Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/139/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008201206 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1008201206.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/019754/2008-243 zo dňa 04.08.2008, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/019754/2008-243 zo dňa 04.08.2008, ako aj rozhodnutie Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/207/37/2008 zo dňa 06.05.2008, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 359,71 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2008 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/019754/2008-243 zo dňa 04.08.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/207/37/2008 zo dňa 06.05.2008. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola žalobcovi podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov uložená povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu SR finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. - verejné prostriedky využité nad rámec oprávnenia, v sume 39.595,58 Sk a tiež zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny a to za každý aj začatý deň omeškania, spolu s úhradou uloženého odvodu. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 06.09.2005 uzavrel s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR zmluvu o poskytnutí grantu č. 2003/005-704.02-14, ktorej predmetom bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP) na realizáciu projektu „Stredisko európskych projektov“ (zmluva). Celkový rozpočet projektu bol vo výške 74.525,46 eur, z toho 95% t.j. 70.779,19 € bol finančný príspevok z fondu Phare a štátneho rozpočtu a 5%, t.j. 3.726,27 €, predstavovalo spolufinancovanie zo strany žalobcu. V dňoch 19.02.2007 až 06.12.2007 (takmer 10 mesiacov) vykonala Správa finančnej kontroly Bratislava (SFK) u žalobcu následnú finančnú kontrolu, ktorej predmetom bolo hospodárenie s prostriedkami poskytnutými na základe zmluvy a na základe ktorej bolo vydané vyššie uvedené rozhodnutie. Žalobca v prvom rade namietal zaujatosť člena kontrolnej skupiny SFK Ing. Bednárikovej, ktorá následne konala za SFK aj v správnom konaní. Svoju domnienku o zaujatosti Ing. Bednárikovej odôvodnil jej konaním počas vykonanej kontroly, kedy ukladala žalobcovi šikanózne termíny na predloženie dokladov a vysvetlení, neúmerne predlžovala trvanie výkonu kontroly, dokázateľne spolupracovala a prijímala pokyny od pracovníkov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, s ktorými žalobca vo veci kontrolovaného projektu viedol úspešný súdny spor, opakovane nebola schopná či ochotná vo svojich správach, vrátane záverečnej správy a prvostupňového rozhodnutia, identifikovať a zdôvodniť rozdiel medzi skutočnými nákladmi projektu a nákladmi, ktoré uznala za oprávnené, opakovane žiadala žalobcu o potvrdenie úplnosti predložených dokladov, pričom na takéto potvrdenie mala síce nárok, ale potvrdenie nie je možné vydať bez toho, aby orgán kontroly vypracoval zoznam dokladov, ktoré má kontrolovaný subjekt potvrdiť a vedome sa pokúsila využiť neprítomnosť štatutárneho zástupcu žalobcu RNDr. Martina Plescha, PhD na území SR a nedostatočnú informovanosť druhej štatutárnej zástupkyne žalobcu na to, aby ju oboznámila s výsledkami kontroly, ktorej sa táto nezúčastnila a o ktorej teda nemala informácie. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že suma projektu bola v rozpočte rozčlenená na druhovo podobné skupiny výdavkov a tie ďalej na položky. Žalobca pochopiteľne nevyčerpal v rovnakej miere každú skupinu, ani jednu skupinu však neprečerpal. V súhrne teda vyčerpal rozpočet na 98,51%, niektoré zo skupín výdavkov však vyčerpal v menšej miere, niektoré vo väčšej. V zmysle bodu 17 (1) Prílohy II mala byť suma vyčerpaná žalobcom rozdelená medzi verejné prostriedky a vlastné financovanie v rovnakom pomere, ako pôvodný rozpočet, aby bola zachovaná 5% miera spolufinancovania žalobcu. SFK vo svojom rozhodnutí však podľa názoru žalobcu nezmyselne a bez opory v zmluve stanovila najskôr percentuálne celkové nedočerpanie rozpočtu žalobcom na 98,51% a následne rovnakým percentom znížila každú jednotlivú skupinu. Žalobca teda rozpočet neprekročil a to ani v celku, ani v jednotlivých skupinách. Nedočerpanie rozpočtu bolo spôsobené nedočerpaním iba niektorých skupín, pričom žiadna zo skupín rozpočtu prekročená nebola. SFK však vytvorila vlastnú verziu rozpočtu tým, že o mieru celkovej nedočerpanosti znížila každú skupinu (na 98,51% pôvodnej výšky), v dôsledku čoho sa žalobca napriek celkovej nedočerpanosti zrazu absurdne dostal do prečerpania v niektorých skupinách výdavkov. Následne SFK bez akéhokoľvek vysvetlenia zostavila tabuľku č. 3, v ktorej porovnala ňou upravený rozpočet s autoritatívne skonštatovanou výškou výdavkov v jednotlivých skupinách, ktoré uznala za oprávnené. Rozdiel medzi súčtom výdavkov vyčerpaných žalobcom a súčtom oprávnených výdavkov určených SFK vo výške 1.019,74 eur, resp. po znížení o 5%-né spolufinancovanie vo výške 968,75 eur, SFK označila ako neoprávnené výdavky a teda neoprávnene použité verejné prostriedky. Ani v rozhodnutí a ani v správe SFK o výsledku následnej finančnej kontroly č.j.: III/231/2007 však niet vysvetlenia, ktoré výdavky a z akých dôvodov boli posúdené ako neoprávnené. Následne SFK vykonala podľa žalobcu nezmyselnú matematickú operáciu, keď v tabuľke č. 3 pre každú skupinu výdavkov porovnala údaj - východiskový rozpočet a výšku oprávnených výdavkov určenú SFK a takto stanovila prečerpanie alebo nedočerpanie každej skupiny (mimo 8 skupiny - administratívne náklady). Výsledná suma 95,14 eur predstavovala rozdiel medzi sumou prečerpania v stĺpci 3 (výška oprávnených výdavkov určená SFK) a prečerpaním 8 skupiny, t.j. 1.019,74 eur - (4.802,94 -3.878,34)= 95,14 eur. Túto sumu SFK označila ako ďalšie neoprávnené použitie prostriedkov, po znížení o 5% spolufinancovanie vo výške 90,38 eur. Táto suma však už bola zahrnutá v predchádzajúcej sume vyčíslených neoprávnených výdavkov vo výške 1.019,74 eur. Žalobca tiež namietal, že SFK označila v správe o výsledku následnej finančnej kontroly niektoré z výdavkov za neefektívne, čo zakladá porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. j zákona č. 523/2004 Z.z., za ktoré sa však neukladá odvod finančných prostriedkov, ani žiadna iná sankcia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí pokúsil uvedené porušenie zákona namietnuté žalobcom v odvolaní obhájiť tým, že podľa čl. 14 (1) Prílohy II zmluvy sa neefektívne výdavky považujú za neoprávnené, ide teda vlastne o porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z.. Takýto výklad bol podľa žalobcu v príkrom rozpore so zákonom č. 523/2004 Z.z., ktorý jasne rozlišuje výdavky neoprávnené a neefektívne, pričom s nimi spája rôzne sankčné následky. Žalobca vytýkal správnym orgánom, že vo svojich rozhodnutiach neuviedli, na základe čoho dospeli k záveru, že určité výdavky sú neoprávnené či neefektívne. Absenciu dôvodov prvostupňového rozhodnutia žalobca namietal už v odvolaní, pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí v podstate iba zopakoval závery vyslovené v prvostupňovom rozhodnutí. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je podľa žalobcu plné bezobsažných fráz a autoritatívnych výrokov a je ešte viac nezrozumiteľné ako prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný na viac rozšíril odôvodnenie o nový rozmer, keď na rozdiel od SFK už priamo priznal, že za dostatočný podklad rozhodnutia považuje správu SFK o výsledku následnej finančnej kontroly, ktorá má zrejme sama o sebe povahu dôkazu a jej závery už nie je potrebné odôvodňovať. Táto správa je pritom podľa mienky žalobcu rovnako povrchná a nezrozumiteľná ako rozhodnutie SFK. Na základe hore uvedeného žalobca žiadal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí oprávnenosť výdavkov bola posúdená podľa zmluvných podmienok. Výdavky, ktoré nesúvisia s projektom alebo sú vynaložené po uplynutí doby realizácie projektu, nie sú nevyhnutné na realizáciu projektu, sú v rozpore so zmluvnými podmienkami, považujú sa za neoprávnené, t.j. použité nad rámec oprávnenia. V tomto prípade nie je podstatné, že žalobca prostriedky nepoužil vôbec (ako tvrdí ušetril), ale že došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, čo je podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny - poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Je zjavné, že žalobca čerpal viac verejných prostriedkov (prostriedkov Phare), než nakoľko mal podľa zmluvy o poskytnutí grantu nárok. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto súd podľa § 250j ods.2 písm. d) O.s.p. toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR - agentúra na podporu regionálneho rozvoja uzatvorila so žalobcom dňa 06.09.2005 zmluvu o poskytnutí grantu v rámci programov externej pomoci Európskeho spoločenstva č. 2003/005-704.02-14. Bolo dohodnuté čerpanie prostriedkov s celkovým rozpočtom vo výške 74.525,46 €, z toho 95% finančný príspevok Phare a štátny rozpočet SR (70.799,19 €) a spolufinancovanie žalobcom vo výške 5% (3.726,27 €). Na základe poverenia č. 37/FB-NZ-05-01/2007 zo dňa 15.02.2007 bola u žalobcu vykonaná následná finančná kontrola hospodárenia s prostriedkami predstupového programu Phare. Správa o výsledku finančnej kontroly č.j. III/231/2007 bola zápisnične prerokovaná dňa 06.12.2007. Následnou finančnou kontrolou bolo konštatované skutočné celkové čerpanie výdavkov podľa vyúčtovania v sume 73.416,32 €, z toho prostriedky Phare a štátneho rozpočtu SR vo výške 69.745,51 € (95%) a spolufinancovanie žalobcu vo výške 3.670,81 € (5%). Kontraktačný orgán vyplatil na predmetný projekt sumu 69.745,51 €, čo v pomere ku pôvodnému dohodnutému grantu predstavuje 98,51173% (98,51%). V tomto pomere SFK krátila aj jednotlivé položky rozpočtu. Kontrolná skupina SFK z predložených účtovných dokladov a po krátení rozpočtu overila správnosť postupu žalobcu podľa čl. 9 ods. 2 prílohy II k zmluve o poskytnutí grantu (presun medzi skupinami rozpočtových položiek do výšky 15%) a zistila, že žalobca v jednotlivých skupinách rozpočtových položiek neprekročil maximálny limit presunu medzi rozpočtovými položkami, ale suma, ktorá bola v jednotlivých položkách nedočerpaná vo výške 1.441,44 €, bola vyššia ako suma, ktorá bola v ostatných rozpočtových položkách prečerpaná vo výške 1.446,30 €. Rozdiel v celkovej výške 95,14 € (z toho prostriedky Phare a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu SR predstavuje sumu 90,38 € a vlastný vklad žalobcu 4,76 €) predstavuje použitie finančných prostriedkov predstupového programu Phare nad rámec oprávnenia podľa zmluvy o poskytnutí grantu. Kontrolná skupina SFK teda konštatovala v sume 90,38 € porušenie finančnej disciplíny z dôvodu použitia finančných prostriedkov Phare vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu SR nad rámec oprávnenia. Ďalej kontrolná skupina uznala oprávnené výdavky v celkovej výške 72.396,58 €. Z uvedenej výšky oprávnených výdavkov predstavuje v pomere 95% prostriedky poskytnuté z Phare a štátneho rozpočtu SR určených na spolufinancovanie (68.776,76 €) a 5% spolufinancovania žalobcu (3.619,82 €). Rozdiel vo výške 1.019,74 € (z toho prostriedky Phare a štátneho rozpočtu SR vo výške 968,75 €) medzi poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 73.416,32 € a finančnými prostriedkami uznanými kontrolnou skupinou vo výške 72.396,58 €, predstavujú finančné prostriedky, ktoré žalobca použil nad rámec oprávnenia. Použitím finančných prostriedkov Phare vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu nad rámec oprávnenia podľa kontrolnej skupiny SFK žalobca porušil finančnú disciplínu v rozsahu 968,75 €. Dňa 06.05.2008 vydal prvostupňový správny orgán (SFK) rozhodnutie I 207/37/2008, ktorým uložil žalobcovi podľa § 31 ods. 4 zákona NR SR č. 523/2004 Z.z. povinnosť odviesť verejné prostriedky nad rámec oprávnenia vo výške 39.595,58 Sk a tiež uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Vo svojom rozhodnutí parafrázoval závery následnej finančnej kontroly vyššie uvedené. Proti rozhodnutiu SFK podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. MF/019754/2008-243 zo dňa 04.08.2008, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný ako odvolací orgán potvrdil právny názor správneho orgánu prvého stupňa, že v tomto prípade žalobcova námietka o šetrení neobstojí vzhľadom na skutočnosť, že všetky finančné prostriedky prečerpané či nedočerpané bol žalobca povinný vrátiť, pretože nejde o úsporu vlastných finančných prostriedkov s možnosťou si prostriedky ponechať, ale ide o verejné prostriedky a tým vzniká žalobcovi povinnosť nezrovnalosť vzniknutú ich prečerpaním či nedočerpaním vyúčtovať a vrátiť poskytovateľovi. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej poukázal na čl. 14 - oprávnené náklady prílohy II ods. 1 zmluvy o poskytnutí grantu a uviedol, že aby boli náklady považované za oprávnené v kontexte projektu, musia byť nevyhnutné na realizáciu projektu, stanovené v zmluve a musia spĺňať zásady správneho finančného riadenia, najmä s dôrazom na ukazovateľ efektívnosti a rentability nákladov. Náklady, ktoré nie sú efektívne, nie je možné považovať za oprávnené, preto náklady nespĺňajúce vyššie uvedené kritériá boli vyhodnotené ako prostriedky použité nad rámec oprávnenia. Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d), alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) zistí pri výkone kontroly alebo vládneho auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu, správne konanie sa nezačne. Podľa § 31 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z.z. ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Zákon č. 523/2004 Z.z. upravuje rozpočet sektora verejnej správy, osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom. Ustanovuje rámec hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorými sa rozumejú finančné prostriedky obhospodarované právnickými osobami verejnej správy, ale tiež prostriedky Európskej únie (Európskeho spoločenstva) poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie (Európskeho spoločenstva), ktoré sa v Slovenskej republike prideľujú prostredníctvom platobného orgánu alebo certifikačného orgánu. Tomuto účelu slúži aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR - agentúra na podporu regionálneho rozvoja, ktoré je kontraktačným orgánom. V prípade subjektov, ktorým zo štátneho rozpočtu bol poskytnutý grant, použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, je považované za porušenie finančnej disciplíny (§ 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z.). Pokiaľ bolo dotknutému subjektu preukázané takéto so zákonom rozporné konanie, správny orgán uloží odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy. Ustanovenie § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. je kogentné a nie je možné sa od neho odchýliť. V danom prípade správny orgán vychádzal pri svojom rozhodnutí predovšetkým zo správy o výsledku následnej finančnej kontroly č.j. III/231/2007 a zmluvy o uzavretí grantu. Ako už bolo vyššie uvedené, skutočné celkové čerpanie výdavkov žalobcom podľa vyúčtovania bolo v sume 73.416,32 € (Phare a štátny rozpočetu SR 69.745,51 €, spolufinancovanie žalobcu 3.670,81 €). Kontraktačný orgán vyplatil na predmetný projekt sumu 69.745,51 €, čo v pomere ku pôvodnému dohodnutému grantu predstavuje 98,51%. Prvostupňový správny orgán (SFK) krátil v tomto pomere aj jednotlivé položky rozpočtu. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca v jednotlivých skupinách rozpočtových položiek neprekročil maximálny limit presunu medzi rozpočtovými položkami ustanovený čl. 9 ods. 2 prílohy II k zmluve o poskytnutí grantu. Podľa článku 9 (2) Prílohy II Zmluvy o poskytnutí grantu, pokiaľ sa zmena netýka hlavného zámeru projektu a finančný dopad je obmedzený na presun v rámci rovnakej skupiny rozpočtových položiek, alebo ak ide o presun medzi týmito skupinami do výšky 15 % pôvodnej čiastky oprávnených nákladov každej príslušnej skupiny rozpočtových položiek, môže príjemca urobiť zmenu a následne o nej bezpodmienečne písomne informovať Kontraktačný orgán. Kontrolná skupina SFK z predložených účtovných dokladov a po krátení rozpočtu overila správnosť postupu žalobcu podľa čl. 9 (2) prílohy II k zmluve o poskytnutí grantu (presun medzi skupinami rozpočtových položiek do výšky 15%) a zistila, že suma, ktorá bola v jednotlivých položkách nedočerpaná vo výške 1.441,44 € bola vyššia ako suma, ktorá bola v ostatných rozpočtových položkách prečerpaná vo výške 1.446,30 €. Správny orgán takýmto postupom dospel k sume rozdielu použitých finančných prostriedkami nad rámec oprávnenia podľa zmluvy o poskytnutí grantu v celkovej výške 95,14 € (z toho prostriedky Phare a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu SR predstavuje sumu 90,38 € a vlastný vklad žalobcu 4,76 €) a konštatoval v rozsahu 90,38 € porušenie finančnej disciplíny. Správny orgán svoj právny záver oprel o ustanovenie čl. 9 (2) prílohy II k zmluve o poskytnutí grantu, pričom pomerom 98,51% krátil výšku pôvodného rozpočtu. S takýmto postupom sa súd nestotožnil. Žiadne ustanovenie zmluvy o poskytnutí grantu totiž neoprávňovalo zmluvné strany meniť svojvoľne alebo jednostranne pôvodný rozpočet projektu. Nebola k tomu oprávnená ani SFK, pretože žiadne ustanovenie zmluvy ani právneho predpisu ju ku tomu neoprávňovalo. Pokiaľ zmluva o poskytnutí grantu pripúšťa iné ako predpísané čerpanie a teda pripúšťa aj čerpanie nižšie v rámci jednej rozpočtovej skupiny, ale aj celého rozpočtu, potom každé iné ako stopercentné čerpanie by malo za následok zmenu prepočtu pôvodného rozpočtu a teda aj na to sa vzťahujúci prepočet presunov medzi skupinami rozpočtových položiek do výšky 15% (čl. 9 (2) prílohy II k zmluve o poskytnutí grantu). Zmluva však žiadne ustanovenie s uvedenou dikciou neobsahuje. Konkrétne čl. 9 (2) prílohy II hovorí o presune medzi skupinami do výšky 15 % pôvodnej čiastky oprávnených nákladov každej príslušnej skupiny rozpočtových položiek, ktoré boli v zmluve o poskytnutí grantu vyčíslené a ktoré boli fixné pre celé obdobie trvania projektu. Tým, že správny orgán pôvodný rozpočet upravil a znížil ho na 98,51%, príslušné ustanovenia zmluvy o poskytnutí grantu nesprávne interpretoval, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci a z toho plynúcu nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ ide o ďalšiu časť sumy odvodu určeného v preskúmavanom rozhodnutí, správny orgán oprel svoje rozhodnutie o zistenie kontrolnej skupiny SFK, ktorá uznala oprávnené výdavky v celkovej výške 72.396,58 €, pričom 95% (prostriedky poskytnuté z Phare a štátneho rozpočtu SR) prestavujú sumu 68.776,76 € a 5%-né spolufinancovanie žalobcu sumu 3.619,82 €. Rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 73.416,32 € a finančnými prostriedkami uznanými kontrolnou skupinou vo výške 72.396,58 €, teda vo výške 1.019,74 €, predstavujú finančné prostriedky, ktoré žalobca použil nad rámec oprávnenia, z toho prostriedky Phare a štátneho rozpočtu SR boli vo výške 968,75 €. Použitím finančných prostriedkov Phare vrátane splufinancovania zo štátneho rozpočtu nad rámec oprávnenia žalobca podľa kontrolnej skupiny SFK porušil finančnú disciplínu. Podľa článku 14 (1) Prílohy II zmluvy o poskytnutí grantu na to, aby boli náklady považované za oprávnené v kontexte projektu, musia byť nevyhnutné na realizáciu projektu, stanovené v zmluve a musia spĺňať zásady správneho finančného riadenia, musia byť vynaložené počas doby realizácie projektu príjemcom, alebo jeho partnermi, ako je definované v článku 2 Osobitných podmienok, bez ohľadu na to, aký je skutočný dátum splatnosti, ďalej musia byť zaznamenané v účtovnej evidencii alebo v daňových dokladoch príjemcu alebo jeho partnerov, identifikovateľné, overiteľné a podložené originálmi účtovných dokladov. Podľa článku 14 (3) Prílohy II Zmluvy o poskytnutí grantu sa za oprávnené náklady považujú rezervy pre budúce možné straty alebo dlhy, dlžný úrok, položky už financované v rámci inej schémy, nákupy pozemkov alebo budov, s výnimkou tých, ktoré sú potrebné pre priamu realizáciu projektu, pričom vlastníctvo musí byť prevedené na konci projektu na konečných príjemcov, kurzové straty, dane, vrátane DPH, s výnimkou, ak príjemca nemá nárok na ich vrátenia a ak príslušné predpisy povoľujú pokrytie daní. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, pričom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania a obsahuje reakciu správneho orgánu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická väzba. Odôvodnenie musí byť presvedčivé a musí dávať jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. S právom účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné skutkové zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Takisto všeobecné konštatovanie aplikovaných ustanovení právnych predpisov bez bližšieho zdôvodnenia a logického vysvetlenia ich použitia nie je dostatočné pre akékoľvek rozhodnutie. Nesplnenie vyššie opísaných požiadaviek na odôvodnenie má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia a odňatie možnosti skutkovo či právne argumentovať proti jeho záverom. Absenciu náležitých dôvodov rozhodnutia, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva na spravodlivé konanie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené požiadavky nespĺňa. Žalovaný vo svojom rozhodnutí iba poukázal na čl. 14 (1) Prílohy II ods. 1 zmluvy o poskytnutí grantu, bez ďalšieho vysvetlenia uviedol, že aby boli náklady považované za oprávnené v kontexte projektu, musia byť nevyhnutné na realizáciu projektu, stanovené v zmluve a musia spĺňať zásady správneho finančného riadenia, najmä s dôrazom ukazovateľ efektívnosti a rentability nákladov a že náklady, ktoré nie sú efektívne, nie je možné považovať za oprávnené, preto náklady nespĺňajúce vyššie uvedené kritériá boli vyhodnotené ako prostriedky použité nad rámec oprávnenia. Nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri určovaní výšky neoprávnených nákladov, na čo prihliadol a ktoré okolnosti uvedené v zákone č. 523/2004 Z.z. a zmluve o poskytnutí grantu boli pre neho právne relevantnými. Keďže ani v prvostupňovom správnom rozhodnutí výška neoprávnených nákladov nie je odôvodnená, nepostačovalo konštatovanie o správnosti postupu a rozhodnutia prvostupňového orgánu v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Ani z jedného rozhodnutia totiž nevyplynulo, akým spôsobom, z akých dôvodov uvedených v článku 14 Prílohy II zmluvy o poskytnutí grantu vznikli náklady, ktoré nemožno považovať za oprávnené. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akých určiteľných a zreteľných dôvodov možno považovať žalobcom v rámci realizovaného projektu vynaložené verejné prostriedky za použité nad rámec oprávnenia, čím došlo k porušeniu finančnej disciplíny a preto k porušeniu zákona. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza v naznačenom smere z nesprávneho právneho posúdenia veci a je čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, postupoval súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku v sume 66,- € a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c, §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (08/2008) v sume 48,66 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 6,32 €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (25.08.2008) v sume 48,66 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 3,62 €, - Účasť na pojednávaní (03.10.2012) v sume 127,17 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €. Nakoľko právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za procesné podanie jeho právneho zástupcu zo dňa 22.09.2008 (reakcia na výzvu súdu, či žiada vec prejednať na pojednávaní) a zo dňa 14.09.2011 (podanie týkajúce sa oslobodenia od povinnosti platiť súdne poplatky). Tieto podania žalobcu na súd sa netýkali veci samej. Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 359,71 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.