienky vzdelania navrhovateľa na zápis
do zoznamu advokátov podľa § 3 ods.1 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. pre dôvod, že je absolventom
študijného odboru právo Fakulty vyšetrovania Vysokej školy sboru národní bezpečnosti, na ktorej i
získal akademický titul „JUDr.“ a potom podľa názoru odporkyne nemá úplné právnické vzdelanie ako
to predpokladá citované zákonné ustanovenie.

Navrhovateľ v tejto súvislosti vyslovil presvedčenie, že sa jedná o vzdelanie rovnocenné s univerzitným,
a potom bezosporu zákonom predpokladanú podmienku vzdelania spĺňa, keď tento bol riadne zapísaný
v skoršie existujúcej Komore komerčných právnikov, kde sa v zmysle § 5 písm. b/ zákona č. 129/1991
Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov pre zápis do zoznamu taktiež vyžadovalo
splnenie podmienky vysokoškolského vzdelania na právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo
uznanie právnického vzdelania získaného na vysokej škole v zahraničí. Navrhovateľ má za to, že pokiaľ
by túto podmienku už pri zápise do Komory komerčných právnikov SR nespĺňal, táto komora by ho bola
do zoznamu komerčných právnikov potom ani nezapísala.

Ďalej navrhovateľ namietal, či vôbec o jeho vyčiarknutí zo zoznamu rozhodoval príslušný orgán, resp.
či tento bol riadne a v súlade so zákonom kreovaný a uznášaniaschopný.



Z týchto uvedených dôvodov potom navrhol napadnuté rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo svojom stanovisku k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa žiadala napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, zotrvávajúc na dôvode uvedenom v rozhodnutí o vyčiarknutí
navrhovateľa zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, nemajúc pochybností o tom, čo
napokon už bolo prejudikované aj rozhodnutiami NS SR, napríklad rozsudok vo veci sp.zn. 4Cdo/97 zo
dňa 21.10.1997, že za právnické vzdelanie je potrebné považovať len „vysokoškolské vzdelanie získané
na právnickej fakulte“ a nie vzdelanie získané na fakulte Vysokej školy SNB.

Odporkyňa neuznala ani druhú námietku navrhovateľa, keď zdôraznila, že o vyčiarknutí navrhovateľa
zo zoznamu advokátov rozhodoval na to príslušný orgán plne legitímne v súlade s § 7 ods. 1 písm. g/
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií v platnom znení, t.j. zákonom zriadené predsedníctvo.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporkyne a jej postup vydaniu rozhodnutia predchádzajúci a dospel k záveru, že
opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.)

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Ako z predloženého administratívneho spisu odporkyne predloženého v preskúmavacom konaní po
zrušení pôvodného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 08.februára 2007, č.k. 3Sp 5/2005-65 uznesením
NS SR č.k. zo dňa 26.06.2008, č.k. 2Sžo 111/2007 súd zistil, že navrhovateľ o zapísanie do
zoznamu komerčných právnikov Slovenskej republiky požiadal Komoru komerčných právnikov SR dňa
29.11.2003, ku ktorej žiadosti pripojil diplom č. 826/89*001473 vydaný Fakultou vyšetrovania Vysokej
školy zboru národnej bezpečnosti č. VŠK-32-83/IV-89 zo dňa 21.07.1989, ktorý má preukázať, že
navrhovateľ na uvedenej fakulte mal získať vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore právo.

Ďalej bolo zistené, že odbornú skúšku komerčného právnika navrhovateľ vykonal dňa 11.12.2003
(osvedčenie Komory komerčných právnikov SR č.j.: 1950/2003 a protokol o vykonaní odbornej skúšky
komerčného právnika zo dňa 11.12.2003) a sľub komerčného právnika zložil dňa 29.12.2003.

V predloženom administratívnom spise sa taktiež nachádza tomuto predchádzajúca žiadosť
navrhovateľa zo dňa 23.02.1999 doručená komore dňa 02.03.1999, v súvislosti s ktorou však niet
ďalšieho záznamu o prípadnom rozhodnutí, či zápise do komory, keď na žiadosti je len záznam bližšie
neoznačenou osobou s nečitateľným podpisom: „došlo 25.02.1999, chýba vzdel.“.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci je teda rozhodnutie Predsedníctva
Slovenskej advokátskej komory prijaté na jeho zasadnutí dňa 19.03.2004 o vyčiarknutí navrhovateľa
ako advokáta zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. g/ zákona o advokácií, podľa ktorého



komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto bol zapísaný do zoznamu advokátov, avšak
nespĺňal podmienky zápisu, a to v zmysle námietky navrhovateľa, či v jeho prípade skutočne nie je
splnená podmienka zápisu do zoznamu advokátov - podmienka úplného vysokoškolského právnického
vzdelania, a či o jeho vyčiarknutí zo zoznamu rozhodoval na to príslušný orgán a tento bol aj v súlade
so zákonom kreovaný a uznášaniaschopný.

Rozhodnutie komory o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov, o pozastavení výkonu
advokácie advokátovi a o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov okrem vyčiarknutia podľa § 7
ods. 1 písm. e/ musí byť odôvodnené a je preskúmateľné súdom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.
( § 11 zákona o o advokácií).

V danom prípade obsahom predloženého spisového materiálu odporkyne vzťahujúceho sa na
navrhovateľa bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ po zložení odbornej skúšky komerčného
právnika dňa 11.12.2003 bol dňa 29.12.2003, kedy aj zložil sľub a bola mu vydaná licencia, zapísaný
do zoznamu komerčných právnikov na základe ustanovenia § 5 zákona č. 129/1991 Zb. o komerčných
právnikoch v znení neskorších predpisov a tiež, že v súlade s ustanovením § 77 ods.1 zák.č. 586/2003
Z.z. o advokácií, ktorým okrem iného došlo k zlúčeniu Slovenskej komory advokátov a Komory
komerčných právnikov SR, bol tento od 1.januára 2004 bez žiadosti zapísaný do zoznamu advokátov.

Ustanovenie § 3 ods.1 písm. b/ zákona o advokácií vyžaduje pre zápis do zoznamu advokátov získanie
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej
školy v SR alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný
zahraničnou vysokou školou. Navrhovateľ podľa pripojeného diplomu (v notársky overenej kópií) zo
dňa 21.07.1989 je však absolventom Vysokej školy sboru národní bezpečnosti, fakulty vyšetrovania,
študijný odbor právo, a preto túto zákonnú podmienku nespĺňa. Z tohto dôvodu potom rozhodnutím
Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory na jeho zasadnutí dňa 19.03.2004 bol navrhovateľ zo
zoznamu advokátov vyčiarknutý, keď predsedníctvo svoje rozhodnutie odôvodnilo ustanoveniami § 77
ods.1, § 7 ods. 1 písm. g/ a § 3 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., keď ani z okolností, že navrhovateľovi
bol priznaný akademický titul „JUDr.“ (doktor práv), nemožno vyvodiť záver, že má právnické vzdelanie
v zmysle zákona o advokácií.

I podľa názoru súdu absolvent bývalej Vysokej školy zboru národnej bezpečnosti nespĺňa podmienku
„získania právnického vzdelania v Slovenskej republike“ uvedenú v ustanovení § 3 ods.1 písm. b/
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov alebo napríklad i v § 21 ods.1 písm. b/ zák.č 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), čo je v súdnej praxi dnes už ustálený
názor, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo113/97 alebo obdobné rozhodnutia vydané v
Českej republike - napr. uznesenia Nejvyššího soudu České republiky vo veciach sp. zn 20Cdo 1638/98,
sp.zn. 26Cdo 1137/2001. Uvedené nesplnenie podmienky získaného právnického vzdelania potom platí
bez ohľadu na skutočnosť, či po absolvovaní Vysokej školy SNB absolvent tejto školy vykonal rigoróznu
skúšku a získal titul „doktor práv (JUDr.)“.

V danej veci z predloženej dokumentácie je nesporné, že navrhovateľ s poukazom už i na ustálenú
judikatúru súdov ako absolvent Vysokej školy Sboru národní bezpečnosti, Fakulty vyšetrovania,
študijného odboru právo zákonnú podmienku „získania právnického vzdelania v SR“ alebo uznania
dokladu o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaného zahraničnou vysokou školou
nespĺňa, a nebolo tomu tak ani v čase jeho zápisu do Komory komerčných právnikov SR. Z uvedených
dôvodov je potom treba považovať aj námietku retroaktívneho účinku zákona o advokácií vznesenú
navrhovateľom za nedôvodnú.

K námietke navrhovateľa o nesprávnom obsadení Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory
rozhodujúceho o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov je potrebné uviesť nasledovné:



Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zák.č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004
„Komora zriadená podľa tohto zákona je právnym nástupcom Slovenskej advokátskej komory a Komory
komerčných právnikov SR zriadených podľa doterajších predpisov“.

Podľa § 82 ods. 1 cit. zákona komora zabezpečí zvolanie konferencie advokátov najneskôr do 6
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, na ktorej sa zvolia nové orgány komory. Ak sa
tak nestane, konferenciu advokátov zvolá do dvoch mesiacov minister. Na konanie orgánov do zvolenia
konferencie advokátov sa primerane použijú predpisy Slovenskej advokátskej komory zriadenej podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona do zvolenia predsedníctva komory v lehote podľa ods. 1 vykonáva
jeho právomoci Predsedníctvo komory zložené z 9 členov a 3 náhradníkov Predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory a 9 členov a 3 náhradníkov Predsedníctva Komory komerčných právnikov SR
zriadených podľa doterajších predpisov. Toto predsedníctvo komory si zvolí zo svojich členov predsedu
komory a podpredsedu komory. Do zvolenia nového predsedu komory vykonáva funkciu predsedu
komory predseda doterajšej Slovenskej advokátskej komory.

Podľa § 82 ods.5 cit. zákona na konanie orgánov uvedených v ods. 2 až 4 sa do ich zvolenia konferenciou
advokátov primerane použijú predpisy Slovenskej advokátskej komory zriadenej podľa doterajších
predpisov.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o advokácií je zrejmé, že na riadenie činnosti oboch
predchádzajúcich zlučovaných subjektov (Slovenskej advokátskej komory a Komory komerčných
právnikov) v čase do uskutočnenia prvej konferencie novej komory zákon kreoval 18-členné
predsedníctvo (+6 náhradníkov) ako spoločný kolektívny orgán, na konanie ktorého sa primerane
vzťahovali doterajšie predpisy Slovenskej advokátskej komory.

Z citovaných ustanovení zákona o advokácií je potom nesporné, že kreovanie nového orgánu
stanoveným počtom členov a náhradníkov za každý zo zlučovaných subjektov vyjadrovalo len princíp
parity oboch týchto subjektov v novovytvorenej komore advokátov a nemožno ho v žiadnom prípade
aplikovať aj na konanie spoločného predsedníctva (napr. oddelené počítanie kvóra, oddeleného
hlasovania pod.).

Podľa ust. § 23 ods. 2 Rokovacieho poriadku Slovenskej advokátskej komory zo 14.12.2002 (účinného
do 18.06.2004) predsedníctvo komory, pokiaľ rozhoduje v pléne, je uznášaniaschopné, ak je prítomná
nadpolovičná väčšina jeho členov. Namiesto neprítomného člena automaticky nastupuje prítomný
náhradník, ktorý sa v tom prípade pokladá za člena orgánu komory.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia na platnosť uznesenia predsedníctva, pokiaľ rozhoduje v pléne, je potrebná
nadpolovičná väčšina hlasov prítomných členov.

Teda v čase prijatia napadnutého rozhodnutia malo byť na zasadnutí Predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory minimálne 10 jeho členov (vrátane možného nahradenia niektorého z neprítomných
členov prítomným náhradníkom) a na prijatie platného rozhodnutia bol potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny prítomných bez ohľadu na to, či boli predtým členom Predsedníctva Slovenskej advokátskej
komory alebo Komory komerčných právnikov SR. Tento názor podporuje aj skutočnosť, že od
01.01.2004 všetci komerční právnici zapísaní do zoznamu komerčných právnikov sa zo zákona stali
advokátmi (§ 77 ods. 1 zákona o advokácií).



Z bodu VI. ods. 1 písm. k/ zápisnice č. 3/2004 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa
19.03.2004 je nesporné, že za vyčiarknutie navrhovateľa T.. T. F.Ľ. hlasovalo 14 prítomných členov
predsedníctva, nikto nebol proti a nikto sa nezdržal hlasovania.

Vychádzajúc z týchto zistení je potom potrebné námietku navrhovateľa, že predsedníctvo malo mať 24
členov považovať za zavádzajúcu a nemajúcu oporu v zákone a vo vzťahu k zákonnosti napadnutého
rozhodnutia bez právneho významu.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd dospel k záveru, že pokiaľ Predsedníctvo Slovenskej
advokátskej komory na zasadnutí dňa 19.03.2004 rozhodlo o vyčiarknutí navrhovateľa T.. T. F. zo
zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory z dôvodov ako sú v ňom uvedené a ako sa s
nimi súd vyššie vysporiadaval, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho názoru, o vylúčení
rozhodovalo predsedníctvo plne legitímne kreované a napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za
vecne správne a zákonné, a preto súd toto rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 246 c O.s.p. tak, že
v konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov nepriznal, keď základnou zákonnou podmienkou
priznania náhrady trov navrhovateľa je čo i len čiastočný úspech v konaní, čo sa však nejedná o prípad
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom popísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.