Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/69/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1007200387 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1007200387.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: S. H., nar. XX.X.XXXX, K. XX/XXXX, XXX XX N. X - Ř., Č. W., zastúpený advokátom, Mgr. Miroslavom Špadrnom, Šárovo kolo 2/981, 153 00 Praha 5 - Radotín, Česká republika, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava s pribratým účastníkom konania: K. J., D. XXX, XXX XX N., V.. F. - K., Č. W. o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 7241/98-3819/98/1 zo dňa 7.8.1998 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Žilina č. P 4913/1196-1/97/040 zo dňa 28.5.1998 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného 7241/98-3819/98/1 zo dňa 7.8.1998 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 277,22,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 19.10.1998 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 7241/98-3819/98/1 zo dňa 7.8.1998, ktorým potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina č. P 4913/1196-1/97/040 zo dňa 28.5.1998, ktorým správny orgán uznal osobu, K. J., N. XX, V. vinnou z colného priestupku podľa § 242 zákona č. 180/1996 Z.z. colného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len colný zákon), ktorý svojim konaním porušil colné predpisy spôsobom podľa § 241 písm. a) colného zákona tým, že nezákonne doviezol tovar, čím porušil § 42 ods. 1 colného zákona. Zároveň bolo rozhodnuté o zabraní tovaru - 44 ks vriec a 15.827 ks dámskych lýtkových nohavíc bez uvedenia hodnoty, ktorých vlastníkom bol žalobca. Podľa názoru žalobcu bol uvedenými rozhodnutiami ukrátený na svojich právach. Žalobca v konaní preukázal kópiou faktúry a pokladničného bloku zo dňa 25.5.2007 vlastníctvo 15.827 kusov elastických nohavíc. Žiaden z účastníkov konania, t.j. žalobca, vodič, K. J. ani vlastník nákladného motorového vozidla nemali v úmysle porušiť colné predpisy a k udalosti došlo omylom. Predmetný nepredaný tovar žalobca uložil do nákladného priestoru vozidla z dôvodu likvidácie skladu, toto zaparkoval u jeho vlastníka a zabudol naň. Dňa 12.10.1997 prevzal vozidlo vodič, p. J. s pokynom vlastníka vozidla, p. Š., aby s vozidlom odišiel do zahraničia a doviezol iný tovar. Vodič odišiel bez toho, aby sa presvedčil, či je vozidlo prázdne. Prvostupňový správny orgán neprizval do konania ako účastníka vlastníka vozidla, p. Š., ktorý podal odvolanie voči rozhodnutiu colného úradu č.j. 497/97-3 zo dňa 13.10.1997 o zaistení tovaru, ktorému nedoručoval rozhodnutia o veci. Správny orgán teda rozhodoval na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci bez riadne vykonaného dokazovania, pričom žalobcovi nebolo umožnené klásť svedkovi, K. J. otázky, ktorý bol vypočutý dňa 13.10.1998 bez jeho prítomnosti. Žalobca poukázal na rozpor v prvostupňovom rozhodnutí, v ktorom bol vodič, K. J. uznaný vinným zo spáchania priestupku, pričom však vo výroku rozhodnutia chýba výrok o uložení sankcie, prípadne, že od sankcie bolo upustené. Z uvedeného vyplýva, že doposiaľ nebolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o jeho priestupku. Naviac, predmetné rozhodnutie nebolo žalobcovi riadne zákonným spôsobom doručené. V predmetnom rozhodnutí bol ako účastník konania uvedený len K. J. napriek okolnosti, že sa týkalo aj žalobcu. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené len vo fotokópii. Z uvedeného dôvodu žalobca považoval rozhodnutie za vadné a poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky č. III.ÚS 29/95 a rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci č. 1To 65/96. Podľa jeho názoru rozhodnutie doručené žalobcovi vo fotokópii nemá účinky riadneho rozhodnutia a nespája sa s akýmikoľvek účinkami. Podľa jeho názoru sú obe rozhodnutia nepreskúmateľné a neprimerané pokiaľ ide o zhabanie veci, pretože nevzal do úvahy zásadu, podľa ktorej o zabratí alebo prepadnutí veci nemožno rozhodnúť, pokiaľ je hodnota veci v nápadnom nepomere k povahe priestupku (§ 18 ods. 2, § 15 ods. 2 zákona o priestupkoch). Napriek okolnosti, že podľa správneho orgánu došlo k spáchaniu priestupku z nedbanlivosti vodiča, neuložil mu žiadnu sankciu ale veľmi citeľne postihol žalobcu, ktorý sa žiadneho priestupku nedopustil, pričom správny orgán dostatočne neodôvodnil, z akého dôvodu je takého opatrenie nutné i keď poznal hodnotu tovaru (237.405,-Sk). Podľa názoru žalobcu teda správny orgán nedostatočne zistil skutočný stav veci, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku jeho odôvodnenia, čím došlo k zásahu do jeho vlastníckych práv a ujme na majetku v hodnote 237.405,- Sk. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutia zrušiť a nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa § 42 colného zákona účinného v čase zistenia colného priestupku, osoby, ktoré prepravujú tovar cez štátnu hranicu, sú povinné colnému orgánu tovar prihlásiť a predložiť doklady naň sa vzťahujúce. Vodič si svoju povinnosť nesplnil a predložil slovenským colným orgánom potvrdenie českých colných orgánov, že vozidlo je pri prestupe štátnej hranice prázdne a bez tovaru. Podľa názoru žalovaného vodič si musel byť pri jazde vedomý, že neriadi prázdne vozidlo. Tým, že vodič riadne neprihlásil prepravovaný tovar dopustil sa priestupku podľa § 4 ods. 1, písm. a) alebo b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch). Bolo povinnosťou vodiča pred jazdou okrem kontroly technického stavu vozidla vykonať aj kontrolu ložného priestoru. Pri príchode na hraničný prechod sa vodič zaradil do jazdného pruhu pre prázdne vozidlá a colníkovi prehlásil, že nevezie žiaden tovar. Takéto zaradenie sa považuje za úkon podľa § 11 vyhlášky Ministerstva financií č. 167/1997 Z.z. o forme, obsahu a náležitostiach colného vyhlásenia a o spôsobe vedenia colnej štatistiky. Za držiteľa tovaru sa v takomto prípade považuje osoba, ktorá prepravuje tovar cez štátnu hranicu. Majiteľ vozidla aj žalobca podali voči rozhodnutiu o zaistení tovaru námietku. Rozhodnutie o odvolaní bolo ich právnemu zástupcovi riadne doručené. V danom prípade bolo rozhodované o tovare a nebol dôvod ho doručovať majiteľovi vozidla. Zaistenie tovaru je predbežným opatrením týkajúcim sa predmetného tovaru a nie subjektu vlastniaceho predmetný tovar. V konaniach nebolo rozhodované o právach alebo povinnostiach vlastníka motorového vozidla a nebol teda účastníkom konania podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že predvolal žalobcu, vodiča, vlastníka vozidla, právneho zástupcu žalobcu podaním zo dňa 28.1.2006. Zásielka pre vodiča sa vrátila s poznámkou, že je odsťahovaný, žalobca si zásielku nevyzdvihol v úložnej dobe, právnemu zástupcovi žalobcu aj majiteľovi vozidla boli zásielky riadne doručené. Všetci si teda mohli svoje námietky riadne uplatniť, čo neurobili. V zmysle informácie dožiadanej Českej colnej správy, predmetom podnikania žalobcu je prenájom motorových vozidiel a nie obchod s textilom, nedá sa so žalobcom telefonicky kontaktovať, v mieste trvalého bydliska ani na ďalších známych adresách sa nezdržuje a na predvolania nereaguje. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom toho, že žalobca s konečnou platnosťou nerozhodol o priestupku vodiča, žalovaný poukázal na § 18 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch o zhabaní veci. Jedná sa o ochranné opatrenie a nie o sankciu. Dôvodom na vydanie predmetného ochranného opatrenia bol verejný záujem štátu, a to ochrana hospodárskej sústavy aby nedochádzalo k úniku na cle a daniach, ku škode štátneho rozpočtu. Podľa názoru žalobcu vydané rozhodnutia obsahujú náležitosti upravené ust. § 11 ods. 3, § 16 zákona o priestupkoch ako i ust. 46 a 47 správneho poriadku. Rozhodnutia boli riadne doručené právnemu zástupcovi žalobcu, prostredníctvom ktorého bolo podané odvolanie. Žalobca bol prijatý za účastníka konania vzhľadom k jeho vlastníctvu tovaru. Podľa výpočtu žalovaného prezentovanému vo vyjadrení k žalobe, pri colnej hodnote tovaru v sume 237.405,- Sk, predstavuje clo, a teda colný dlh sumu 116.801,-Sk, a teda nie je zrejmý nepomer spáchaného priestupku k ochrannému opatreniu. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k rozhodnutiu jednomyseľne odsúhlasenému všetkými členmi senátu. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v danom prípade pribral do konania K. J., ktorého práva boli napadnutými rozhodnutiami dotknuté. Podľa ust. § 250a O.s.p., žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany. V zmysle predmetného ustanovenia, keďže napadnuté bolo rozhodnutie žalovaného v časti o ochrannom opatrení podľa zákona o priestupkoch, súd nepovažoval za potrebné, aby bol žalobca zastúpený advokátom zapísaným v zozname Slovenskej komory advokátov. Zastúpenie a plnú moc udelenú žalobcom K.. K. Š. súd posudzoval podľa § 24 O.s.p. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.10.1997 vstúpil do colného priestoru hraničného priechodu Cvrčinovec CÚ Žlilina nákladný automobil s prívesom, ŠPZ: V. XX-XX, XX-V.-XX riadený vodičom, K. J., ktorý colníkovi oznámil, že automobil aj príves je prázdny a chce pokračovať v ceste do Maďarska. Spolu s inými dokladmi predložil aj potvrdenie českých colných orgánov, že z ČR vystupoval prázdny, bez tovaru. Po otvorení nákladného priestoru bolo následne zistené, že sa v ňom nachádza tovar o ktorom vodič nevedel podať žiadnu informáciu. Z dôvodu podozrenia zo spáchania colného priestupku bol predmetný tovar, t.j. 44 vriec s 15.827 kusmi dámskych lýtkových elastických nohavíc zaistený. Rozhodnutie bolo vodičovi doručené 13.10.2007. Dňa 20.10.1997 bol spísaný protokol o zistení a porušení colných predpisov fyzickou osobou v ktorom bolo skonštatované, že k zaistenému tovaru neboli predložené žiadne doklady a vysvetlenia ohľadom pôvodu a hodnoty tovaru, bola stanovená hodnota zaisteného tovaru v sume 237.405,- Sk a z neho vypočítaný colný dlh 124.685,- Sk. Dňa 4.11.2007 bolo colnému úradu doručené odvolanie žalobcu a N. Š. proti zaisteniu tovaru s tým, že do 3 dní bude podané podrobnejšie odôvodnenie. V spise je založená faktúra vystavená pre žalobcu zo dňa 25.5.1997, ktorou mu dodávateľ vyúčtoval sumu 170.800,-Kč za 20.000 kusov elastických nohavíc, živnostenský list žalobcu z 29.12.1992 na prevádzkovanie živnosti: kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja a predaj, plná moc pre K.. Š., doplnenie odvolania žalobcu voči zaisteniu tovaru. O odvolaní voči rozhodnutiu o zaistení tovaru bolo rozhodnuté dňa 28.11.1997 tak, že prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Za účelom prerokovania colného priestupku bolo účastníkom konania podaním zo dňa 28.1.1998 doručované predvolanie. Zásielka adresovaná K. J. bola vrátená späť s poznámkou, „odsťahovaný bez udania adresy“. Žalobca si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol, držiteľ vozidla a zástupca žalobcu si zásielky riadne prevzali. Dňa 28.5.1998 bolo vydané rozhodnutie, ktorým bol K. J. uznaný za vinného z colného priestupku a bolo rozhodnuté o zhabaní tovaru vo vlastníctve žalobcu. Predmetné rozhodnutie bolo K. J. doručované na adresu, N. XX, V., odliaľ sa zásielka vrátila správnemu orgánu s poznámkou, „zpět, nebydlí tu“. Proti predmetnému rozhodnutiu, v časti o zhabaní tovaru podal žalobca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie doručené právnemu zástupcovi žalobcu nemá zákonné náležitosti, má formálne aj obsahové vady, je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia a neúplnosť výrokovej časti. Podľa ust. § 250ods. 1 až 5 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie súdu (§ 91 ods. 2). Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Návrh podľa § 92 ods. 2 možno v konaní podľa tejto časti podať, len ak neuplynula lehota podľa § 250b ods. 1. Podľa ust. § 270 colného zákona v znení účinnom v čase zistenie colného priestupku, ak tento zákon neustanovuje inak, platia o colných priestupkoch a o konaní pred colnými orgánmi osobitné predpisy o priestupkoch a o správnom konaní. Podľa ust. § 24 ods. 1 a 2 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V danom prípade súd zistil, že správne orgány doručovali písomnosti adresované účastníkovi konania, K. J. na adresu, na ktorej sa nezdržiaval, čo je zrejmé z poznámok, ktoré na zásielky zapísal poštový doručovateľ. V zmysle ustálenej judikatúry, ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, v mieste doručenia nezdržiaval, neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. na uloženie písomnosti na pošte. Jedným z predpokladov nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia je jeho doručenie účastníkom konania. V danom prípade, podľa názoru súdu, nemohlo dôjsť k fikcii doručenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že K. J., ktorý bol účastníkom konania sa nezdržiaval na adrese, kam mu boli zásielky doručované. Správny orgán nevykonal v tomto smere žiaden úkon za účelom zistenia miesta jeho pobytu, aby mu mohlo byť rozhodnutie riadne doručené, čím porušil procesné práva účastníka konania, spočívajúce v riadnom oboznámení sa s rozhodnutím týkajúcim sa jeho práv a povinností a prípadne podať proti nemu opravný prostriedok, čo má následne aj vplyv na nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Napriek okolnosti, že jednému účastníkovi konania nebolo prvostupňové rozhodnutie doručené, žalovaný ako odvolací orgán túto vadu v postupe neodstránil, konal o odvolaní podanom žalobcom a vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré opätovne nebolo riadnym a zákonným spôsobom doručené všetkým účastníkom konania. Spis predložil žalovaný s konštatovaním (na úvodnej strane administratívneho spisu), že napadnuté rozhodnutie je právoplatné. Ako vyplýva z doručenej dokumentácie, napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručované opätovne na adresu, kde sa K. J., v zmysle poznámok na vrátených zásielkach, nezdržuje. Postupom správnych orgánov došlo k takej vade, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Podľa ust. § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na tieto vady súd prihliada z úradnej povinnosti, aj bez návrhu žalobcu. Podľa ust. § 250j ods. 2, písm. e) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom okolnosti, že do konania nebol prizvaný vlastník vozidla, N. Š., súd na túto námietku nemôže prihliadať, pretože sa týka práv inej osoby ako žalobcu. Z obsahu spisu súd zistil, že v danom prípade nie je z predvolania správnych orgánov na prejednanie priestupku zo dňa 24.2.1998 zrejmé, akého priestupku sa prejednanie týka, aký vzťah má žalobca k predmetnému konaniu a teda k čomu majú predvolané osoby možnosť podať vyjadrenie. V priloženom Protokole č. PFO 497/97 - zo dňa 20.10.1997 o zistení a porušení colných predpisov fyzickou osobou, K. J., nie je zmienka o vzťahu tejto osoby, resp. tovaru, ktorý prevážal na územie Slovenskej republiky s osobou žalobcu, a teda čoho (akého priestupku) sa konanie týka. Podľa ust. § 3ods. 1 a 2 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. V danom prípade, podľa názoru súdu došlo v postupe správneho orgánu k porušeniu uvedených princípov. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu nastala taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd na uvedenú vadu prihliadol z úradnej povinnosti, aj keď nebola predmetom žaloby a rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu. Jeho trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 1.000,- Sk (33,19,- € podľa prepočtu konverzným kurzom 30,126) a nákladov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 1998 advokátom, podľa vtedy platnej vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách advokátov platnej na území Slovenskej republiky za dva úkony právnej pomoci v sume po 2 x 200,- Kčs podľa § 13 ods. 6 vyhlášky, a to za prevzatie veci a spísanie žaloby (§ 16 ods. 1 písm. a) a c), po prepočte konverzným kurzom celkovo 13,27,-€ (400 : 30,126). Súd priznal žalobcovi náhradu cestovných nákladov, stravného, spojených s účasťou jeho zástupcu na pojednávaní dňa 18.5.2012 v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením č. 632/2008 Z.z., vyhl. č. 472/2011 Z.z. tak, že za použitie motorového vozidla mu priznal základnú sumu náhrady vo výške 121,14,-€ (0,183 €/l km), náhradu za pohonné hmoty v sume 2.124,-Kč, kúpu diaľničnej známky 295,- Kč, stravné v sume 300,- Kč, poštovné výdavky 58,- Kč (po prepočte podľa kurzu vyhláseného NBS platného v daný deň 25,33,- Kč/1€), spolu v sume 230,75,- €. Žalobcovi tak súd priznal celkovú náhradu trov v čiastke 277,22,- €. Rozhodnutie bolo odhlasované členmi senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.