Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/15/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200100 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009200100.6 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske zduženie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov, Šustekova 49, 851 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.12.2008, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 27.01.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.12.2008, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu zo dňa 01.12.2008 a potvrdené fiktívne prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.11.2008. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 12.11.2008 doručil žalovanému žiadosť, ktorou požiadal podľa ust. § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) o sprístupnenie interného normatívneho aktu, príp. odporúčania, usmernenia, vydaného žalovaným, ktorým sa určuje (odporúča) súdnym exekútorom spôsob a pravidlá uloženia vymožených prostriedkov na bankových účtoch exekútora. Žalobca v žalobe poukázal, že žalovaný na žiadosť reagoval listom zo dňa 14.11.2008, ktorým oznámil žalobcovi, že postup súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie je upravený zákonom č. 233/1995 Z. z., preto nie je potrebné, aby Slovenská komora exekútorov riešila túto problematiku interným predpisom. Žalobcovi teda ani nebola sprístupnená požadovaná informácia, ani nebolo vydané zamietavé rozhodnutie márnym uplynutím zákonnej lehoty, preto podľa žalobcu v zmysle ust. § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií vznikla dňa 25.11.2008 fikcia zamietavého rozhodnutia s fiktívnym doručením dňa 28.11.2009. Rozkladom zo dňa 01.12.2008, ktorý bol žalovanému doručený dňa 01.12.2008, žalobca napadol fiktívne prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný o rozklade žalobcu nerozhodol, v dôsledku čoho dňa 16.12.2008 vznikla v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií fikcia zamietavého rozhodnutia o rozklade žalobcu s fiktívnym doručením dňa 18.12.2008. Podľa žalobcu prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie trpia vadou nepreskúmateľnosti a nezákonnosti, preto žiadal o ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.03.2009 k žalobe uviedol, že žalobcovi na jeho žiadosť zo dňa 11.11.2008 bolo oznámené, že postup exekútora pri výkone exekučnej činnosti je ustanovený zákonom NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, preto nie je potrebné, aby Slovenská komora exekútorov riešila uvedenú problematiku interným predpisom. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že odpoveď poskytnutá žalobcovi bola dostatočne jasná a zrozumiteľná, pričom z jej obsahu jednoznačne a neomylne vyplývalo, že Slovenská komora exekútorov nevydala žiaden interný predpis, ktorý by upravoval spôsob a pravidlá pre ukladanie vymožených finančných prostriedkov na bankových účtoch exekútorov. Žalobcovi bola informácia odkazujúca na všeobecne záväzný právny predpis poskytnutá písomne a zaslaná poštou, t.j. v súlade s ust. § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií. Všeobecne záväzné právne predpisy sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia. O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná - zásada neznalosť práva neospravedlňuje. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné, aby žalovaný poskytol žalobcovi informáciu priamo zaslaním odkopírovaného zákona - na zákon bol žalobca zo strany žalovaného odkázaný. Uvedený postup žalovaného zákon o slobodnom prístupe k informáciám nevylučuje. Žalovanému bola žiadosť podaná dňa 12.11.2008, pričom požadovanú informáciu odkazujúcu na všeobecne záväzný právny predpis poskytol žalovaný žalobcovi listom zo dňa 14.11.2008, t.j. v lehote ustanovenej v § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný mal za to, že poskytnutím odkazujúcej informácie bol zo strany žalovaného dodržaný postup podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v súlade s ktorým vyhotovil žalovaný záznam o poskytnutí informácie žalobcovi, aj o spôsobe poskytnutia tejto informácie. Žalovaný trval na tom, že žalobcovi bola riadne a v súlade so zákonom sprístupnená informácia oznámením zo dňa 14.11.2008. Podľa žalovaného poskytnutie odkazujúcej informácie z jeho strany a s tým spojené vykonanie rozhodnutia záznamom v spise nie je fiktívnym rozhodnutím podľa ust. § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, teda nie je možné podanie žalobcu označené ako „Rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu" adresované žalovanému považovať za opravný prostriedok podaný podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podanie opravného prostriedku v danom prípade zákon (§ 18 ods.1) nepripúšťa. Na záver žalovaný uviedol, že v danom prípade však nebolo zo strany žalovaného vydané rozhodnutie o odmietnutí žiadosti, a to ani fiktívne. Žiadateľovi bo1a požadovaná informácia poskytnutá v súlade s ust. §§ 16 ods. 1, 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, riadne, včas a v súlade so zákonom. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca doručil žalovanému žiadosť o poskytnutie informácie dňa 12.11.2008. Žalobca ňou žiadal o sprístupnenie interného normatívneho aktu, prípadne odporúčania, usmernenia, vydaného komorou, ktorý určuje (odporúča) súdnym exekútorom spôsob a pravidlá vymožených prostriedkov na bankových účtoch exekútora. Žalovaný, ako povinná osoba v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, vydal oznámenie k žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 14.11.2008, v ktorom žalobcovi oznámil, že procesný postup exekútora pri výkone exekučnej činnosti je ustanovený zákonom NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, preto nie je potrebné, aby Slovenská komora exekútorov riešila uvedenú problematiku interným predpisom. Dňa 1.12.2008 žalobca doručil žalovanému odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu dôvodiac tým, že v zákonnej lehote podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá márne uplynula dňa 25.11.2008, žalobcovi nebola ani sprístupnená, ani doručené zamietavé rozhodnutie, v dôsledku čoho podľa ust. § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám vznikla fikcia zamietavého rozhodnutia, voči ktorému podáva žalobca rozklad a žiada, aby bolo ako nezákonné a nepreskúmateľné zrušené. Žalovaný o odvolaní žalobcu nerozhodol. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií v znení účinnom do 31. decembra 2008 osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správny a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 18 zákona o slobode informácií ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok (ods.1). Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3) (ods.2). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17) (ods.3). Zo zákona o slobode informácií vyplýva, že poskytuje právnickým a fyzickým osobám právo na informácie, garantované Ústavou Slovenskej republiky a inými dokumentmi o ľudských právach ako aj zákonmi Slovenskej republiky. Predovšetkým treba uviesť, že Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd a ani zákon o slobode informácií nedefinujú pojem „informácia“. Podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Z obsahu žiadosti o informáciu zo dňa 29. apríla 2008 vyplýva, že žalobca ňou žiadal o sprístupnenie interného normatívneho aktu, prípadne odporúčania, usmernenia, vydaného komorou, ktorý určuje (odporúča) súdnym exekútorom spôsob a pravidlá vymožených prostriedkov na bankových účtoch exekútora. V danej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či zo zákona nastali podmienky vedúce k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií a následne v dôsledku podania odvolania zo strany žalobcu k vydaniu druhostupňového fiktívneho rozhodnutia, spôsobilého podrobiť sa súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP a to z dôvodu názoru žalobcu, že mu nebola sprístupnená požadovaná informácia a ani nebolo vydané zamietavé rozhodnutie, čím nastala podľa neho skutočnosť vedúca k predpokladu, že v danej veci bolo vydané fiktívne rozhodnutie, ktorým povinná osoba odmietla požadovanú informáciu poskytnúť, proti ktorému žalobca podal odvolanie zo dňa 01.12.2008. Na druhej strane, v danej veci je nesporné, že povinná osoba - žalovaný v zákonnej lehote odpovedal žalobcovi listom zo dňa 14.11.2008, v ktorom žalobcovi oznámil, že procesný postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie, jeho postavenie, kompetencie a povinnosti pri výkone exekučnej činnosti, sú ustanovené zákonom NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Požadované informácie sú komplexne a jednoznačne obsiahnuté vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, preto nie je potrebné, aby Slovenská komora exekútorov riešila uvedenú problematiku interným predpisom. Podľa názoru súdu žalovaný odpovedal na žalobcovu žiadosť adekvátnym spôsobom v súlade s § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, zrozumiteľne a výslovne uviedol, že požadované informácie týkajúce súdneho exekútora žalobca môže nájsť vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, menovite v zákone č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, pričom výslovne uviedol aj to, že uvedenú problematiku žiaden interný predpis nerieši. Žalobca žiadal informácie týkajúce sa činnosti súdneho exekútora. Žalobca bol na ne zo strany žalovaného odkázaný v zmysle § 7 zákona o slobode informácií. Z toho dôvodu nemožno tvrdiť, že žalovaný bol nečinný, resp. žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie. Súd nemôže akceptovať tvrdenie žalobcu, že keď mu nebolo zo strany žalovaného poskytnutý interný normatívny akt, prípadne odporúčanie, usmernenie, tak nedošlo k sprístupneniu informácií. Obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu. Žalobcovi boli poskytnuté požadované informácie, aj keď v inej forme a rozsahu, aké žiadal. Nemožno preto hovoriť o vydaní fiktívneho rozhodnutia, pretože nejde o rozhodnutie uvedené v § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.: 1. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, alebo 2. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti nevydala rozhodnutie, alebo 3. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informáciu nesprístupnila. Fikcia rozhodnutia podľa citovaného ustanovenia nastáva až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote nečinná. V predmetnej právnej veci však povinná osoba nebola nečinná, v zákonnej lehote poskytla informácie, resp. na ne odkázala, vydala rozhodnutie a informácie sprístupnila, aj keď v inej ako žalobcom požadovanej forme (judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/5/2011 z 16.11.2011). Súd zastáva názor, že k žiadnej ujme na právach žalobcu v dôsledku neexistujúceho fiktívneho rozhodnutia žalovaného dôjsť nemohlo. Postup a rozhodnutie žalovaného bol v súlade so zákonom o slobode informácií. Účel zákona o slobode informácií, ktorým je predovšetkým prístup žiadateľa k požadovaným informáciám, bol v danom prípade naplnený. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 OSP. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.