Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/22/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008201157 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1008201157.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky W. B., bytom Š. I. XXX/XB, W. Y., Č. L., kontaktná adresa U. L., U. W. XXX, W.I. Y., Č. L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o vdovský dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2008 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2008 odporkyňa podľa § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Návrhom zo dňa 14.7.2007 navrhovateľka požiadala o preskúmanie tohto rozhodnutia s poukazom na to, že jej manžel bol dlhší čas pred smrťou v nemocnici, kde ho mohla iba navštevovať. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.8.2008 a 1.2.2012 uviedla, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 25. apríla 2007 prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe požiadala o vdovský dôchodok po manželovi V. B., I.. XX.X.XXXX. Manžel navrhovateľky zomrel dňa XX.X.XXXX, a preto nárok na vdovský dôchodok navrhovateľky je nutné s prihliadnutím na ust. § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení posudzovať podľa v tom čase účinného zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka ku dňu smrti manžela s ním nežila v spoločnom bydlisku a nepreukázala splnenie podmienok podľa § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2008 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu číslo XXX XXX XXXX X a s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 25.4.2007 doručenou odporkyni dňa požiadala o vdovský dôchodok po nebohom manželovi V. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X E.o dňa 11. júna 2008 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie vdovského dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.9.2008 zotrvala na podanom návrhu a potvrdila, že s manželom rozvedená nebola a nemala nárok na výživné od manžela. Navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní dňa 11.4.2012 neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jej neprítomnosti. Zástupca odporkyne s poukazom na písomné vyjadrenie zo dňa 4.11.2005 žiadal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2008 ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 45 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) splnil ku dňu smrti podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo splnil ku dňu smrti podmienku doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo zomrel následkom pracovného úrazu, prípadne úrazu alebo ochorenia uvedeného v § 34, alebo b) bol požívateľom starobného dôchodku, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov. Podľa § 46 ods. 5 cit. zákona vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľka prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe žiadosťou zo dňa 25.4.2007 požiadala o priznanie vdovského dôchodku po manželovi V. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku v sume 2 587,- Sk mesačne (január 1995). Vzhľadom na ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov odporkyňa posudzovala nárok navrhovateľky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Pre priznanie vdovského dôchodku podľa týchto predpisov je potrebné splniť niektorú z podmienok ustanovenú v § 46 zákona č. 100/1988 Zb o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka pri výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom v Chebe uviedla, že žila s manželom v spoločnej domácnosti ku dňu jeho úmrtia, kedy už bol v nemocnici, pričom manžel mal trvalý pobyt u rodičov v K., L.. O. N., tento údaj vzhľadom na časový odstup si už presne nepamätala. Pohrebu manžela sa nezúčastnila, nakoľko nemala na to peniaze. Manžel chodil pre dôchodok na Slovensko, kde sa zdržal aj dlhší čas. Uviedla, že o spoločnú domácnosť sa starali obaja, pokiaľ manžel neprepil peniaze, a preto bola nútená zariadiť, aby jej prídavky chodili poštou. Okresný súd v Trebišove rozhodol o výživnom na deti, nakoľko manžel nedoniesol niekedy vôbec výplatu, o výživnom na navrhovateľku žiaden súd nerozhodoval a nikdy nebolo určené. Návrh na rozvod nebol nikdy podaný. V čase, kedy ochorel na rakovinu ostal už na Slovensku a späť sa nevrátil. Uviedla, že ho navštevovala v nemocnici, prevoz do Mariánskych Lázní zo strany lekárov nebol doporučený. Z údajov z Registra obyvateľov Slovenskej republiky Banská Bystrica súd zistil, že nebohý manžel navrhovateľky V. B. mal od 30.11.1982 do 10.2.1995 trvalý pobyt G. XXX/XX, K.. Z vyjadrenia Obecného úradu Hraň zo dňa 22.12.2011 súd zistil, že navrhovateľka nie je evidovaná v evidencii Obecného úradu Hraň a ani v evidencii vyradených, bola evidovaná ako manželka nebohého V. B., nar. XX.X.XXXX. V. B. bol odhlásený a prihlásený k trvalému pobytu nasledovne: XX.X.XXXX N. - I. W., L. B. XX, XX.XX.XXXX K., G. XXX/X, XX.X.XXXX O. N., K. XX/XX, XX.X.XXXX K., G. XXX/X. kde býval až do smrti XX.X.XXXX. Zo záznamu spísaného na pobočke Sociálnej poisťovne v Trebišove zo dňa 19.1.2012 z výpovede brata nebohého V. B. pána W. B. súd zistil, že nebohý V. B. sa vrátil asi v roku 1987 z O. N., kde spolu žil s manželkou a troma deťmi do K. a jeho manželka odišla v tom čase do N. O.. Manželka ani deti V. B. nenavštevovali a neboli ani na jeho pohrebe. V. B. bol pred smrťou dlhodobo chorý a nezamestnaný, mal 1/12 z rodičovského domu. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 28.12.2011 súd zistil, že V. B. bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 26.3.1990 do 13.1.1993 a 28.4.1993 do 9.2.1995. Z písomných dokladov založených v spise ako aj v dávkovom spise odporkyne súd zistil, že manželstvo V. F. W. B. bolo uzavreté dňa 16.1.1975. Manželstvo nebolo rozvedené. Súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by navrhovateľka s manželom viedli spoločnú domácnosť, spoločne hospodárili a viedli spoločný život aj pred smrťou manžela navrhovateľky V. B.. Navrhovateľka žila dlhší čas v Českej republike t.j. od roku 1987 a z jej strany nebolo hodnoverným spôsobom preukázané že by s manželom žila dlhšiu dobu pred jeho smrťou a starala sa oň. Vzhľadom na uvedené zistenia mal súd za preukázané, že navrhovateľke nárok na vdovský dôchodok nevznikol, pretože nežila dlhší čas s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, jej manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu a nemala v čase jeho smrti priznaný nárok na výživné ako manželka. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala pri aplikácii vyššie uvedených zákonných ustanovení, keď žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok zamietla. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júna 2008 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.