Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/12/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008200568 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1008200568.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade: V. P., bytom A. R. X, XXX XX N. a v 2. rade: L.. N. P. bytom tamtiež, obaja právne zastúpení: JUDr. Pavlom Čičmancom advokátom, Advokátska kancelária Čičmanec & Drappanová, so sídlom Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave so sídlom Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava 45, za účasti: Yuri Makarov so sídlom: Brigádnická 1022/38, 841 05 Bratislava 4, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k.: A/2007/2317/MEP zo dňa 28. januára 2008, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.04.2008 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2007/2317/MEP zo dňa 28. januára 2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie vydané prvostupňovým stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - Dúbravka, č. D - 2007 - 06/9450 - 1214/U/18/Ry zo dňa 16. júla 2007 o umiestnení stavby , „Bytový dom A. R.“ na parcelách č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/ XX a XXX/XX, v kat. úz. W. pre navrhovateľa pôvodne TALA COMPANY s.r.o. Bratislava, teraz Yuri Makarov so sídlom v Bratislave. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozsiahlym popisom skutkového stavu, teoretických a právnych súvislostí a podrobným popisom jednotlivých rozhodnutí mali za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako i nedostatok dôvodov, že v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia uviedli námietky, ktoré boli aj predmetom odvolania žalobcov v správnom konaní a to predovšetkým ich nesúhlas s umiestnením uvedenej stavby, lebo podľa nich táto stavba bude mať negatívny vplyv na existujúcu zástavbu a možnosť budúceho využitia okolitého územia, stavba je podľa nich vsadená násilne, hrubo narúša ich súkromie, nie je navrhnutá spôsobom, ktorý by spĺňal uspokojivé podmienky pohody pre spánok, oddych a pracovné činnosti. Navrhovaný objekt je vsadený bez splnenia základných priestorových požiadaviek a s nedostatočnými odstupmi od jestvujúcich objektov, je umiestnený na malej ploche v stiesnených pomeroch, čím sa vytvára nesúlad s architektonickým a urbanistickým charakterom prostredia. Preto podľa nich nezodpovedá požiadavkám na zachovanie pohody bývania pre obyvateľov rodinného domu, ktorého sú vlastníkmi, čím žalovaný porušil okrem niektorých ustanovení stavebného zákona aj ustanovenia §§ 4 ods. 2, veta druhá a 6 ods. 1 veta prvá vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhl. č. 532/2002 Z.z.). Žalobcovia už v priebehu správneho konania, tak aj v žalobe zdôraznili aj na pojednávaní to, že navrhovaná stavba je v rozpore aj s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislava (ďalej len ÚP hl.m.SR BA) schváleným v roku 1993 a následne niekoľkokrát aktualizovaným, keďže predmetné územie je definované pre funkciu bývania ako malopodlažná bytová zástavba, ktorej doplňujúcimi funkciami alebo účelovo viazanými funkciami sú aj dopravná a technická vybavenosť. Podľa žalobcov je navrhovaná stavba v rozpore aj s novým ÚP hl. m. SR BA, ktorý bol schválený Mestskou radou a dňa 31.05.2007 aj Zastupiteľstvom mesta Bratislava, v ktorom sú predmetné pozemky s parcelnými číslami XXXX, XXXX/X,X v kat. území W., na adrese A. R. definované ako funkčná plocha 102 - malopodlažná zástavba obytného územia, z čoho vyplýva, že využitie tohto územia sa nemení. Žalobcovia uviedli, že k otázke súladnosti investorom navrhovaného využitia citovanej plochy s ÚP hl.m. SR BA schváleným v roku 1993 a následne niekoľkokrát aktualizovaným vydalo Hlavné mesto SR Bratislava dve rozhodnutia s odlišnými závermi avšak Mestská časť Bratislava - Dúbravka sa s predmetným problémom nijako nevysporiadala. Ďalej poukázali na to, že pripojenie prístupovej komunikácie k navrhovanému bytovému domu na miestnu komunikáciu II. triedy ulica A. R. - R. je v rozpore s podmienkami uvedenými v záväznom stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy, lebo tento odporučil dopravný vstup riešiť len z ulice A. R. - S., komunikácia III. triedy. Žalobcovia majú za to, že predložená dokumentácia nie je v súlade najmä s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami ani so všeobecnými technickými požiadavkami ako i s predpismi uvedenými v odseku 2 stavebného zákona. Majú za to, že je nemysliteľné, aby sa v danej lokalite zahustilo územie v takom rozsahu, aby to bolo na úkor v danej lokalite už žijúcich majiteľov okolitých pozemkov a obmedzovali sa tak ich vlastnícke práva. Z vyššie uvedených dôvodov usúdili, že výroková časť napadnutého rozhodnutia nie je náležite odôvodnená. Napadnuté rozhodnutia podľa nich nespĺňajú ústavné kritériá jasnosti, jednoznačnosti a dostatočnosti dôvodov a preto sú predčasne vydané. Na základe uvedeného žiadajú napadnuté rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať im náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.06.2008 zotrval v celom rozsahu na svojom stanovisku. Uviedol, že žalobcovia okrem konštatácie nedostatočného zdôvodnenia výrokovej časti rozhodnutia neuvádzajú v čom konkrétne vidia nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím bola umiestnená novostavba bytového domu s jedným podzemným podlažím a so siedmymi nadzemnými podlažiami v strednej časti a so zníženou podlažnosťou v okrajových moduloch na šesť a päť podlaží. Objekt je situovaný do nehomogénnej zástavby v bezprostrednej blízkosti viacpodlažnej zástavby, obchodného zariadenia ako aj zástavby rodinných domov a svojim riešením predstavuje prechodovú formu od viacpodlažnej k malopodlažnej zástavbe. Poukázal na to, že k projektovej dokumentácii pre územné konanie sa kladne vyjadrilo Hlavné mesto SR Bratislava záväzným stanoviskom zo dňa 04.12.2003 platným do 24.04.2007 a novým záväzným stanoviskom zo dňa 13.06.2007. Žalovaný uviedol, že podľa tejto Aktualizácie ÚP hl. m. SR BA je dotknuté územie definované z hľadiska funkčného využitia pre funkciu: bývanie - malopodlažná bytová zástavba prevažne bytovou zástavbou do 4 nadzemných podlaží charakteru rodinných domov a viacbytových objektov, ktorého súčasťou môžu byť i viacpodlažné bytové stavby v rozptyle a v obmedzenom rozsahu. Žalovaný uviedol, že nesúhlasné záväzné stanovisko zo dňa 07.08.2003, na ktoré poukazovali žalobcovia smerovalo k projektovej dokumentácii z marca 2003, kedy išlo o objekt so siedmymi plnohodnotnými nadzemnými podlažiami, ale potom čo bola projektová dokumentácia upravená (znížené podlažnosti v okrajových moduloch), hlavné mesto predložený návrh prehodnotilo a z hľadiska urbanisticko architektonického vyslovilo súhlas. Žalovaný v ďalšom poukázal na súhlasné stanoviská dotknutých správnych orgánov, v zmysle ktorých umiestnená stavba nebude mať žiadny negatívny vplyv na existujúcu zástavbu, čo bolo podstatným argumentom pri správnom rozhodovaní. Bol toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a na základe dostatočne zisteného skutkového ako aj právneho stavu veci, pričom boli odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku, t.j. poskytovali dostatočnú skutkovú a právnu oporu výrokovej časti rozhodnutia. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods.1 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) na základe odvolania žalovaného vydal dňa 15.12.2011 uznesenie sp. zn. 5Sžp/3/2011, ktorým prvostupňový rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd pri prejednaní veci sa musí podrobne vysporiadať so žalobnými dôvodmi aj námietkami žalovaného vznesenými v odvolaní a to s prihliadnutím na predmet konania, vyrovná sa so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. V danom prípade bude vychádzať z charakteru rozhodnutia o umiestnenie stavby a to s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (bližšie rozhodnutia II. ÚS 22/02, III. ÚS 176/03, II. ÚS 72/07). Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 a § 226 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP) pokračoval v intenciách jeho rozhodnutia. Úlohou súdu bolo v danom prípade preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného a to so zameraním sa na otázku, či územné rozhodnutie - rozhodnutie o umiestnenie stavby bolo spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich práve na priaznivé životné prostredie a práve na súkromie najmä v súvislosti s ich dôrazom kladeným na pohodu bývania. Rozhodujúcim kritériom pre toto posúdenie je charakter rozhodnutia o umiestnení stavby, na ktorý poukazuje NS SR vo svojom uznesení sp.zn. 5 Sžp/3/2011(str. 7, 8 a 9). Z platnej judikatúry Ústavného súdu SR ako aj z rozhodnutia NS SR vyplýva, že „ z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje..., t.j. k porušeniu práva žalobcov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) týmto rozhodnutím nemôže reálne dôjsť. ...vydaním územného rozhodnutia správne orgány nemohli v danej veci reálne ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve, práve na priaznivé životné prostredie, na hygienických ani na občianskych právach ani práve na súkromie, či znížiť štandard ich bývania (pohodu bývania)...“. Podľa § 32 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb., umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná (§ 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní (§ 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Podľa odseku 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa odseku 3, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia (§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 4 (Umiestňovanie stavby) ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy 4) a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. Podľa odseku (2) Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Podľa § 6 (Odstupy stavieb) ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz na zákon č. 71/1967 Zb.). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako príslušný stavebný úrad, dňa 14.05.2007 oznámila začiatok územného konania pod č. D-2007-06/9450-12142/Ry od 15.11.2006 na umiestnenie stavby „Bytový dom A. R. na pozemku „Bytový dom A. R.“ na parcelách č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/ XX, XXXX/XX a XXX/XX, v kat. úz. W. pre navrhovateľa pôvodne TALA COMPANY s.r.o. Bratislava, teraz Yuri Makarov so sídlom v Bratislave a to verejnou vyhláškou účastníkom konania a dotknutým orgánom. Na námietky účastníkov správny orgán vyzval dňa 04.06.2007 (evidované pod č. D-2007/4950-1214/Ry) dotknutý orgán Hl. mesto SR Bratislava, aby sa opätovne vyjadril záväzným stanoviskom k umiestneniu predmetnej stavby. Platnosť súhlasného záväzného stanoviska k umiestnenému investičnému zámeru, ktoré bolo vydané už k upravenej projektovej dokumentácii pod č.j. MAG-2003/42329-1 zo dňa 04.12.2003 bolo potvrdené hlavným mestom listom č. MAG-06/10960/2006 zo dňa 24.04.2006 a po opätovnom komplexnom posúdení projektovej dokumentácie nakoniec aj súhlasným záväzným stanoviskom č. MAGS ORM 2128/2/2007-425560, MAGS ORM 21113/2007-427412 zo dňa 13.06.2007 s platnosťou do 31.08.2007. Obsahom administratívneho spisu sú aj ďalšie súhlasné stanoviská a vyjadrenia jednotlivých dotknutých orgánov a správcov sietí (počnúc stanoviskom urbanisticko architektonickým, životného prostredia a ochrany povrchových a podzemných vôd, hygienickým, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany ako aj doloženým svetlotechnickým posudkom v zmysle požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie), pričom ich podmienky boli zapracované do výrokovej časti územného rozhodnutia ( str. 3 až 7). Príslušný stavebný úrad vydal dňa 13.06.2007 rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom podkladom pre jeho vydanie boli predovšetkým pre správny orgán záväzné stanoviská dotknutých orgánov (str. 3 až 7 citovaného rozhodnutia). Rovnako sa zaoberal aj s námietkami účastníkov konania ako aj s námietkami žalobcov, ktorí namietali v zásade totožné skutočnosti, ako uviedli v žalobnom návrhu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil, čo sa stalo právoplatným dňa 19.03.2008. Ako vyplýva z rozhodnutia stavebného úradu a pripojených listín, všetky stanoviská dotknutých subjektov boli do rozhodnutí implementované a preukazujú, že umiestnená stavba nebude mať negatívny vplyv na existujúcu zástavbu, ani na budúce možné využitie okolitého územia a nenarúšajú urbanistický charakter daného prostredia. Súd konštatuje, že stavebný úrad správne a v súlade so zákonom zároveň do rozhodnutia zakotvil podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby. Tieto podmienky sú pre navrhovateľov záväzné a v priebehu stavebného procesu aj kontrolovateľné. Projektová dokumentácia pre územné konanie, vypracovaná L.. V.. C. G. a L.. V.. W. G. podľa Aktualizácie ÚP Hl.m. SR BA, rok 1993, ktorá je pre posudzovanú stavbu záväzná ( Pretože v období vydávania územného rozhodnutia bola platná Aktualizácia územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy z roku 1993, je nutné ho posudzovať podľa tejto aktualizácie), spĺňa požiadavky, ako aj schválené odstupové vzdialenosti umiestnenej stavby od spoločnej hranice s pozemkom vo vlastníctve žalobcov, ako aj od ich rodinného domu. Pokiaľ ide o námietky žalobcov - vlastníkov objektu na parc.č. XXXX/X, ktorí namietali, že osadená stavba vyvolá stiesnené pomery v území a nerešpektovanie odstupov od susedných pozemkov súd uvádza, že žalovaný preukázal, že práve žalobcovia svojou činnosťou porušili § 6 ods. 3 Vyhl.č. 532/2002 Z.z., keď vzdialenosť fasády svojej dostavby RD - dvojgaráže postavili vo vzdialenosti cca 50 cm od spoločnej hranice pozemku, čím sami nerešpektovali normou určené odstupy a túto skutočnosť preto nemožno klásť za vinu žalovanému. Podľa § 6 ods. 3) cit. vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Z doloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že vzdialenosť predmetnej dvojgaráže od plánovanej fasády osádzaného objektu je viac ako 9 m, čím žalovaný preukázal, že v žiadnom prípade nedôjde k nežiaducemu zahusteniu územia, ktoré by bolo na úkor obyvateľov žijúcich v okolí. Pokiaľ ide o námietky žalobcov vo veci nejasností územného plánu, súd zistil z doložených listín nasledovné skutočnosti. Územný plán pozostáva z textovej a výkresovej časti, kde malopodlažný dom je definovaný ako objekt od 1 po 4 nadzemných podlaží. K predmetnej stavbe boli vydané súhlasné záväzné stanoviská jednak už k upravenej projektovej dokumentácii pod č.j. MAG-2003/42329-1 zo dňa 04.12.2003, čo bolo potvrdené hlavným mestom listom č. MAG-06/10960/2006 zo dňa 24.04.2006 a po opätovnom komplexnom posúdení projektovej dokumentácie nakoniec aj súhlasným záväzným stanoviskom č. MAGS ORM 2128/2/2007-425560, MAGS ORM 21113/2007-427412 zo dňa 13.06.2007 s platnosťou do 31.08.2007, kde dotknuté územie je definované z hľadiska funkčného využitia pre funkciu -bývanie-malopodlažná bytová zástavba/ucelená časť územia zastavaná prevažne bytovou zástavbou do 4 nadzemných podlaží charakteru rodinných domov a viacbytových objektov, ktorého súčasťou môžu byť i viacpodlažné bytové stavby v rozptyle a v obmedzenom rozsahu/. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že predmetný objekt vyhovuje požiadavke aby viacpodlažný objekt /7 podlaží/ bol osadený v rozptyle, čo podľa doloženej projektovej dokumentácie (výkres širších vzťahov a GP) zodpovedá i požiadavke magistrátu aby urbanisticko-architektonické riešenie objektu bolo minimalizované s ohľadom na susediacu zástavbu rodinných domov a teda aj voči rodinnému domu žalobcov. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad v tejto súvislosti pôvodné negatívne dopady stavby a nevyhovujúce odstupy od hraníc pozemkov odstránil a to preriešením pôdorysného umiestnenia objektu a jeho výškového zónovania. Z uvedeného vyplýva, že uvažovaný zámer je v súlade s ÚP hl.m. SR Bratislavy, preto v tejto súvislosti súd námietky žalobcov nemohol akceptovať. Pokiaľ ide o námietky spôsobu napojenia stavby na komunikáciu a inžinierske siete (IS) táto problematika je riešená v súhlasnom záväznom stanovisku Hl.m.SR BA č. MAGS ORM 2128/2/2007-425560, MAGS ORM 21113/2007-427412 zo dňa 13.06.2007, kde sa uvádza, že „Dopravné napojenie BD je jednosmerné na východnú aj západnú vetvu ulice A. R. (segregovaný vjazd a výjazd z PG) a napojené sú naň aj parkovacie miesta na teréne v počte 21 stání.“ Z priloženej projektovej dokumentácie stavby vyplýva, že uvedeným riešením nie sú žalobcovia dotknutí na svojich vlastníckych právach. Z uvedeného dôvodu súd námietku žalobcov vyhodnotil ako nedôvodnú. Rovnako súčasťou projektovej dokumentácie je svetlotechnický posudok, vypracovaný L.. U. F., ktoré je ďalším súhlasným záväzným stanoviskom potvrdzujúcim, že preslnenie jestvujúcich bytov na okolí navrhovaného BD nebude navrhovaným objektom ovplyvnené (STN 73 4301 - Budovy na bývanie). Zatienenie denného osvetlenia obytných miestností, vnútorných priestorov s trvalým pobytom ľudí neprekročí prípustnú hodnotu v zmysle STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov. Žalobcovia vo svojich námietkach kládli dôraz predovšetkým na pohodu bývania, tiež tvrdili, že došlo k porušeniu ich základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života avšak svoje tvrdenie žiadnou konkrétnou skutočnosťou, vyvracajúcou tvrdenie dotknutých orgánov nepodložili a preto prvostupňový súd mal za to, že uvedené tvrdenia učinili len všeobecne, čo má za následok nepreskúmateľnosť uvedenej námietky. Z uvedeného je možné potom vyvodiť správnosť a logickosť správnej úvahy žalovaného, že vyššie uvedené okolnosti priamo predpokladajú, že umiestnením navrhovanej stavby nemôže dôjsť k narušeniu pohody bývania a k obmedzeniu práv a oprávnených záujmov žalobcov nad mieru primeranú pomerom. Preto námietky žalobcov uvádzané týmto smerom sa preukázali ako neopodstatnené. Súd poukazuje tiež na to, že postup predpísaný pre správne konanie je zakotvený v tretej časti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a všetky zákonné kritéria, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie boli splnené. Na základe vyššie uvedeného Krajský súd vyhodnotil námietky žalobcov za nedôvodné a za také, ktoré neboli spôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie. Správne orgány oboch stupňov pri skúmaní, či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom postupovali zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov a zistený skutkový stav náležite vyhodnotili. S uplatnenými námietkami žalobcov sa riadne vysporiadali a venovali im dostatočnú pozornosť pri skúmaní, či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania v danej lokalite. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250 j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Rozsudok bol členmi senátu odhlasovaný v pomere hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.