KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 5. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/214/2007 z 23. 5. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. mája 2012, sp. zn. 1S/214/2007, ECLI:SK:KSBA:2012:1007201201.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/214/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1007201201
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1007201201.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: S.. Z. L.,
A. N. XXX, I. J. Y., právne zastúpený: JUDr. Anton Blaha, advokát, Mickiewiczova 6, Bratislava proti
žalovanému: Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, Ružová dolina 27, Bratislava za účasti: Fond
národného majetku SR, Drieňová 27, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Milan Malata, advokát, so
sídlom Prievozská 4/B, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-39692/97 zo
dňa 12.3.2007, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Súd nepriznáva náhradu trov právneho zastúpenia pribratému účastníkovi Fondu národného majetku
SR.

o d ô v o d n e n i e :

Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu rozhodnutím č. V-39692/97 zo dňa 12.3.2007 zamietla návrh
na vklad vlastníckeho práva podaný v prospech S.. Z. L. k nehnuteľnosti vedenej Správou katastra pre
hl. mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX k.ú. Ružinov a to bytu č. G. na X. poschodí bytového domu č.
XXX vo vchode S., postavenom na pozemku parcelné číslo XXX/X vrátane spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že po preskúmaní predloženej zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej podľa
zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych
predpisov, ktorá bola uzatvorená medzi Fondom národného majetku SR a žalobcom, dospel žalovaný k
záveru, že táto je v rozpore so zákonom a teda je neplatná, nakoľko v zmysle ust. § 29 ods. 3 zákona č.
182/1993 Z.z. v znení zákona č. 151/1995 Z.z. je možné uzavrieť zmluvu o prevode bytu vo vlastníctve
FNM SR obstaraného po 1.1.1995 z prostriedkov rozpočtu fondu, pričom nadobudnutý byt ako majetok
fondu môže byť použitý len v rozsahu určenom v schválenom rozpočte FNM SR na náklady spojené s
činnosťou fondu a teda bez nároku nadobúdateľa na kúpu bytu. Nakoľko prevod takto nadobudnutého
bytu na nadobúdateľa nebol schválený v rozpočte fondu, nie je FNM SR ako prevodca oprávnený
nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou.

Na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného vydaného v konaní pod
č. V-39692/97 Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S 214/2007-131 zo dňa 23.9.2010 uložil Správe
katastra pre hl. mesto SR Bratislavu povinnosť doručiť rozhodnutie zo dňa 12.3.2007 č. V-39692/97 k
rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Antona Blahu so sídlom Mickiewiczova 6, Bratislava v lehote
do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. V časti návrhu na zrušenie rozhodnutia Správy katastra pre



hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 12.3.2007 č. V-39692/97 konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 354,10 € náhrady trov konania na účet právneho zástupcu.

Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal včas odvolanie Fond národného majetku SR, ktoré
odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie podľa
§ 205 ods. 2 písm. b) OSP, keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a považuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave za rozhodnutie,
ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namieta záver súdu, že v administratívnom
konaní bol žalobca zastúpený inou osobou. Prvostupňový súd podľa názoru Fondu národného majetku
SR ponechal bez povšimnutia list zo dňa 27.7.2010, ktorým JUDr. Anton Blaha ako žalobcom označený
zástupca v katastrálnom konaní oznámil prvostupňovému súdu, že v konaní o návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností svojho klienta S.. Z. L. nezastupoval. Fond národného
majetku SR má za to, že žalovaný doručoval rozhodnutie vydané vo vkladovom konaní správne, priamo
žalobcovi, a preto podľa jeho názoru mal prvostupňový súd konanie o žalobe zastaviť a nie o nej
rozhodnúť postupom podľa § 250b ods. 2 OSP.

O odvolaní bolo rozhodnuté uznesením NSSR sp.zn. 10Sžr 12/2010 zo dňa 25.12. tak, že Najvyšší súd
SR uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 214/2007-131 zo dňa 23.9.2010 zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva právny názor NSSR, že odvolací súd sa stotožnil s
námietkou odvolateľa FNM SR, že záver krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
nakoľko krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal listom právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 27.7.2010, v ktorom v reakcii na výzvu súdu uviedol, že v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností S.. Z. L. nezastupoval. Rovnako podľa názoru NSSR nebolo v uznesení
krajského súdu odôvodnené, prečo považoval splnomocnenie z 20.11.2006, ktoré je v administratívnom
spise založené iba vo fotokópii, za splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred Správou katastra
pre hl. mesto SR Bratislavu. Krajský súd sa preto bude musieť v novom konaní opätovne vysporiadať
s otázkou, či bol žalobca v správnom konaní o vklad vlastníckeho práva zastúpený advokátom a
v závislosti od výsledku posúdiť, či bolo rozhodnutie správneho orgánu riadne doručené a teda, či
začala plynúť lehota na podanie opravného prostriedku. Pokiaľ by dospel k záveru, že žalobca nebol v
tomto konaní zastúpený, treba posúdiť, či mohla nastať fikcia doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho
poriadku, vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že sa v mieste doručovania nezdržiaval. V tejto súvislosti bude
musieť krajský súd ďalej ustáliť, či ide o konanie podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti OSP s
prihliadnutím na ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona, čo bude relevantné pre posúdenie včasnosti
podaného opravného prostriedku, teda, či platí lehota 30 dní alebo 2 mesiace. Ďalej z uznesenia NSSR
vyplynul názor, že zastavenie konania v predmetnej veci neobstojí, pretože účastník konania môže podať
opravný prostriedok aj skôr, než mu bolo napádané rozhodnutie riadne doručené. Zákon obmedzuje iba
koniec tejto lehoty, preto keď súd dospeje k záveru, že opravný prostriedok bol podaný v lehote, ktorá
nepresahuje zákonnú lehotu, mal by vec meritórne prejednať a rozhodnúť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) opätovne preskúmal
napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP konštatoval, že žalobu
je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Súd na základe obsahu súdneho a administratívneho spisu konštatoval nasledovné,



Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.8.2007 domáhal preskúmania a následne zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. V-39692/97 zo dňa 12.3.2007, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad
vlastníckeho práva v prospech žalobcu k nehnuteľnosti vedenej Správou katastra pre hl. mesto SR
Bratislavu na LV č. XXXX k.ú. Ružinov ako byt č. G. na X. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXX,
S., G. a to na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 2.7.1997 uzavretej medzi Fondom
národného majetku SR, ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Ďalej sa domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť doručiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Antonovi Blahovi napadnuté
rozhodnutie. Uviedol, že dňa 2.7.1997, ako kupujúci uzatvoril zmluvu s Fondom národného majetku SR
ako s predávajúcim o prevode vlastníctva bytu č. G. na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX
S. v G., vedenom Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX k.ú. Ružinov. Návrh na
vklad vlastníckeho práva bol doručený 7.7.1997. Konanie bolo vedené pod sp.zn. V-39692/97. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II., odbor katastrálny pod č.
V-39692/97 zo dňa 30.7.1997.

Dňa 7.10.1997 podala Okresná prokuratúra Bratislava II. protest pod č. Pd 5095/97-13, ktorým
žiadala Okresný úrad Bratislava II., aby svoje rozhodnutie zo dňa 30.7.1997 zrušil a to z dôvodu,
že správny orgán nepreskúmal listinu - Zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu z hľadiska
oprávnenia predávajúceho s predmetom zmluvy nakladať a nezistil presne a úplne skutkový stav
veci, čím podľa názoru Okresnej prokuratúry bolo porušené ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995
Zb. (katastrálny zákon a § 32 ods. 1 správneho poriadku). Krajský úrad v Bratislave, katastrálny
odbor rozhodnutím č. 143/842-2/97-SL zo dňa 27.11.1998 predmetnému protestu Okresnej prokuratúry
Bratislava II. nevyhovel. Krajská prokuratúra v Bratislave podala následne na Krajský súd v Bratislave
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave, katastrálny odbor č.
143842-2/97-SL zo dňa 27.11.1998. Krajský súd v Bratislave na základe žaloby preskúmal napadnuté
rozhodnutie a dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie správneho orgánu posúdilo vec po právnej
stránke nesprávne, a preto rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave zo dňa 27.11.1998, ktorým nebolo
vyhovené protestu prokurátora bolo zrušené a vec vrátená žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie.

Na základe tohto rozhodnutia Krajský úrad v Bratislave, katastrálny odbor rozhodnutím katastr.
143842-2/97-SL zo dňa 23.3.2000 vyhovel protestu Okresnej prokuratúry v Bratislave zo dňa 7.10.1997
a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava II. katastrálneho odboru č. V-39692/97 zo dňa 30.7.1997
zrušil bez toho, aby o veci opätovne rozhodol. Proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Bratislave podal
žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného 143-842-2/97 SL
dňa 23.3.2000 tak, že prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.

Preskúmavaným rozhodnutím Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu svojím rozhodnutím zo dňa
12.3.2007 zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 7.7.1997 na základe zmluvy o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 2.7.1997. Podľa názoru žalobcu žalovaný pri rozhodovaní návrhu na vklad
vlastníckeho práva zo dňa 7.7.1997 sa riadil nesprávnym právnym výkladom právnych predpisov, v
dôsledku čoho považuje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva za nezákonné.

Žalovaný uvádzal, že napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad bolo doručované priamo
účastníkovi konania a nie jeho právnemu zástupcovi z dôvodu, že v spise sa nenachádzal originál
plnej moci. Originál plnej moci, ktorou žalobca poveril svojím zastupovaním JUDr. Antona Blahu, sa
zrejme nachádza v spise Katastrálneho úradu Bratislava, Pekná cesta, č.k. 2/295/2007. Správa katastra
rozhodla o zamietnutí návrhu v súlade s právoplatným rozsudkom Krajského súdu 27S 30/1998 zo dňa
16.11.1999, ktorým bola viazaná. Žalovaný má za to, že rozhodol v súlade so zákonom, a preto žiadal
žalobu vo veci zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S 214/07-29 zo dňa 28.7.2009 podľa ust. § 250 ods. 1 OSP
pribral do konania účastníka správneho konania - Fond národného majetku SR Bratislava.

Z administratívneho mal súd za preukázané, že Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, Ružová
dolina 27, Bratislava svojím rozhodnutím č. V-39692/1997 zo dňa 12.3.2007 zamietla návrh na vklad
vlastníckeho práva podaný v prospech žalobcu k nehnuteľnosti vedenej Správou katastra pre hl. mesto
SR Bratislavu na LV č. XXXX, k.ú. Ružinov a to bytu č. G. na X.poschodí bytového domu, súpisné



číslo XXX, vo vchode S., postavenom na pozemku parcelné číslo XXX/X vrátane spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že 7.7.1997 bol Okresnému úradu Bratislava II., katastrálny odbor
doručený návrh žalobcu na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Prílohu návrhu tvorila zmluva
o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola uzatvorená podľa zákona Národnej rady SR č. 182/1993 Zb. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov dňa 2.7.1997 medzi žalobcom a Fondom národného majetku
SR Bratislava. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím
Okresného úradu Bratislava II., katastrálnym odborom pod č. V-39692/97 zo dňa 30.7.1997. Proti tomuto
rozhodnutiu podala protest Okresná prokuratúra Bratislava II. pod č. 5059/97-13 dňa 7.10.1997, ktorým
žiadala vyššie uvedené rozhodnutie zrušiť. Krajský úrad v Bratislave katastrálny odbor rozhodnutím
č. katastr. 143-842-2-97-S1 zo dňa 27.11.1998 uvedenému protestu nevyhovela. Na základe žaloby
Krajskej prokuratúry v Bratislave o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia Krajský súd v
Bratislave v konaní 27S 30/1998 - 23 zrušil rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave, katastrálneho
odboru zo dňa 27.11.1998 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Na základe vyššie
uvedeného rozsudku Krajský úrad v Bratislave, katastrálny odbor, rozhodnutím č. katastr. 143-842-2/97-
S 1 zo dňa 23.3.2000 podľa ust. § 69 zákona o správnom konaní o proteste Okresnej prokuratúry
Bratislava II. zo dňa 7.10.1997 rozhodol tak, že protestu vyhovel a zrušil rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava II. katastrálneho odboru zo dňa 30.7.1997, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva názor žalovaného, že
správny orgán dospel k záveru, že uzatvorená zmluva medzi žalobcom a Fondom národného majetku
SR bola uzatvorená v rozpore so zákonom a teda je neplatná, nakoľko podľa ust. § 29 ods. 3 zákona
č. 182/1993 Zb. v znení zákona č. 151/1995 Zb. nie je možné uzavrieť zmluvu o prevode bytu vo
vlastníctve Fondu národného majetku obstaraného po 1.1.1995 z prostriedkov rozpočtu fondu, pričom
nadobudnutý byt ako majetok fondu môže byť použitý len v rozsahu určenom vo schválenom rozpočte
Fondu národného majetku na náklady spojené s činnosťou fondu a teda bez nároku nadobúdateľa na
kúpu bytu. Nakoľko prevod takto nadobudnutého bytu na nadobúdateľa nebol schválený v rozpočte
fondu, nie je Fond národného majetku SR ako prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, preto
bolo potrebné rozhodnúť tak, ako bolo uvedené vyššie.

Zo žaloby je nesporné, že žalobca v nej namieta hlavne procesné pochybenie žalovaného správneho
orgánu prejavujúce sa v tom, že preskúmavané rozhodnutie bolo nesprávne doručované, nakoľko ho
žalovaný správny orgán doručoval priamo žalobcovi namiesto riadneho doručenia splnomocnenému
právnemu zástupcovi. Podľa jeho právneho názoru mal žalovaný správny orgán napadnuté rozhodnutie
doručovať priamo advokátovi, ktorého splnomocnil na zastupovanie vo veci. Postup, keď predmetné
rozhodnutie doručoval priamo jemu, považuje za nesprávny. Za rovnako nesprávne považuje použitie
fikcie doručenia zo strany žalovaného správneho orgánu. Z tohto dôvodu sa domáhal opakovaného
doručenia napadnutého rozhodnutia ale aj zrušenia predmetného rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že napadnuté rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad bolo doručované priamo účastníkovi konania - S.. Z. L. a nie jeho právnemu zástupcovi
z dôvodu, že v spise sa nenachádzal originál plnej moci na zastupovanie v danej veci. Je pravdou, že
v administratívnom spise je založená fotokópia splnomocnenia pre JUDr. Antona Blahu, avšak z jeho
textu vyplýva, že toto sa týka zastupovania vo veci vedenej pred Katastrálnym úradom v Bratislave
pod č.k. 2/295/2007. Vzhľadom k tomu, že otázka zastupovania žalobcu vo veci v tomto prípade
bola spochybnená zo strany žalovaného správneho orgánu, Krajský súd v Bratislave výzvou zo dňa
1.7.2010 vyzval právneho zástupcu JUDr. Antona Blahu na vyjadrenie sa, či v danej veci zastupoval,
resp. nezastupoval S.. Z. L.. Na výzvu súdu reagoval JUDr. Anton Blaha listom zo dňa 27.7.2010
tak, že oznámil, že v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností S.. Z. L.
nezastupoval. Dňa 12.2.2007 sa z poverenia jeho klienta (žalobcu) obrátil podnetom na opatrenie pred
nečinnosťou správneho orgánu podľa § 50 správneho poriadku na Katastrálny úrad v Bratislave, ku
ktorému pripojil aj originál plnej moci na zastupovanie v tomto konaní.

Konanie o nečinnosti nie je súčasťou konania o vklad vlastníckeho práva, ale ide o osobitné konanie.
Súd konštatoval, že správa katastra vychádzajúc zo znenia splnomocnenia nachádzajúceho sa v
administratívnom spise správne vyhodnotila, že v danom prípade zo strany žalobcu nešlo o doručenie
riadneho splnomocnenia pre JUDr. Antona Blahu určeného pre vkladové konanie, a preto v konaní
predmetné rozhodnutie doručovala priamo žalobcovi.



Podľa ust. § 24 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti najmä rozhodnutia sa doručujú do
vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia,
aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

V preskúmavanej veci súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie Správy katastra
pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 12.3.2007 č. V-39692/97 bolo doručované žalobcovi na adresu S.
XX, XXX XX G.. Z pripojenej obálky je zrejmé, že zo záznamu poštového doručovateľa vyplýva, že
zásielka bola na pošte uložená dňa 30.3.2007 vzhľadom k skutočnosti, že žalobca - adresát nebol v
čase doručovania zastihnutý a v odbernej lehote si zásielku neprevzal.

Súd konštatoval, že z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní
vyplýva, že toto upravuje tzv. náhradné doručenie, resp. fikciu doručenia, t.j. upravuje predpoklad, že
písomnosť sa považuje za doručenú aj v prípade, ak adresát sa o uložení písomnosti nedozvedel. Na to,
aby mohla byť zákonná fikcia doručenia písomnosti do vlastných rúk naplnená, musí byť podľa vyššie
citovaného ustanovenia splnených niekoľko predpokladov, napríklad, že adresát v mieste doručenia
nebol zastihnutý, že sa adresát v mieste doručenia zdržiaval, doručovateľ adresáta vhodným spôsobom
upovedomil a následne písomnosť doručovateľ uložil na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomil. Podmienkou teda je, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava a má možnosť sa reálne
oboznámiť s oznámeniami doručovateľa.

Žalobca sa v konaní bránil tým, že na mieste určenia zásielky t.j. na S. W. XX sa v čase doručovania
nezdržiaval, nakoľko v tomto čase sa zdržiaval na adrese svojho trvalého bydliska vo I..

Krajský súd v Bratislave konštatoval, že takáto obrana žalobcu neobstojí. Je pochopiteľné, že správny
orgán nemôže skúmať u každej osoby, ktorej má doručiť písomnosť do vlastných rúk, či sa v mieste
doručenia zdržiava, alebo nezdržiava. Preto je na adresátovi písomnosti, aby skutočnosť, že sa v mieste
doručenia nezdržiaval, oznámil a preukázal správnemu orgánu bez zbytočného odkladu potom, ako sa
dozvedel, že mu bola doručovaná písomnosť, ktorú si nemohol vyzdvihnúť.

Správny orgán pri doručovaní predmetnej písomnosti vychádzal z obsahu spisu, ktorého súčasťou
je návrh na vklad a Zmluva na ktorej je uvedená adresa na doručovanie S. XX, G.. Je nesporné,
že žalovaný správny orgán vychádzal z údajov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, nakoľko
žalobca neoznámil žalovanému správnemu orgánu žiadnu inú korešpondenčnú adresu.

Katastrálne vkladové konanie bolo iniciované na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva žalobcom,
pričom v texte návrhu ani v prílohách sa nenachádzalo riadne splnomocnenie na zastupovanie žalobcu
advokátom ani uvedenie inej korešpondenčnej adresy než adresa G., S. XX.

V danom prípade teda správny orgán vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 a
následnej fikcie doručenia a považoval rozhodnutie doručené žalobcovi formou uloženia na pošte za
riadne doručené.

Krajský súd v Bratislave preto dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho orgánu a
konštatoval, že žalovaný správne doručoval rozhodnutie vydané vo vkladovom konaní priamo žalobcovi.
V danom prípade nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že nenastala fikcia doručenia z dôvodu, že
tento sa v čase doručovania napadnutého rozhodnutia nezdržiaval na uvedenej adrese, nakoľko žalobca
relevantným spôsobom túto skutočnosť nijako nepreukázal a to ani v správnom ani v súdnom konaní.

Čo sa týka preskúmania zákonnosti vydaného rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal, súd
konštatoval, že v danom prípade zo strany žalobcu ide o oneskorene podanú žalobu a to bez ohľadu
na to, či ide o konanie podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti OSP s prihliadnutím na ust. § 31
ods. 7 katastrálneho zákona (strana 7 uznesenia NSSR 10 Sžr 12/2010), nakoľko žalobca predmetnú



žalobu podal dňa 27.8.2007, pričom z písomných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise
je zrejmé, že predmetné rozhodnutie zo dňa 12.3.2007 bolo uložené na pošte dňom 30.3.2007, čo
znamená, že za použitia ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku sa za deň uloženia zásielky považuje tretí
deň od uloženia zásielky za predpokladu, že adresát si písomnosť nevyzdvihol.

V danom prípade by teda išlo o oneskorene podanú žalobu tak podľa druhej či tretej hlavy piatej časti
OSP.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalobu žalobcu je
potrebné s ohľadom na ust. § 250j ods. 1 OSP zamietnuť, nakoľko postup žalovaného správneho orgánu
bol vecne a právne správny.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Krajský súd v Bratislave nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia ani pribratému účastníkovi konania,
ktorého súd pribral podľa ust. § 250 ods. 1 veta druhá OSP do konania. Nakoľko za súčasnej právnej
úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahrádzal trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého
súd musel podľa ust. § 250 ods. 1 veta druhá OSP do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do
konania sám nemohol nijako ovplyvniť (R NSSR 5Sžp 14/2011, 8Sžo 52/2011).

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z.) v znení zákona č. 33/2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.