Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/217/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008201710 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1008201710.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 139-P/10-2008 zo dňa 31.10.2008, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 12.11. 2008 žiadal žalobca preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 139-P/10-2008 zo dňa 31.10. 2008, ktorým žalovaný zmenil svoje vlastné rozhodnutie č. 223-211/2008 zo dňa 10.10.2008 tak, že žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZSI) nesprístupnil informácie týkajúce sa zápisu občianskeho združenia C.R.I. do zoznamu podnikateľov a sprístupnil mu informácie, na ktoré sa nevzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa ZSI. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa 02.09.2008, žalovanému doručenou dňa 03.09.2008, požiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa zápisu občianskeho združenia C.R.I. do zoznam oprávnených podnikateľov a sprístupnenie celého obsahu spisu týkajúceho sa tohto zápisu vrátane sprievodných informácii formou zaslania kópií dokumentov. Žalovaný listom č. 3482-300-ZP/2008 zo dňa 05.09. 2008 oznámil žalobcovi, že občianske združenie C.R.I. nie je v súčasnom období zapísané v zozname podnikateľov, pričom zapísané bolo do 25.10.2007. Žalobca podal proti takémuto spôsobu vybavenia jeho žiadosti - fiktívnemu rozhodnutiu, dňa 11.09.2008 rozklad. Žalovaný rozhodnutím č. 119-P/09-2008 zo dňa 25.09.2008 rozkladu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zrušil. Týmto dňom žalovanému začala plynúť nová lehota na vybavenie žiadosti v zmysle ustanovenie § 17 ods. 1 ZSI, ktorá uplynula dňa 7.10.2008. Dňa 10.10.2008, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty, vydal žalovaný opätovné prvostupňové rozhodnutie č. 223-211/2008, ktorým opäť žiadosť žalobcu zamietol. Rozklad proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 14.10.2008 a napadol jednak fiktívne rozhodnutie, ako aj rozhodnutie zo dňa 10.10.2008. Rozhodnutím zo dňa 31.10.2008 č: 139-P/10-2008 žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi sprístupnil časť informácií a to kópie listín vytvorených žalovaným a vo zvyšku žiadosť zamietol. Nezákonnosť žalobca videl v postupe žalovaného po rozhodnutí vydanom dňa 25.9.2008, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie. Podľa jeho názoru bolo potrebné analogicky aplikovať ustanovenie § 17 ods. 1 ZSI, pretože iný postup by bol diskriminačný voči žalobcovi, ktorý nielenže bol poškodený predĺžením celkovej doby pri vybavovaní jeho žiadosti v dôsledku nezákonného prvostupňového rozhodnutia, ale bol i zbavený možnosti reagovať na nedodržanie zákonnej lehoty podaním opravného prostriedku proti fiktívnemu rozhodnutiu. Podľa názoru žalobcu zákonná lehota a fikcia rozhodnutia sa vzťahuje aj na konanie po zrušení prvostupňového rozhodnutia, pričom v prípade žalovaného, ktorého prvostupňové aj druhostupňové konanie prebieha na tom istom orgáne, táto lehota začína plynúť už dňom vydania rozhodnutia o rozklade. Žalovaný bol preto povinný opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu najneskôr dňa 07.10.2008. V dôsledku márneho uplynutia lehoty tak vznikla fikcia zamietavého rozhodnutia, ktoré žalobca napadol rozkladom. Žalobca súčasne napadol rozkladom aj oneskorené rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.10.2008. Tvrdil, že obe tieto rozhodnutia mal žalovaný zrušiť. Fiktívne rozhodnutie pre absenciu odôvodnenia a rozhodnutie zo dňa 10.10.2008 ako nulitné rozhodnutie vydané vo veci, ktorá už bola rozhodnutá rozhodnutím fiktívnym. Ďalšiu nezákonnosť žalobca videl v tom, že žalovaný odmietol sprístupniť žalobcovi všetky listiny predložené občianskym združením C.R.I. v žiadosti o zápis do zoznamu podnikateľov s odôvodnením, že ide o informácie, ktoré boli žalovanému poskytnuté bez právnej povinnosti. Podľa názoru žalobcu takýto záver vychádzal z nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je pravdou, že žiaden podnikateľ nemá povinnosť požiadať žalovaného o zápis do zoznamu podnikateľov a teda mu zaslať žiadosť. Pokiaľ to však urobí, vznikne mu v zmysle § 129 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní povinnosť poskytnúť zákonom určené doklady, pričom nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované zastavením konania. Žalobca preto nesúhlasil s dôvodom nesprístupnenia jeho žiadosti, že občianske združenie C.R.I. poskytlo požadované listiny bez právnej povinnosti. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.12.2008 zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie č. 223-211/2008 zo dňa 10.10.2008 bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty. Podľa § 22 ZSI ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Ustanovenie § 17 ods. 1 ZSI upravuje lehotu, v akej je potrebné rozhodnúť odo dňa podania žiadosti o informáciu. Toto ustanovenie nerieši lehotu na opätovné prejednanie a rozhodnutie po zrušení prvostupňového rozhodnutia. Preto je potrebné aplikovať ustanovenie § 22 ZSI a vydať nové rozhodnutie vo veci v lehote ustanovenej § 49 Správneho poriadku. Žalovaný bol toho názoru, že rozhodnutie č. 223-211/2008 zo dňa 10.10. 2008 bolo vydané v lehote stanovenej právnym predpisom. K ďalšej žalobnej námietke žalovaný uviedol, že je právom každého podnikateľského subjektu požiadať o zápis do zoznamu podnikateľov, ktorý vedie žalovaný. Nie je povinnosťou podnikateľského subjektu predložiť žalovanému doklady podľa § 129 zákona č. 25/2006 Z.z. Ak takéto doklady sú žalovanému predložené, tak je s nimi potrebné v prípade žiadosti o sprístupnenie informácie nakladať v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ ZSI. Keďže občianske združenie C.R.I. vyjadrilo nesúhlas s poskytnutím informácií a dokladov, žalovaný žalobcovi poskytol len tie doklady, na ktoré sa obmedzenie v zmysle ZSI nevzťahuje. Tieto informácie a dokumenty boli žalobcovi spolu s rozhodnutím č. 139-P/10-2008 zo dňa 31.10.2008 poskytnuté. Rozsudkom č. k. 2S 217/2008-21 zo dňa 20.10.2010 Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 139-P/10-2008 zo dňa 31.10.2008 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Sži 2/2011-37 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 217/2008-21 zo dňa 20.10.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa Najvyšší súd SR stotožnil s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní ohľadom zmätočnosti a nezrozumiteľnosti rozsudku. Poukázal na to, že prvostupňový súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., pričom však žalobca takýto dôvod vo svojej žalobe neuvádzal. Uviedol, že o nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia nemožno hovoriť aj z toho dôvodu, že žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie bola značne neurčitá a ani v žalobe celkom určito žalobca neuviedol, či napáda iba nevyhovujúcu časť rozhodnutia žalovaného, alebo aj jeho vyhovujúcu časť, t.j. či nie je spokojný ani s rozsahom zaslaných dokumentov a aké dokumenty žiada ešte poskytnúť. Najvyšší súd SR vytkol prvostupňovému súdu, že nemal vyhľadávať namiesto žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a tým, že prekročil žalobné dôvody a nepreskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v súlade s ustanoveniami piatej časti O.s.p., spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca dňa 03.09.2008 doručil žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií týkajúcich sa zápisu občianskeho združenia C.R.I. do zoznamu podnikateľov vedený žalovaným. Dňa 05.09.2008 žalovaný žalobcovi oznámil, že občianske združenie C.R.I. v zozname podnikateľov zapísané nie je (bolo do 25.10.2007). Dňa 17.09.2008 bol doručený žalovanému rozklad, o ktorom rozhodol dňa 25.09. 2008 rozhodnutím č. 119-P/09-2008 tak, že rozkladu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zrušil. Dňa 02.10.2008 sa na výzvu žalovaného občianske združenie C.R.I. vyjadrilo, že nesúhlasí so sprístupnením informácií vo veci zápisu do zoznamu podnikateľov. Dňa 10.10.2008 vydal žalovaný rozhodnutie č. 223-211/2008 o nesprístupnení požadovanej informácie z dôvodu, že dotknutá osoba vyjadrila nesúhlas so sprístupnením akýchkoľvek informácií týkajúcich sa jej zápisu do predmetného zoznamu. Dňa 16.10.2008 podal proti tomuto rozhodnutiu ako i proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaný rozklad. O rozklade žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 139-P/10-2008 zo dňa 31.10.2008 tak, že zmenil rozhodnutie č. 223-211/2008 zo dňa 10.10.2008 a žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSI nesprístupnil informácie týkajúce sa zápisu občianskeho združenia C.R.I. do zoznamu podnikateľov a sprístupnil mu iba informácie, na ktoré sa obmedzenie prístupu k informáciám podľa ZSI nevzťahuje. V tomto rozhodnutí žalovaný konštatoval, že vzhľadom na neexistenciu úpravy procesného postupu po zrušení prvostupňového rozhodnutia ZSI, prvostupňový orgán postupoval v súlade s § 49 Správneho poriadku a opätovne po zrušení pôvodného rozhodnutia druhostupňovým orgánom rozhodol v prvom stupni v rámci lehoty stanovenej Správnym poriadkom. Pokiaľ išlo o dokumenty, ktoré boli občianskym združením C.R.I. odovzdané žalovanému v súvislosti so zápisom do zoznamu podnikateľov, žalovaný odôvodnil neprístupnenie týchto informácií tým, že na ich sprístupnenie nebol udelený súhlas. Naproti tomu informácie tvoriace súčasť spisu, ktorý sa týka zápisu občianskeho združenia C.R.I., ktoré nemajú status informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZSI, boli žalobcovi sprístupnené podľa § 16 ZSI. V prílohe tohto rozhodnutia žalovaný zaslal žalobcovi fotokópie týchto dokumentov (list žalovaného zo dňa 25.10.2008, potvrdenie o zapísaní do zoznamu podnikateľov, krycí list zo dňa 24.10.2006). Podľa článku 26 ods. 1 ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 1 ZSI o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Súd považuje za potrebné opätovne konštatovať (tak ako už v rozsudku vyhlásenom dňa 20.10.2010 č. k. 2S 217/2008-21), že všeobecne a neurčito formulovaný výrok rozhodnutia bez konkrétneho vymedzenia listín a informácií, ktoré sa žalobcovi poskytli a ktoré naopak žalovaný poskytnúť odmietol, robí rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľným a preto nepreskúmateľným. Pre účastníka konania je výrok rozhodnutia určujúcim z hľadiska poznania rozsahu jeho práv a povinností vo veci prejednávanej správnym orgánom. Je potrebné prísne dodržať jeho zrozumiteľnosť, určitosť a konkrétnosť, taktiež jeho vykonateľnosť a súčasne mať na zreteli, že odôvodnenie rozhodnutia je vysvetlením výroku, nie jeho spresnením. Ako však upozornil Najvyšší súd SR, nakoľko súčasťou žalobných dôvodov uvedená námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nebola, súd na túto chybu nemohol prihliadnuť. Vedomý si viazanosti žalobnými dôvodmi krajský súd už vo výroku pôvodného rozsudku zo dňa 20.10.2010 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného aj podľa § 250d ods. 3 v tom čase platného a účinného znenia O.s.p., v zmysle ktorého súd v takýchto prípadoch nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Odvolací súd sa však s takýmto postupom zrejme nestotožnil. Rozsah a podmienky k prístupu k informáciám upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSI povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená. Podľa § 11 ods. 2 zákona ZSI Ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné financie, alebo ak sú to informácie týkajúce sa použitia takých prostriedkov, alebo ak ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu alebo majetkom obce. Zákon o slobode informácií samotný pojem „informácia“ nedefinuje. Podľa obsahu je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej dovtedy nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Informáciou je aj štatistické spracovanie údajov. Jedným z obmedzení prístupu k informáciám definovaným v ZSI je obmedzenie k prístupu k informáciám poskytnutým osobou, ktorej zákon túto povinnosť neukladá. Tieto informácie povinná osoba sprístupňuje len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. ZSI v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) hovorí o osobách zúčastnených konaní pred povinnou osobou, kedy právne predpisy takéto osoby nijako k poskytnutiu informácie (napr. listiny, údaju) nezaväzujú. Pre posúdenie nároku na sprístupnenie žiadosti je teda podstatnou i skutočnosť, či z nejakého právneho predpisu vyplýva povinnosť odovzdať požadovanú informáciu povinnej osobe, od ktorej žiadateľ informáciu žiada. Taktiež povinná osoba posúdi, či ide o informácie, ktoré sa získali za verejné financie, alebo sa použitia takých prostriedkov týkajú, alebo či ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu alebo majetkom obce. Podľa § 128 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov úrad vedie zoznam podnikateľov, ktorí preukázali spôsobilosť na uzavieranie zmlúv alebo rámcových dohôd vo verejnom obstarávaní a ktorí o zapísanie požiadali. Zapísanie v zozname podnikateľov oprávňuje podnikateľa preukázať vo verejnom obstarávaní splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 26 ods. 2 potvrdením úradu. V danom prípade žalobca žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa zápisu občianskeho združenia C.R.I. do zoznam oprávnených podnikateľov, sprístupnenie celého obsahu spisu týkajúceho sa tohto zápisu vrátane sprievodných informácii formou zaslania kópií dokumentov. Žalovaný vedie takýto zoznam podnikateľov, ktorí o to požiadajú. Uvedená registrácia (potvrdenie o nej) nahrádza povinnosť podnikateľa zúčastneného verejného obstarávania preukazovať podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia. Z dikcie príslušných ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. nevyplýva pre podnikateľov povinnosť byť v danom zozname vedenom žalovaným zapísaný. Ide o dobrovoľnú aktivitu, kedy si podnikatelia zápisom do zoznamu zabezpečia na jeden rok potvrdenie o svojom osobnom postavení podľa § 26 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. pre potreby jeho preukazovania v procese verejného obstarávania. Potvrdenie o registrácii tak nahrádza množstvo dokladov uvedených v § 26 citovaného zákona, ktoré by inak podnikatelia zúčastňujúci sa viacerých verejných obstarávaní boli povinní predkladať. Tvorba, spravovanie a zápis do zoznamu podľa § 128 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. je službou žalovaného pre podnikateľov a verejných obstarávateľov. Nemožno v danom prípade hovoriť o povinnej registrácii. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že pokiaľ podnikateľ podá žiadosť o registráciu, vznikne mu v zmysle § 129 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní povinnosť poskytnúť zákonom určené doklady, pričom nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované zastavením konania. Podľa názoru súdu náležitosti a prílohy žiadosti o registráciu ustanovené § 129 zákona č. 25/2006 Z.z. nemožno stotožňovať s povinnosťou ich predložiť. Ide len o podmienku zápisu. Či bude podmienka splnená odovzdaním dokladov, o tom rozhoduje podnikateľ, doklady predložiť nie je jeho právnou povinnosťou. Sprístupnenie informácií, ktoré žalovanému poskytlo občianske združenie C.R.I., je preto možné len so súhlasom dotknutej osoby. Vzhľadom na skutočnosť, že dotknutá osoba neudelila súhlas so sprístupnením informácií, ktoré žalovanému poskytla pri jej zápise do zoznamu podnikateľov, žalovaný v súlade so zákonom uvedené informácie nebol oprávnený ani povinný sprístupniť. Žalobca namietal, že postup žalovaného po rozhodnutí vydanom zo dňa 25.9.2008, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie, bol nezákonný, keďže nebolo rozhodnuté o žalobcovej žiadosti v lehote určenej § 17 ods. 1 ZSI. Namietal vznik fiktívneho rozhodnutia a nadbytočnosť rozhodnutia č. 223-211/2008 zo dňa 10.10.2008. Podľa jeho názoru mali byť obe rozhodnutia zrušené. Fiktívne rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť a rozhodnutie zo dňa 10.10.2008 ako nulitné rozhodnutie vydané vo veci, ktorá už bola rozhodnutá fiktívnym rozhodnutím. Podľa § 17 ods. 1 ZSI žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti (§ 14 ods. 2 a 3), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 18 ods. 1 ZSI ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Podľa ods. 2 ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Podľa ods. 3 ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). Ustanovenia ZSI osobitne neupravujú otázku postupu správneho orgánu po tom, čo sa mu na ďalšie konanie vráti jeho prvostupňové rozhodnutie zrušené nadriadeným orgánom na základe opravného prostriedku. Podľa § 22 ods. 1 ZSI ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Správny poriadok vo svojej všeobecnej úprave stanovuje, že správny orgán je povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (§ 49 ods. 2). Žalovaný po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím č. 119-P/09-2008 zo dňa 25.09.2008 postupoval v súlade so subsidiárne platiacim Správnym poriadkom, keď vydal dňa 10.10.2008 o žalobcovej žiadosti nové rozhodnutie. Nakoľko vydanie fiktívneho rozhodnutia spája ZSI s márnym uplynutím lehoty 8 pracovných dní od podania žiadosti o sprístupnenie informácií povinnej osobe, nemohlo mať rovnaké právne následky uplynutie lehoty 8 pracovných dní od zrušenia pôvodného rozhodnutia správnym orgánom druhého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Fikcia vydanie zamietavého rozhodnutia pred rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.10.2008 teda nenastala. Správny orgán druhého stupňa (predseda úradu) rovnako nepochybil, keď rozhodol o rozklade žalobcu spôsobom, že zmenil svoje prvostupňové rozhodnutie, pričom časť informácií žalobcovi poskytol a časť podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSI nesprístupnil. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že postup žalovaného i preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ani žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.