KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava4. 6. 2012plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Sp/13/2005 z 4. 6. 2012

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 4. júna 2012, sp. zn. 3Sp/13/2005, ECLI:SK:KSBA:2012:1005200129.18

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Sp/13/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005200129
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1005200129.18

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci
navrhovateľa: L.. Š. F., X. D. XXXX/XX, Ž., zastúpeného advokátom L.. L. M., N.., Č. X, M. proti odporkyni:
Slovenská R. M., M.E. X, V., zastúpenej advokátkou L.. W. V., Z. X, V., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne D. X. navrhovateľa K. K. R.Z. F. R. M. X. V. K. Y. XX. U. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie P. F. R. M. prijaté na jeho zasadnutí XX. U. XXXX o vyčiarknutí navrhovateľa
L.. Š. F. zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory E..Č.. XXXX p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 33 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal postupom podľa tretej hlavy piatej
časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia P. F. R. M. prijatého na jeho zasadnutí dňa XX. XX.
XXXX o vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory E.. Č.. XXXX,
považujúc toto rozhodnutie za vecne nesprávne a nezákonné.

Navrhovateľ namietal, že o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov rozhodovalo nesprávne obsadené P.
F. R. M. (Ď. G. „.“) a že vôbec o vyčiarknutí navrhovateľa ani nemalo rozhodovať PSAK, ale disciplinárna
komisia, keď zároveň vzniesol námietku diskriminácie rovnocennosti právnického vzdelania získaného
na Vysokej škole ZNB s právnickým vzdelaním získaným na právnickej fakulte vysokej školy s poukazom
na to, že dôkazom rovnocennosti vzdelania je skutočnosť, že aj absolventi Vysokej školy ZNB sa mohli
podrobiť rigoróznemu konaniu a po úspešnom absolvovaní štátnej rigoróznej skúšky získať titul JUDr.,
tak ako ho získal i navrhovateľ. V rámci vecného hmotnoprávneho posúdenia navrhovateľ namietal
retroaktívnosť postupu odporkyne v danej veci pri aplikácii zákona č. 586/2003 Z.z.

Navrhovateľ vzniesol ďalej námietku procesného pochybenia napadnutého rozhodnutia, vytýkajúc
tomuto nepreskúmateľnosť až zmätočnosť vzhľadom na absenciu dátumu vydania rozhodnutia a sp.
zn. (číslo konania), keď o vyčiarknutí odporkyňa mala rozhodnúť XX. X. XXXX, ale rozhodnutie bolo
navrhovateľovi doručené až v decembri 2004. Tiež bolo namietané, že vo veci konal a rozhodoval vecne
a miestne nepríslušný Krajský súd v Bratislave, keď mal za to, že na prejednanie veci bol príslušný
Krajský súd v Žiline.



Z týchto uvedených dôvodov potom navrhovateľ žiadal, aby súd po preskúmaní napadnuté rozhodnutie
odporkyne ako vecne nesprávne a nezákonné zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, e/ a vec vrátil
odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa
doručenom súdu dňa X. X. XXXX a doplnenom na pojednávaní dňa X. X. XXXX žiadala, aby súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil, keď žiadnu z námietok navrhovateľa
neuznala dôvodnou, odkazujúc na už tu konštantnú judikatúru súdnych orgánov SR. Vo vzťahu k
námietke nesprávneho obsadenia PSAK a námietky retroaktívneho účinku, ale tiež nepreskúmateľnosti
a zmätočnosti rozhodnutia tak odporkyňa odkázala na jednak skoršie rozhodnutia NS SR vo veci sp.
zn. X F. XX/XXXX a sp. zn. X F. XX/XXXX, ale tiež na celkom aktuálne rozhodnutie vydané NS SR
v obdobnej veci v jeho rozsudku sp. zn. X F.Ž. zo dňa XX. U. XXXX (vo veci navrhovateľa L.. U.).
K námietke navrhovateľa, že o jeho vyčiarknutí mala rozhodovať disciplinárna komisia a nie PSAK,
odporkyňa poukázala na úpravu zániku zápisu do zoznamu advokátov v ustanovení § 7 a § 56 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii, keď o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov v právomoci disciplinárnej komisie
je rozhodovanie pre dôvod disciplinárneho previnenia (§ 56), čo však sa nejedná o prípad navrhovateľa,
u ktorého dôvodom vyčiarknutia bolo nesplnenie podmienky vzdelania a potom správny bol postup
odporkyne, ak táto o vyčiarknutí navrhovateľa rozhodla PSAK podľa § 71 ods. 1 písm. d/ v spojení s §
7 ods. 1 písm. g/ zákona. Pokiaľ navrhovateľ namietal vecnú a miestnu nepríslušnosť Krajského súdu v
Bratislave na konanie a rozhodovanie v danej veci, tu odporkyňa uviedla, že vec bola konajúcemu súdu
postúpená uznesením NS SR zo dňa XX. R. XXXX pod sp. zn. X F. XX/XXXX a potom i túto námietku
navrhovateľa je treba považovať za právne irelevantnú.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporkyne a jej postup vydaniu rozhodnutia predchádzajúci a dospel k záveru, že
opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Ako z predloženého administratívneho spisu odporkyne na vec sa vzťahujúceho súd zistil, navrhovateľ
je absolventom študijného odboru právo, Fakulty ŠtB Vysokej školy ZNB (č. X. - XXX/X-XX), s ukončením
dňa XX. X. XXXX ako to osvedčuje diplom tejto školy číslo XXX. Ďalej bolo zistené, že navrhovateľ bol
do zoznamu komerčných právnikov po úspešnom vykonaní odbornej skúšky a zloženia predpísaného
klubu komerčného právnika zapísaný dňa XX. XX. XXXX (G. M. G. P. Č.. L..: XXXX/XXXX K. Y.R. XX.
XX. XXXX). Do zoznamu advokátov SAK bol zapísaný dňom X. X. XXXX P. Č.. XXXX (D. Č.. XXXX). Ako
vyplýva zo zápisnice č. X/XXXX o vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm.
g/ a § 7 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. rozhodovalo PSAK dňa XX. X. XXXX, pričom za vyčiarknutie
navrhovateľa hlasovalo 13 prítomných členov predsedníctva, nikto nebol proti a jeden člen sa zdržal
hlasovania a toto zasadnutie predsedníctva bolo uznášaniaschopné (bod VI. písm. k/).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci je teda rozhodnutie P. F. R. M. P. na
L. K. Y. XX. XX. XXXX o vyčiarknutí navrhovateľa ako advokáta zo zoznamu advokátov podľa § 7
ods. 1 písm. g/ zákona o advokácií podľa ktorého komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho,
kto bol zapísaný do zoznamu advokátov, avšak nespĺňal podmienky zápisu, a to v zmysle námietok



navrhovateľa, či v jeho prípade skutočne nie je splnená podmienka zápisu do zoznamu advokátov -
podmienka úplného vysokoškolského právnického vzdelania, či o vyčiarknutí zo zoznamu rozhodoval
na to príslušný orgán a tento bol aj v súlade so zákonom kreovaný a či odporkyňa pri rozhodovaní
postupovala retroaktívne a tiež, či absencia chýbajúceho dátumu a spisovej značky je takou vadou
rozhodnutia, ktorá by spôsobovala jeho nezákonnosť.

Rozhodnutie komory o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov, o pozastavení výkonu
advokácie advokátovi a o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov okrem vyčiarknutia podľa § 7
ods. 1 písm. e/ musí byť odôvodnené a je preskúmateľné súdom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.
( § 11 zákona o o advokácií).

V danom prípade obsahom predloženého spisového materiálu odporkyne vzťahujúceho sa na
navrhovateľa bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ po zložení odbornej skúšky komerčného
právnika bol dňa XX. XX. XXXX, kedy aj zložil sľub a bola mu vydaná licencia, zapísaný do zoznamu
komerčných právnikov (zákon č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov)
a tiež, že v súlade s ustanovením § 77 ods.1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácií, ktorým okrem iného
došlo k zlúčeniu Slovenskej komory advokátov a Komory komerčných právnikov SR, bol tento od X.L.
XXXX bez žiadosti zapísaný do zoznamu advokátov.

Ustanovenie § 3 ods.1 písm. b/ zákona o advokácií vyžaduje pre zápis do zoznamu advokátov získanie
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy
v SR alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou
vysokou školou. Navrhovateľ podľa pripojeného diplomu zo dňa XX. XX. XXXX je však absolventom
Vysokej školy sboru národní bezpečnosti, fakulty StB, študijný odbor právo, a preto túto zákonnú
podmienku nespĺňa. Z tohto dôvodu potom rozhodnutím P. F. R. M. na jeho zasadnutí dňa XX. XX. XXXX
bol navrhovateľ zo zoznamu advokátov vyčiarknutý, keď predsedníctvo svoje rozhodnutie odôvodnilo
ustanoveniami § 77 ods.1, § 7 ods. 1 písm. g/ a § 3 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., keď ani z okolností,
že navrhovateľovi bol priznaný akademický titul „JUDr.“ (doktor práv), nemožno vyvodiť záver, že má
právnické vzdelanie v zmysle zákona o advokácií.

I podľa názoru konajúceho súdu a ako to vyplýva tiež už aj z konštantnej judikatúry NS SR (napr.
rozsudok sp. zn. X F. XX/XXXX K. Y. XX. X. XXXX, uznesenie sp. zn. X F. XXX/XXXX K. Y. XX. X. XXXX,
rozsudok X F. K. Y. XX. X. XXXX, či skôr rozsudok sp. zn. X N. K. Y. XX. XX. XXXX) pričom skutočnosť, či
navrhovateľovi bol alebo nebol udelený akademický titul doktor práv (JUDr.) na posúdenie, či spĺňa jeden
z predpokladov na výkon advokácie a to úplné právnické vzdelanie, nemá vplyv, nakoľko akademický
titul JUDr. nie je predpokladom výkonu advokácie.

I podľa názoru súdu absolvent bývalej Vysokej školy zboru národnej bezpečnosti nespĺňa podmienku
„získania právnického vzdelania v Slovenskej republike“ uvedenú v ustanovení § 3 ods.1 písm. b/
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov alebo napríklad i v § 21 ods.1 písm. b/ zák.č 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), čo je v súdnej praxi dnes už ustálený
názor, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. X N. XXX/XX alebo obdobné rozhodnutia vydané v
Českej republike - napr. uznesenie Nejvyššího soudu České republiky vo veciach sp. zn. XX N. XXXX/
XX, F.. K.. XX N. XXXX/XXXX. Uvedené nesplnenie podmienky získaného právnického vzdelania potom
platí bez ohľadu na skutočnosť, či po absolvovaní Vysokej školy SNB absolvent tejto školy vykonal
rigoróznu skúšku a získal titul „doktor práv (JUDr.)“.

V danej veci z predloženej dokumentácie je tiež nesporné, že navrhovateľ s poukazom už i na ustálenú
judikatúru súdov ako absolvent Vysokej školy Sboru národní bezpečnosti, Fakulty StB, študijného
odboru právo zákonnú podmienku „získania právnického vzdelania v SR“ alebo uznania dokladu o
vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaného zahraničnou vysokou školou nespĺňa,
a nebolo tomu tak ani v čase jeho zápisu do Komory komerčných právnikov SR. Z uvedených dôvodov



je potom treba považovať námietku rovnocennosti vzdelania aj námietku retroaktívneho účinku zákona
o advokácií vznesenú navrhovateľom za nedôvodnú.

K námietke navrhovateľa o nesprávnom obsadení Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory
rozhodujúceho o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 01. 01. 2004
„Komora zriadená podľa tohto zákona je právnym nástupcom Slovenskej advokátskej komory a Komory
komerčných právnikov SR zriadených podľa doterajších predpisov“.

Podľa § 82 ods. 1 cit. zákona komora zabezpečí zvolanie konferencie advokátov najneskôr do 6
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, na ktorej sa zvolia nové orgány komory. Ak sa
tak nestane, konferenciu advokátov zvolá do dvoch mesiacov minister. Na konanie orgánov do zvolenia
konferencie advokátov sa primerane použijú predpisy Slovenskej advokátskej komory zriadenej podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona do zvolenia predsedníctva komory v lehote podľa ods. 1 vykonáva
jeho právomoci Predsedníctvo komory zložené z 9 členov a 3 náhradníkov Predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory a 9 členov a 3 náhradníkov Predsedníctva Komory komerčných právnikov SR
zriadených podľa doterajších predpisov. Toto predsedníctvo komory si zvolí zo svojich členov predsedu
komory a podpredsedu komory. Do zvolenia nového predsedu komory vykonáva funkciu predsedu
komory predseda doterajšej Slovenskej advokátskej komory.

Podľa § 82 ods. 5 cit. zákona na konanie orgánov uvedených v ods. 2 až 4 sa do ich zvolenia
konferenciou advokátov primerane použijú predpisy Slovenskej advokátskej komory zriadenej podľa
doterajších predpisov.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o advokácií je zrejmé, že na riadenie činnosti oboch
predchádzajúcich zlučovaných subjektov (Slovenskej advokátskej komory a Komory komerčných
právnikov) v čase do uskutočnenia prvej konferencie novej komory zákon kreoval 18-členné
predsedníctvo (+ 6 náhradníkov) ako spoločný kolektívny orgán, na konanie ktorého sa primerane
vzťahovali doterajšie predpisy Slovenskej advokátskej komory.

Z citovaných ustanovení zákona o advokácií je potom nesporné, že kreovanie nového orgánu
stanoveným počtom členov a náhradníkov za každý zo zlučovaných subjektov vyjadrovalo len princíp
parity oboch týchto subjektov v novovytvorenej komore advokátov a nemožno ho v žiadnom prípade
aplikovať aj na konanie spoločného predsedníctva (napr. oddelené počítanie kvóra, oddeleného
hlasovania a pod.).

Podľa ust. § 23 ods. 2 Rokovacieho poriadku Slovenskej advokátskej komory zo dňa 14. 12. 2002
(účinného do 18. 06. 2004) predsedníctvo komory, pokiaľ rozhoduje v pléne, je uznášaniaschopné, ak
je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Namiesto neprítomného člena automaticky nastupuje
prítomný náhradník, ktorý sa v tom prípade pokladá za člena orgánu komory.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia na platnosť uznesenia predsedníctva, pokiaľ rozhoduje v pléne, je potrebná
nadpolovičná väčšina hlasov prítomných členov.

Teda v čase prijatia napadnutého rozhodnutia malo byť na zasadnutí Predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory minimálne 10 jeho členov (vrátane možného nahradenia niektorého z neprítomných
členov prítomným náhradníkom) a na prijatie platného rozhodnutia bol potrebný súhlas nadpolovičnej



väčšiny prítomných bez ohľadu na to, či boli predtým členom P.Í. F. R. M. alebo M. M. P. F.. Tento názor
podporuje aj skutočnosť, že od 01. 01. 2004 všetci komerční právnici zapísaní do zoznamu komerčných
právnikov sa zo zákona stali advokátmi (§ 77 ods. 1 zákona o advokácií).

Z bodu VI. ods. 1 písm. k/ zápisnice č. 3/2004 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa
XX. XX. XXXX je nesporné, že za vyčiarknutie navrhovateľa L.. Š. F. hlasovalo 13 prítomných členov
predsedníctva, nikto nebol proti a jeden člen sa zdržal hlasovania.

Vychádzajúc z týchto zistení je potom potrebné námietku navrhovateľa považovať za zavádzajúcu a
nemajúcu oporu v zákone a vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia bez právneho významu. A
už vôbec neobstojí námietka navrhovateľa, že o jeho vyčiarknutí mala rozhodovať disciplinárna komisia,
keď v prípade navrhovateľa sa nejednalo o vyčiarknutie z dôvodu disciplinárneho previnenia, ako to
predpokladalo ustanovenie § 56 zákona o advokácii, ale pre nesplnenie zákonných podmienok k zápisu.

Pokiaľ navrhovateľ namietal nepreskúmateľnosť až zmätočnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu
absencie dátumu a spisovej značky, tu je treba prisvedčiť navrhovateľovi, že uvedené rozhodnutie trpí
touto formálnou vadou, avšak táto chýbajúca formálna náležitosť písomného vyhotovenia rozhodnutia
nie je takou vadou, ktorá by spôsobovala jeho nezákonnosť a bola dôvodom pre jeho zrušenie, i keď
navrhovateľ má nárok na to, aby dostal písomné vyhotovenie rozhodnutia so všetkými formálnymi
náležitosťami. Jedná sa však o takú formálnu vadu, ktorú je možné opravou odstrániť a bude
preto potrebné, aby odporkyňa tento nedostatok odstránila a opravu rozhodnutia vykonala. Opravu
rozhodnutia totiž možno vykonať kedykoľvek, a to aj po právoplatnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd dospel k záveru, že pokiaľ P. F. R. M. na zasadnutí dňa XX. XX.
XXXX rozhodlo o vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu advokátov F. R. M. (č. XXXX) z dôvodov ako
sú v ňom uvedené a ako sa s nimi súd vyššie vysporiadaval, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho
právneho názoru, o vylúčení rozhodoval na to príslušný orgán - predsedníctvo, toto bolo aj plne legitímne
kreované a pokiaľ súd pripustil nedostatok formálnych náležitostí rozhodnutia spočívajúcich v absencii
spisovej značky (čísla konania) a dátumu vyhotovenia, nejedná sa o vadu, ktorá by spôsobovala jeho
nezákonnosť, a túto nespôsobuje ani nedodržanie poriadkovej lehoty na vypracovanie a doručenie
rozhodnutia. Potom napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne a zákonné, a
preto súd toto rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Na námietku navrhovateľa ohľadne miestnej nepríslušnosti Krajského súdu v Bratislave na konanie
o preskúmanie rozhodnutia predsedníctva SAK vznesenej na pojednávaní dňa XX. X. XXXX je treba
uviesť, že podľa ustanovenia § 105 O.s.p. (účinného do 30. júna 2007) súd skúma miestnu príslušnosť
prv než začne konať o veci samej. Podľa ustanovenia § 246a ods. 2 O.s.p. v konaní podľa tretej hlavy
piatej časti je miestne príslušným všeobecný súd navrhovateľa alebo krajský súd, v ktorého obvode
ktorého je tento súd. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v danom prípade bol na konanie vecne
a miestne príslušný Krajský súd v Žiline, ale nakoľko Krajský súd v Bratislave na návrh doručený mu
navrhovateľom dňa XX. X. XXXX začal konať vo veci samej a dňa XX. XX. XXXX aj vo veci samej
rozhodol, týmto si založil miestnu príslušnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojitosti s § 246c O. s. p. tak, že
v konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov nepriznal, keď základnou zákonnou podmienkou
priznania náhrady trov navrhovateľa je čo i len čiastočný úspech v konaní, čo sa však nejedná o prípad
navrhovateľa.

S poukazom na zákonnú úpravu náhrady trov konania obsiahnutú v § 250k ods. 1 O. s. p. v spojitosti s §
246c nebolo možné priznať náhradu trov konania ani úspešnej odporkyni, ktorá si ich náhradu uplatnila,
keď dikcia zákonného ustanovenia toto neumožňuje.



O poplatkovej povinnosti bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. v platnom
znení, pričom výšku súdneho poplatku 33,- EUR určuje položka 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych
poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.