Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/280/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1007201527 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Puchelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1007201527.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: V. U., N. XX, Z. proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava o doručenie rozhodnutia vydaného Mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves č. SU 2007/862-3156/Le/Sa zo dňa 2.7.2007 a vydania predbežného opatrenia, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu zo dňa 19.10.2007 sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť správnemu orgánu doručiť žalobcovi ako účastníkovi konania rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. SU 2007/862-3156/LeSa zo dňa 2.7.2007 a ďalej žiadal, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému konať a rozhodnúť o podaných odvolaniach voči rozhodnutiu č. SU 2007/862-3156/LeSa zo dňa 2.7.2007 vydaného Mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves. Uviedol, že dňa 24.8.2007 mu bolo doručené upovedomenie o odvolaní, ktorým správny orgán mu oznámil, že bolo podané odvolanie voči jeho rozhodnutiu č. SU 2007/862-3156/LeSa zo dňa 2.7.2007. Uviedol, že samotné predmetné rozhodnutie mu však doručené nebolo. Preto písomne dňa 28.8.2007 vyzval správny orgán na doručenie rozhodnutia a súčasne podal odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.9.2009 uviedol, že vrámci stavebného konania na stavbu „stavebné úpravy rodinného domu“ - zmena dokončenej stavby na ulici Na Riviére 17, parcela č. 988 a 989/1 k.ú. N. O., pre stavebníkov Ing. V. Z. a Ing. F. Z., sa žalobca domáhal postavenia účastníka správneho konania. Jedinou vlastníčkou nehnuteľnosti na parcele č. 986 a 987 v k.ú. N. O., susediacou s povoľovanou stavbou je Ing. W. U., N. XX, Z., iba tá spĺňa požiadavky na priznanie postavenia účastníka konania v stavebnom konaní. Samotnými rozhodnutiami nebolo priznané postavenie účastníka konania - žalobcovi a Krajským stavebným úradom v Bratislave boli na základe odvolania rozhodnutia potvrdené. Poukázal, že pokiaľ ide o žalobcu, tak tento v stavebnom konaní nebol ako účastník opomenutý, ale samotným rozhodnutím z dôvodu absencie hmotno-právnych predpokladov mu nebolo priznané postavenie účastníka stavebného konania. Žalovaný vyjadril názor, že podaná žaloba je v tomto prípade neprípustná, nakoľko ju v prípade žalobcu nepodala osoba, ktorá bola ako účastník správneho konania zo strany správneho orgánu opomenutá a navrhol konanie o žalobe zastaviť, alebo žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa ust. § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 250 ods. 2 OSP žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Súdy v správnom súdnictve podľa piatej časti OSP preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (t.j. orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb), pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Týmito rozhodnutiami sa rozumejú rozhodnutia vydané v správnom konaní ako i ďalšie rozhodnutia, ktorými sa menia, zakladajú, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods.1, 2, 3 OSP). Jedným z predpokladov na preskúmanie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby podľa § 247 a nasl. OSP je tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach, ktoré jej vyplývajú z predpisov hmotného alebo procesného práva. Postavenie žalobcu oprávneného na podanie žaloby má len tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá bola subjektom konkrétnych práv a povinností, o ktorých predkladá súdu tvrdenie, že ich mal správny orgán svojím rozhodnutím alebo postupom porušiť. Ak je vylúčené, aby ten, kto tvrdí porušenie svojho práva, mohol byť jeho subjektom, nie je vecne legitimovaným na podanie žaloby a jeho žalobu treba považovať za žalobu podanú neoprávnenou osobou. Z napadnutého rozhodnutia súd zistil, že rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. SU 2007/862-3156/LeSa zo dňa 2.7.2007 vydal územné rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie v spojenom konaní pre stavebníkov Ing. V. Z. a Ing. F. Z., obaja bytom V. F. X, Z.. Krajský súd sa oboznámil aj so spisovým materiálom Krajského stavebného úradu v Bratislave, ktorý bol pripojený k spisu krajského súdu sp.zn. 3S 102/2009, z ktorého vyplýva, že jedinou účastníčkou v stavebnom konaní bola vlastníčka nehnuteľnosti Ing. W. U.. S poukazom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. SU 2007/862-3156/ LeSa zo dňa 2.7.2007. So žalobcom sa v správnom konaní dôvodne nekonalo ako s účastníkom konania, a preto je potrebné konanie zastaviť podľa § 250d ods. 3 OSP. Súd v každej konkrétnej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti OSP súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Podľa § 244 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 246c veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Inštitút predbežného opatrenia je upravený v ust. § 74 a nasl. druhej časti OSP. Podľa ust. § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ust. § 104 ods. 1, veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Ako to je zjavné z podanej žaloby a z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, žalobca sa v rámci konania podľa piatej časti (správne súdnictvo), druhej hlavy OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) dožaduje preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom v tomto konaní navrhol súdu nariadiť predbežné opatrenie. Návrhom na vydanie predbežného opatrenia sa však žalobca nedomáha preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, pričom čo sa týka samotného predbežného opatrenia, je potrebné uviesť, že inštitút predbežných opatrení je v konaní podľa piatej časti OSP vylúčený. Je tomu tak preto, lebo by išlo o neprípustný zásah z hľadiska princípu deľby výkonnej a súdnej moci a navyše použitie druhej časti OSP (kde je upravený tento inštitút) je pojmovo vylúčené podľa § 246c OSP. Toto ustanovenie totiž v konaní podľa piatej časti OSP dovoľuje použiť primerane iba prvú a tretiu časť OSP. Z uvedeného teda vyplýva, že v konaní podľa piatej časti OSP nie je možné nariadiť predbežné opatrenie, pričom neprichádza do úvahy ani postúpenie veci inému príslušnému orgánu. Pretože v konaní o preskúmanie rozhodnutí alebo postupov správnych orgánov zákon výslovne vylučuje rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s ust. § 246c OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.