KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 9. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/12/2008 z 27. 9. 2012

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2013, sp. zn. 5Sžp/39/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1008200568.1 (20. 11. 2013). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2012, sp. zn. 4S/12/2008, ECLI:SK:KSBA:2012:1008200568.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/12/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008200568
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1008200568.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov
senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade: V. P., bytom
A. R. X, XXX XX N. a v 2. rade: L.. N. P. bytom tamtiež, obaja právne zastúpení: JUDr. Pavlom
Čičmancom advokátom, Advokátska kancelária Čičmanec & Drappanová, so sídlom Prievozská 14/A,
821 09 Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave so sídlom Lamačská cesta 8,
845 14 Bratislava 45, za účasti: Yuri Makarov so sídlom: Brigádnická 1022/38, 841 05 Bratislava 4, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k.: A/2007/2317/MEP zo dňa 28. januára 2008, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.04.2008 sa žalobcovia domáhali
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2007/2317/MEP zo dňa 28. januára 2008, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie vydané prvostupňovým stavebným úradom Mestskej časti Bratislava -
Dúbravka, č. D - 2007 - 06/9450 - 1214/U/18/Ry zo dňa 16. júla 2007 o umiestnení stavby , „Bytový dom
A. R.“ na parcelách č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/
XX a XXX/XX, v kat. úz. W. pre navrhovateľa pôvodne TALA COMPANY s.r.o. Bratislava, teraz Yuri
Makarov so sídlom v Bratislave.

Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozsiahlym popisom skutkového stavu,
teoretických a právnych súvislostí a podrobným popisom jednotlivých rozhodnutí mali za to, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť ako i nedostatok dôvodov, že v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mala
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobcovia uviedli námietky, ktoré boli aj predmetom odvolania žalobcov v správnom konaní a to
predovšetkým ich nesúhlas s umiestnením uvedenej stavby, lebo podľa nich táto stavba bude mať
negatívny vplyv na existujúcu zástavbu a možnosť budúceho využitia okolitého územia, stavba je podľa
nich vsadená násilne, hrubo narúša ich súkromie, nie je navrhnutá spôsobom, ktorý by spĺňal uspokojivé
podmienky pohody pre spánok, oddych a pracovné činnosti. Navrhovaný objekt je vsadený bez
splnenia základných priestorových požiadaviek a s nedostatočnými odstupmi od jestvujúcich objektov,
je umiestnený na malej ploche v stiesnených pomeroch, čím sa vytvára nesúlad s architektonickým
a urbanistickým charakterom prostredia. Preto podľa nich nezodpovedá požiadavkám na zachovanie



pohody bývania pre obyvateľov rodinného domu, ktorého sú vlastníkmi, čím žalovaný porušil okrem
niektorých ustanovení stavebného zákona aj ustanovenia §§ 4 ods. 2, veta druhá a 6 ods. 1 veta prvá
vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhl. č. 532/2002
Z.z.). Žalobcovia už v priebehu správneho konania, tak aj v žalobe zdôraznili aj na pojednávaní to,
že navrhovaná stavba je v rozpore aj s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislava (ďalej len
ÚP hl.m.SR BA) schváleným v roku 1993 a následne niekoľkokrát aktualizovaným, keďže predmetné
územie je definované pre funkciu bývania ako malopodlažná bytová zástavba, ktorej doplňujúcimi
funkciami alebo účelovo viazanými funkciami sú aj dopravná a technická vybavenosť. Podľa žalobcov
je navrhovaná stavba v rozpore aj s novým ÚP hl. m. SR BA, ktorý bol schválený Mestskou radou a dňa
31.05.2007 aj Zastupiteľstvom mesta Bratislava, v ktorom sú predmetné pozemky s parcelnými číslami
XXXX, XXXX/X,X v kat. území W., na adrese A. R. definované ako funkčná plocha 102 - malopodlažná
zástavba obytného územia, z čoho vyplýva, že využitie tohto územia sa nemení. Žalobcovia uviedli, že
k otázke súladnosti investorom navrhovaného využitia citovanej plochy s ÚP hl.m. SR BA schváleným v
roku 1993 a následne niekoľkokrát aktualizovaným vydalo Hlavné mesto SR Bratislava dve rozhodnutia
s odlišnými závermi avšak Mestská časť Bratislava - Dúbravka sa s predmetným problémom nijako
nevysporiadala. Ďalej poukázali na to, že pripojenie prístupovej komunikácie k navrhovanému bytovému
domu na miestnu komunikáciu II. triedy ulica A. R. - R. je v rozpore s podmienkami uvedenými v
záväznom stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy, lebo tento odporučil dopravný vstup riešiť len z
ulice A. R. - S., komunikácia III. triedy. Žalobcovia majú za to, že predložená dokumentácia nie je v súlade
najmä s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami
ani so všeobecnými technickými požiadavkami ako i s predpismi uvedenými v odseku 2 stavebného
zákona. Majú za to, že je nemysliteľné, aby sa v danej lokalite zahustilo územie v takom rozsahu, aby to
bolo na úkor v danej lokalite už žijúcich majiteľov okolitých pozemkov a obmedzovali sa tak ich vlastnícke
práva. Z vyššie uvedených dôvodov usúdili, že výroková časť napadnutého rozhodnutia nie je náležite
odôvodnená. Napadnuté rozhodnutia podľa nich nespĺňajú ústavné kritériá jasnosti, jednoznačnosti
a dostatočnosti dôvodov a preto sú predčasne vydané. Na základe uvedeného žiadajú napadnuté
rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať im náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.06.2008 zotrval v celom rozsahu na
svojom stanovisku. Uviedol, že žalobcovia okrem konštatácie nedostatočného zdôvodnenia výrokovej
časti rozhodnutia neuvádzajú v čom konkrétne vidia nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že
napadnutým rozhodnutím bola umiestnená novostavba bytového domu s jedným podzemným podlažím
a so siedmymi nadzemnými podlažiami v strednej časti a so zníženou podlažnosťou v okrajových
moduloch na šesť a päť podlaží. Objekt je situovaný do nehomogénnej zástavby v bezprostrednej
blízkosti viacpodlažnej zástavby, obchodného zariadenia ako aj zástavby rodinných domov a svojim
riešením predstavuje prechodovú formu od viacpodlažnej k malopodlažnej zástavbe. Poukázal na to,
že k projektovej dokumentácii pre územné konanie sa kladne vyjadrilo Hlavné mesto SR Bratislava
záväzným stanoviskom zo dňa 04.12.2003 platným do 24.04.2007 a novým záväzným stanoviskom zo
dňa 13.06.2007. Žalovaný uviedol, že podľa tejto Aktualizácie ÚP hl. m. SR BA je dotknuté územie
definované z hľadiska funkčného využitia pre funkciu: bývanie - malopodlažná bytová zástavba prevažne
bytovou zástavbou do 4 nadzemných podlaží charakteru rodinných domov a viacbytových objektov,
ktorého súčasťou môžu byť i viacpodlažné bytové stavby v rozptyle a v obmedzenom rozsahu. Žalovaný
uviedol, že nesúhlasné záväzné stanovisko zo dňa 07.08.2003, na ktoré poukazovali žalobcovia
smerovalo k projektovej dokumentácii z marca 2003, kedy išlo o objekt so siedmymi plnohodnotnými
nadzemnými podlažiami, ale potom čo bola projektová dokumentácia upravená (znížené podlažnosti
v okrajových moduloch), hlavné mesto predložený návrh prehodnotilo a z hľadiska urbanisticko
architektonického vyslovilo súhlas. Žalovaný v ďalšom poukázal na súhlasné stanoviská dotknutých
správnych orgánov, v zmysle ktorých umiestnená stavba nebude mať žiadny negatívny vplyv na
existujúcu zástavbu, čo bolo podstatným argumentom pri správnom rozhodovaní. Bol toho názoru, že
žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a na základe
dostatočne zisteného skutkového ako aj právneho stavu veci, pričom boli odôvodnené v súlade s
ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku, t.j. poskytovali dostatočnú skutkovú a právnu oporu
výrokovej časti rozhodnutia. Žiadal žalobu zamietnuť.



Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny
poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§
247 ods.1 OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) na základe odvolania žalovaného vydal dňa
15.12.2011 uznesenie sp. zn. 5Sžp/3/2011, ktorým prvostupňový rozsudok tunajšieho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd
pri prejednaní veci sa musí podrobne vysporiadať so žalobnými dôvodmi aj námietkami žalovaného
vznesenými v odvolaní a to s prihliadnutím na predmet konania, vyrovná sa so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. V danom
prípade bude vychádzať z charakteru rozhodnutia o umiestnenie stavby a to s prihliadnutím na judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky (bližšie rozhodnutia II. ÚS 22/02, III. ÚS 176/03, II. ÚS 72/07).

Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 a § 226 v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP) pokračoval v intenciách jeho
rozhodnutia.

Úlohou súdu bolo v danom prípade preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného a to so zameraním
sa na otázku, či územné rozhodnutie - rozhodnutie o umiestnenie stavby bolo spôsobilé ukrátiť žalobcov
na ich práve na priaznivé životné prostredie a práve na súkromie najmä v súvislosti s ich dôrazom
kladeným na pohodu bývania. Rozhodujúcim kritériom pre toto posúdenie je charakter rozhodnutia
o umiestnení stavby, na ktorý poukazuje NS SR vo svojom uznesení sp.zn. 5 Sžp/3/2011(str. 7, 8 a
9). Z platnej judikatúry Ústavného súdu SR ako aj z rozhodnutia NS SR vyplýva, že „ z charakteristiky
rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje..., t.j.
k porušeniu práva žalobcov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len ústava) týmto rozhodnutím nemôže reálne dôjsť. ...vydaním územného rozhodnutia správne
orgány nemohli v danej veci reálne ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve, práve na priaznivé životné
prostredie, na hygienických ani na občianskych právach ani práve na súkromie, či znížiť štandard ich
bývania (pohodu bývania)...“.

Podľa § 32 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb., umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité
záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení
stavby.

Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom
a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov,
že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na
ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o
územné rozhodnutie úplná (§ 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.).

Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol
spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované
územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad



obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti
získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní (§ 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.).

Podľa odseku 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, stavebný úrad v územnom konaní
posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného
opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a
predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám
na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky,
podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany
prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného
pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa odseku 3, stavebný úrad v
územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore
so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú
sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas
platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia (§ 39a
ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.).

Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 4 (Umiestňovanie stavby) ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní
do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov
chrániacich verejné záujmy 4) a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne
územného plánu zóny. Podľa odseku (2) Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené
okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných
komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru
prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

Podľa § 6 (Odstupy stavieb) ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia
spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany
povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky
na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu
stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré
súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz na zákon č. 71/1967 Zb.).



Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Dúbravka
ako príslušný stavebný úrad, dňa 14.05.2007 oznámila začiatok územného konania pod č.
D-2007-06/9450-12142/Ry od 15.11.2006 na umiestnenie stavby „Bytový dom A. R. na pozemku
„Bytový dom A. R.“ na parcelách č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/
XX, XXXX/XX a XXX/XX, v kat. úz. W. pre navrhovateľa pôvodne TALA COMPANY s.r.o. Bratislava, teraz
Yuri Makarov so sídlom v Bratislave a to verejnou vyhláškou účastníkom konania a dotknutým orgánom.
Na námietky účastníkov správny orgán vyzval dňa 04.06.2007 (evidované pod č. D-2007/4950-1214/Ry)
dotknutý orgán Hl. mesto SR Bratislava, aby sa opätovne vyjadril záväzným stanoviskom k umiestneniu
predmetnej stavby. Platnosť súhlasného záväzného stanoviska k umiestnenému investičnému zámeru,
ktoré bolo vydané už k upravenej projektovej dokumentácii pod č.j. MAG-2003/42329-1 zo dňa
04.12.2003 bolo potvrdené hlavným mestom listom č. MAG-06/10960/2006 zo dňa 24.04.2006 a
po opätovnom komplexnom posúdení projektovej dokumentácie nakoniec aj súhlasným záväzným
stanoviskom č. MAGS ORM 2128/2/2007-425560, MAGS ORM 21113/2007-427412 zo dňa 13.06.2007
s platnosťou do 31.08.2007. Obsahom administratívneho spisu sú aj ďalšie súhlasné stanoviská
a vyjadrenia jednotlivých dotknutých orgánov a správcov sietí (počnúc stanoviskom urbanisticko
architektonickým, životného prostredia a ochrany povrchových a podzemných vôd, hygienickým,
požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany ako aj doloženým svetlotechnickým posudkom v zmysle
požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie), pričom ich podmienky boli zapracované do výrokovej
časti územného rozhodnutia ( str. 3 až 7).

Príslušný stavebný úrad vydal dňa 13.06.2007 rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom podkladom
pre jeho vydanie boli predovšetkým pre správny orgán záväzné stanoviská dotknutých orgánov (str.
3 až 7 citovaného rozhodnutia). Rovnako sa zaoberal aj s námietkami účastníkov konania ako aj s
námietkami žalobcov, ktorí namietali v zásade totožné skutočnosti, ako uviedli v žalobnom návrhu.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil, čo sa stalo právoplatným dňa
19.03.2008.

Ako vyplýva z rozhodnutia stavebného úradu a pripojených listín, všetky stanoviská dotknutých subjektov
boli do rozhodnutí implementované a preukazujú, že umiestnená stavba nebude mať negatívny vplyv
na existujúcu zástavbu, ani na budúce možné využitie okolitého územia a nenarúšajú urbanistický
charakter daného prostredia. Súd konštatuje, že stavebný úrad správne a v súlade so zákonom zároveň
do rozhodnutia zakotvil podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby. Tieto podmienky sú pre
navrhovateľov záväzné a v priebehu stavebného procesu aj kontrolovateľné. Projektová dokumentácia
pre územné konanie, vypracovaná L.. V.. C. G. a L.. V.. W. G. podľa Aktualizácie ÚP Hl.m. SR BA, rok
1993, ktorá je pre posudzovanú stavbu záväzná ( Pretože v období vydávania územného rozhodnutia
bola platná Aktualizácia územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy z roku 1993, je nutné
ho posudzovať podľa tejto aktualizácie), spĺňa požiadavky, ako aj schválené odstupové vzdialenosti
umiestnenej stavby od spoločnej hranice s pozemkom vo vlastníctve žalobcov, ako aj od ich rodinného
domu. Pokiaľ ide o námietky žalobcov - vlastníkov objektu na parc.č. XXXX/X, ktorí namietali, že osadená
stavba vyvolá stiesnené pomery v území a nerešpektovanie odstupov od susedných pozemkov súd
uvádza, že žalovaný preukázal, že práve žalobcovia svojou činnosťou porušili § 6 ods. 3 Vyhl.č. 532/2002
Z.z., keď vzdialenosť fasády svojej dostavby RD - dvojgaráže postavili vo vzdialenosti cca 50 cm od
spoločnej hranice pozemku, čím sami nerešpektovali normou určené odstupy a túto skutočnosť preto
nemožno klásť za vinu žalovanému.

Podľa § 6 ods. 3) cit. vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi
nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie
byť menšia ako 2 m.

Z doloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že vzdialenosť predmetnej dvojgaráže od plánovanej
fasády osádzaného objektu je viac ako 9 m, čím žalovaný preukázal, že v žiadnom prípade nedôjde k
nežiaducemu zahusteniu územia, ktoré by bolo na úkor obyvateľov žijúcich v okolí.

Pokiaľ ide o námietky žalobcov vo veci nejasností územného plánu, súd zistil z doložených listín
nasledovné skutočnosti. Územný plán pozostáva z textovej a výkresovej časti, kde malopodlažný dom



je definovaný ako objekt od 1 po 4 nadzemných podlaží. K predmetnej stavbe boli vydané súhlasné
záväzné stanoviská jednak už k upravenej projektovej dokumentácii pod č.j. MAG-2003/42329-1 zo dňa
04.12.2003, čo bolo potvrdené hlavným mestom listom č. MAG-06/10960/2006 zo dňa 24.04.2006
a po opätovnom komplexnom posúdení projektovej dokumentácie nakoniec aj súhlasným záväzným
stanoviskom č. MAGS ORM 2128/2/2007-425560, MAGS ORM 21113/2007-427412 zo dňa 13.06.2007
s platnosťou do 31.08.2007, kde dotknuté územie je definované z hľadiska funkčného využitia pre funkciu
-bývanie-malopodlažná bytová zástavba/ucelená časť územia zastavaná prevažne bytovou zástavbou
do 4 nadzemných podlaží charakteru rodinných domov a viacbytových objektov, ktorého súčasťou
môžu byť i viacpodlažné bytové stavby v rozptyle a v obmedzenom rozsahu/. Z uvedeného stanoviska
vyplýva, že predmetný objekt vyhovuje požiadavke aby viacpodlažný objekt /7 podlaží/ bol osadený
v rozptyle, čo podľa doloženej projektovej dokumentácie (výkres širších vzťahov a GP) zodpovedá i
požiadavke magistrátu aby urbanisticko-architektonické riešenie objektu bolo minimalizované s ohľadom
na susediacu zástavbu rodinných domov a teda aj voči rodinnému domu žalobcov. Z administratívneho
spisu vyplýva, že stavebný úrad v tejto súvislosti pôvodné negatívne dopady stavby a nevyhovujúce
odstupy od hraníc pozemkov odstránil a to preriešením pôdorysného umiestnenia objektu a jeho
výškového zónovania. Z uvedeného vyplýva, že uvažovaný zámer je v súlade s ÚP hl.m. SR Bratislavy,
preto v tejto súvislosti súd námietky žalobcov nemohol akceptovať.

Pokiaľ ide o námietky spôsobu napojenia stavby na komunikáciu a inžinierske siete (IS) táto problematika
je riešená v súhlasnom záväznom stanovisku Hl.m.SR BA č. MAGS ORM 2128/2/2007-425560,
MAGS ORM 21113/2007-427412 zo dňa 13.06.2007, kde sa uvádza, že „Dopravné napojenie BD je
jednosmerné na východnú aj západnú vetvu ulice A. R. (segregovaný vjazd a výjazd z PG) a napojené
sú naň aj parkovacie miesta na teréne v počte 21 stání.“ Z priloženej projektovej dokumentácie stavby
vyplýva, že uvedeným riešením nie sú žalobcovia dotknutí na svojich vlastníckych právach. Z uvedeného
dôvodu súd námietku žalobcov vyhodnotil ako nedôvodnú.

Rovnako súčasťou projektovej dokumentácie je svetlotechnický posudok, vypracovaný L.. U. F., ktoré
je ďalším súhlasným záväzným stanoviskom potvrdzujúcim, že preslnenie jestvujúcich bytov na okolí
navrhovaného BD nebude navrhovaným objektom ovplyvnené (STN 73 4301 - Budovy na bývanie).
Zatienenie denného osvetlenia obytných miestností, vnútorných priestorov s trvalým pobytom ľudí
neprekročí prípustnú hodnotu v zmysle STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov.

Žalobcovia vo svojich námietkach kládli dôraz predovšetkým na pohodu bývania, tiež tvrdili, že došlo
k porušeniu ich základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života avšak svoje tvrdenie žiadnou konkrétnou skutočnosťou, vyvracajúcou tvrdenie
dotknutých orgánov nepodložili a preto prvostupňový súd mal za to, že uvedené tvrdenia učinili len
všeobecne, čo má za následok nepreskúmateľnosť uvedenej námietky.

Z uvedeného je možné potom vyvodiť správnosť a logickosť správnej úvahy žalovaného, že vyššie
uvedené okolnosti priamo predpokladajú, že umiestnením navrhovanej stavby nemôže dôjsť k narušeniu
pohody bývania a k obmedzeniu práv a oprávnených záujmov žalobcov nad mieru primeranú pomerom.
Preto námietky žalobcov uvádzané týmto smerom sa preukázali ako neopodstatnené.

Súd poukazuje tiež na to, že postup predpísaný pre správne konanie je zakotvený v tretej časti zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a všetky zákonné kritéria, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie boli
splnené.

Na základe vyššie uvedeného Krajský súd vyhodnotil námietky žalobcov za nedôvodné a za také,
ktoré neboli spôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie. Správne orgány oboch stupňov pri skúmaní, či
predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom postupovali
zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov a zistený
skutkový stav náležite vyhodnotili. S uplatnenými námietkami žalobcov sa riadne vysporiadali a venovali
im dostatočnú pozornosť pri skúmaní, či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania v danej lokalite.



Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250 j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.

Rozsudok bol členmi senátu odhlasovaný v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na

Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1008200568)

  1. 27. 9. 2012Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/12/2008 z 27. 9. 2012 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 20. 11. 2013Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/39/2012 z 20. 11. 2013