Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/19/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200209 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009200209.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. G., bytom Holičská č. 7, Bratislava, zastúpený JUDr. Jarošom Hulinom, bytom Lachova 20, 851 03 Bratislava, proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát, Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-P-161/ DI-BCP-2008 zo dňa 13.01.2009, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/14/2011 zo dňa 15.02.2012, najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave 3S 19/2009-25 zo dňa 11.01.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že povinnosťou prvostupňového súdu bolo riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Takýmto postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej je uvedené, že súd v odôvodení svojho rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že pri telefonickej komunikácii sa „nadriadeným“ policajta mu tento údajne v telefonickom rozhovore po vysvetlení, prečo mu nemôže ihneď ukázať fotografiu, z ktorej vyplýva spáchanie priestupku, dovolil z miesta výkonu policajnej kontroly odísť, hoci posúdenie tohto tvrdenia je pre prijatie rozhodnutia nepochybne relevantné. Prepis tohto rozhovoru je súčasťou administratívneho spisu a vzhľadom na žalobné dôvody bol súd povinný na túto námietku reagovať. Pochybenie tejto skutočnosti má nesporný vplyv na zhodnotenie, či žalobca úmyselne svojvoľne odišiel z miesta prejednávania priestupku, alebo len považoval vec za uzavretú. Posúdenie tejto otázky je relevantné aj v tom, že pri eventuálnom závere v prospech žalobcu by tento mohol mať vplyv na zváženie miery na zavinenia žalobcu a tým aj na výšku uloženej sankcie, pretože ak by súd toto tvrdenie žalobcu akceptoval, malo by to za následok zníženie počtu priestupkov, ktorý sa mal žalobca dopustiť. V ďalšom konaní je povinnosťou súdu prejednať vec v medziach podaného opravného prostriedku, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu a znova o ňom rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.02.2009 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRP-P-161/DI-BCP-2008 zo dňa 13.01.2009 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava V, č.p.: ORP-P-1903/V-OBCP-2008 zo dňa 06.11.2008 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 06.11.2008 bolo rozhodnuté o vine a sankcii za priestupok, ktorý spáchal žalobca na tom základe, že dňa 13.09.2008 o 17,01 hod. v Bratislave pri Mlynskej doline smerom na most Lafranconi ako účastník cestnej premávky porušil ust. § 15 ods. 4, § 5 ods. 3 a § 3 ods. 2 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 315/1996 Z.z.), pretože ako vodič motorového vozidla prekročil povolenú rýchlosť v obci ustanovenú zákonom na 60 km/h o 19 km/h a teda viedol motorové vozidlo rýchlosťou 79 km/h, počas jazdy nebol riadne pripútaný bezpečnostným pásom, nestrpel výkon policajta súvisiaci s jeho oprávnením a z miesta kontroly odišiel, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba zák. č. 372/1990 Zb.) a bola mu uložená sankcia podľa § 22 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. - pokuta vo výške 4.000,- Sk a zákaz činnosť viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu dvoch mesiacov. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.01.2009 a odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že spisový materiál obsahuje fotografiu vozidla Ford Mondeo e.č. BA 039NBJ s časovým údajom merania a nameranou rýchlosťou 79 km/h. V zmysle § 34 ods. 2 Správneho poriadku je fotodokumentácia relevantným dôkazom preukazujúcim spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky prekročením rýchlosti. Žalovaný uvádza, že vozidlo bolo zastavené, totožnosť vodiča bola spoľahlivo zistená, priestupok spoľahlivo zdokumentovaný a v rámci objasňovania bol spisový materiál doplnený o výpis evidenčnej karty vodiča. Kontrolou vodiča policajti zistili, že vodič nebol pripútaný bezpečnostným pásom o čom je záznam v správe o výsledku objasňovania priestupku. Obvinený nepoužil svoje právo vyjadriť sa písomne do správy o výsledku objasňovania priestupku a preto tvrdenie obvineného, že v zmysle § 5 ods. 3 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z. nie je povinný byť pripútaný bezpečnostným pásom vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnené. K námietke obvineného, že odišiel z miesta kontroly na podnet nadriadeného policajtov, odvolací orgán uvádza, že k veci bol vyžiadaný zvukový záznam telefonátu obvineného a preskúmaním záznamov odvolací orgán nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by viedli k zmene kvalifikácii skutku, prípadne k zmene sankcie. Podľa názoru odvolacieho orgánu bol obvinený povinný podrobiť sa kontrole, ktorá bola odôvodnená porušením zákona (prekročením rýchlosti), napriek tomu ako uvádza v zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 07.11.2008, že mu policajti odmietli ukázať fotografiu o prekročení rýchlosti. Obvinenému bolo vysvetlené, že fotografia mu predložená bude ako dôkaz v správnom konaní na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Žalobca uvádza, že dôkazy, ktoré použil odvolací orgán pri vydaní rozhodnutia vykonal odvolací orgán bez možnosti účasti obvineného a bez možnosti sa k týmto dôkazom vyjadriť a navrhnúť prípadne iné dôkazy. Ďalej mal byť vypočutý ako svedok nadriadený konajúceho policajta, s ktorým obvinený telefonoval a konajúci policajt. Rozhodnutím a postupom odvolacieho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich právach. Žalobca ďalej uvádza, že pri spáchaní priestupku absentuje subjektívna stránka priestupku. Podľa žalobcu konajúci policajt bol povinný preukázať svoje tvrdenie o prekročení rýchlosti na mieste hodnoverným dôkazom. Fakt, že technicky nebol schopný toto preukázať na mieste nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca má za to, že rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a žalobca bol týmito rozhodnutiami ukrátený na svojich právach. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pretože rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu ako aj rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 3 ods.4 a § 46 Správneho poriadku. Žalovaný uvádza, že zo správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spísanej na mieste kontroly dňa 13.09.2008 vyplýva, že žalobca počas jazdy s vozidlom zn. Ford Mondeo, E.Č.: BA 039NJ prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť o 19 km/h. Vzápätí bol zastavený hliadkou polície, ktorá ho upovedomila o porušení zákona. Žalobca sa po zákonnom poučení odmietol vyjadriť do správy v mieste pre vyjadrenie podozrivého z priestupku a správu odmietol podpísať. Z uvedenej fotodokumentácie radarového systému vyplýva jednoznačne, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona a to prekročením najvyššej dovolenej rýchlosti v obci, uvedenej v § 15 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z.z.. K námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že nebol počas jazdy vozidlom pripútaný bezpečnostným pásom žalovaný zastáva názor, že jeho námietka k použitiu bezpečnostného pásu bola účelová. Napriek tomu, ako uviedol, že je vodičom taxislužby, bol povinný v súlade s § 5 ods. 3 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z. byť počas jazdy pripútaný. Povinným znakom citovaného ustanovenia je výkon zmluvnej prepravy osôb v obci vodičom taxislužby. Žalobca v čase prekročenia rýchlosti taxislužbu nevykonával. Na vozidle, ktoré viedol nebolo umiestnené žiadne označenie vozidla taxislužby. Žalobca bol preto povinný byť počas jazdy pripútaný bezpečnostným pásom. Žalovaný k námietke žalobcu uviedol, že odchodom z miesta policajnej kontroly neporušil zákon, že v čase kontroly bol žalobca ako účastník cestnej premávky povinný rešpektovať pokyny, výzvy, požiadavky policajta strpieť výkon jeho oprávnení tak, ako to upravoval zákon o premávke na pozemných komunikáciách. Tvrdenie žalobcu o význame kompetencii v polícii a udeľovaní príkazov považuje žalovaný za irelevantné a zavádzajúce v snahe zbaviť sa obvinení z priestupku za neuposlúchnutie pokynov polície upravených v § 3 ods. 2 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z. Správny orgán písomne požiadal o vyjadrenie službukonajúceho policajta z linky č. 158, ktorý so žalobcom telefonoval. Úradný záznam je súčasťou prvostupňového spisu. Policajt uviedol, že vysvetlil žalobcovi, že fotografia o prekročení rýchlosti mu bude predložená spolu so spisom v konaní o priestupku. Z technických dôvodov mu nebolo možné na mieste ukázať fotografiu o prekročení rýchlosti. Žalovaný poukazuje na to, že vykonal všetky dôkazy, ktoré boli zo strany žalobcu navrhnuté, riadne vyhodnotil a zistil skutkový stav a neboli dotknuté práva žalobcu uvedené v § 33 ods. 1,2 Správneho poriadku. Pri ústnom prejednaní priestupku mu bola predložená fotografia z radarového systému a v zápisnici z ústneho prejednania priestupku zo dňa 07.11.2008 žalobca uviedol, že si je vedomý prekročenia rýchlosti. Žalovaný poukazuje na ďalší relevantný dôkaz a to, správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 13.09.2008 spísaná na mieste priestupku a v tomto prípade poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 2Sžo 21/2007 zo dňa 30.01.2008. Žalovaný poukazuje tiež na tú skutočnosť, že žalobca odmietol podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Ak však správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1 O.s.p.) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zistením správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánov alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.). Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu predmetom, ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá), predtým ako sa príjme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu - Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. KRP- P-161/BI-BCP-2008 zo dňa 13.01.2009 a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Bratislave V, č.p.: ORP-P-1903/V-OBCP-2008 zo dňa 06.11.2008. Súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj priestupkový spis zistil, že žalobca ako vodič dňa 13.09.2008 o 17,01 hod. v Bratislave po Mlynskej doline smerom na most Lafranconi ako účastník cestnej premávky porušil ust. § 15 ods. 4, § 5 ods. 3 a § 3 ods. 2 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z., pretože ako vodič motorového vozidla prekročil povolenú rýchlosť v obci ustanovenú zákonom na 60 km/h o 19 km/h a teda viedol motorové vozidlo rýchlosťou 79 km/h, počas jazdy nebol riadne pripútaný bezpečnostným pásom, nestrpel výkon policajta súvisiaci s jeho oprávnením a z miesta kontroly odišiel, za čo bol uznaný vinným rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, Okresný dopravný inšpektorát, Námestie hraničiarov 1/B, Bratislava za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa ods. 2 citovaného zákona bola obvinenému uložená sankcia pokuta vo výške 4.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 mesiace, pričom zákaz činnosti plynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Skutočnosti ako došlo k priestupku, sú popísané v správe o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 13.09.2008, ktorú odmietol žalobca podpísať a tiež sa k nej vyjadriť. Zo zápisnice z ústneho prejednania priestupku zo dňa 23.10.2008 na svoju obhajobu žalobca uviedol, že poučeniu v plnom rozsahu porozumel, advokáta so volí, vypovedať bude v jeho prítomnosti na novom termíne pojednávania dňa 06.11.2008. V zápisnici z ústneho prejednania zo dňa 07.11.2008 vyplýva, že žalobca sa pridržiaval tvrdení uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ako aj v žalobe. Žalobca podal proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutí zamietol a rozhodnutie potvrdil. Medzi účastníkmi konania bolo sporné či žalobca priestupok týkajúci sa toho, že nebol riadne pripútaný bezpečnostnými pásmi a že nestrpel výkon policajta súvisiaci s jeho oprávnením a z miesta kontroly odišiel. Čo sa týka prekročenia rýchlosti tento priestupok žalobca uznal. Podľa zák. č. 372/1990 Zb. v ustanovení § 2 ods. 1 definuje priestupok tak, že: priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Podľa § 3 zák. č. 372/1990 Zb., na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. V danom prípade bol žalobca uznaný vinným z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/, k/ zák. č. 372/1990 Zb, a to, že ako vodič motorového vozidla prekročil povolenú rýchlosť stanovenú vo všeobecne záväznom právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, alebo prekročili rýchlosť ustanovenú v dopravnou značkou, iným konaním než ako je uvedené v písm. a/ až h/, poruší všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo znamená, že ako vodič motorového vozidla prekročil povolenú rýchlosť v obci ustanovenú zákonom na 60 km/h o 19 km/h a počas jazdy nebol pripútaný bezpečnostným pásom, nestrpel výkon policajta súvisiaci s jeho oprávnením a z miesta kontroly odišiel. Povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení zák. č. 71/1967 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby správny orgán zabezpečoval ochranu osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci(§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupku všeobecné predpisy správneho poriadku. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Stav veci sa musí súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku). Taktiež výrok rozhodnutia musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a/, b/ objasňovaním priestupku podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či: a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba, podozrivá zo spáchania priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu. Podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať (§ 73 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb.). Pri objasňovaní priestupku týkajúceho sa, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostným pásom a počas kontroly nestrpel výkon oprávnení policajta súvisiacich z jeho výkonom a z miesta kontroly odišiel bol dňa 04.11.2008 vypočutý ako svedok nstržm. A. G., ktorý vo výpovedi uviedol: „že v ten deň bol odvelený do hliadky spoločne s P. D., pričom v čase okolo 17,00 hod. merali rýchlosť v Bratislave v Mlynskej doline pri ZOO. V hore uvedenom čase na základe oznámenia cez vysielačku od kolegu, ktorý sedel vo vozidle s ramerom zastavil vozidlo značky Ford Mondeo, evidenčné číslo si už nepamätá, ktorého vodič prekročil rýchlosť jazdy. Po zastavení tohto vozidla pristúpil k vodičovi a požiadal ho o doklady potrebné pre vedenie a premávku vozidla. Hneď mu aj oznámil, že prekročil rýchlosť stanovenú zákonom v obci a že počas jazdy nebol pripútaný bezpečnostným pásom, čo videl ako ho zastavoval, že nebol pripútaný počas jazdy. Načo mu tento muž predložil doklady, pričom išlo o osobu žalobcu ostatné si už nepamätá. Tento pán následne potom ako mu oznámil, že prekročil rýchlosť a nebol pripútaný uviedol, že chce vidieť fotku a k tomu, že nebol pripútaný povedal, že on o tom nevie, že má byť pripútaný“. Svedok si všimol, že má na vozidle kábel na transparent taxi, a tento transparent nemal zavesený na streche a vo vozidle sa nachádza sám. Svedok mu vysvetlil, že pokiaľ si nie je vedomý priestupku bude s ním spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, ku ktorej sa môže vyjadriť, pričom fotografiu zachytávajúcu jeho prekročenie rýchlosti nie je mu zo zákona povinný ukázať, čo nie je aj pri tomto výkone služby technicky možné. Ďalej mu vysvetlil, že fotografia bude súčasne zaslaná so správou na príslušné oddelenie k ďalšiemu riešeniu. Na to mu žalobca povedal, že chce ukázať fotografiu. Svedok z jeho dokladmi išiel k služobnému vozidlu a spisoval správu o výsledku objasňovania priestupku, vzhľadom k tomu, že nebol ochotný zaplatiť blokovú pokutu a nebol si vedomý priestupku. Následne po chvíli prišiel žalobca k nemu a povedal mu, že odchádza, že nemusí na mieste zostať a že ide preč. Svedok ho upozornil na to, že je povinný zostať na mieste, pokiaľ nebude s ním spísaná správa a žalobca uviedol, že on doklady nepotrebuje a že si ich môže nechať, načo sa otočil, sadol do vozidla a odišiel späť. Svedok spísal správu o výsledku objasňovania priestupku vyrozumel operačné stredisko KDI KR PZ BA, že tento vodič odišiel z miesta riešenia priestupku, bez toho, aby si vzal doklady a vyjadril sa k správe. Dňa 05.11.2008 bol vypočutý svedok ppráp. D. P., zamestnanec krajského riaditeľstva policajného zboru, ktorý vypovedal vo veci obvineného žalobcu. Svedok vo výpovedi uviedol, že v ten deň bol velený do hliadky spoločne s nadstržm. G., pričom merali rýchlosť v Mlynskej doline. On spoločne s G. zastavoval vozidlá, ktoré prekročili rýchlosť čo im oznamoval kolega cez vysielačku, ktorý sedel vo vozidle s ramerom. Ďalej opísal priebeh konania žalobcu tak ako to opísal svedok G.. V priestupkovom spise sa nachádza žiadosť prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02.12.2008, ktorou žiada zaslať nahrávku telefonického hovoru na čísle 158 zo dňa 13.09.2008 v čase cca 17.01 hod., pretože je potrebná na objasnenie priestupku žalobcu. Prvostupňovému správnemu orgánu dňa 04.12.2008 bol zaslaný zvukový záznam zo systému REDAT v čase od 17.04 do 17.37 hod . zo dňa 13.09.2008 a úradný záznam službukonajúceho príslušníka Policajného zboru npráp. Z. D.. Z úradného záznamu s Z. D. vyplýva, že dňa 13.09.2008 vykonával dennú službu v čase od 7.00 hod. do 19.00 hod. na dopravno-riadiacej ústredni odboru dopravného inžinierstva Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Bratislave. V čase o 17.04 hod. prijal oznámenie od žalobcu, ktorý sa sťažoval na postup hliadky pri jeho kontrole, konkrétne na odmietnutie ukázania fotografie z merania rýchlosti. Po vypočutí občana mu vysvetlil možnosti a spôsoby riešenia jeho priestupku a tak isto, že fotodokumentácia mu nemôže byť ukázaná z technických dôvodov a ju uvidí v priestupkovom spise. Žalobca sa ho opýtal, či má ďalej čakať na mieste, čo pochopil, akože či má naďalej čakať na fotku z rýchlosti, na čo odpovedal, že nie, nemusí čakať, a keď chcel ďalej pokračovať v rozhovore, zložil telefón. Ako sa ďalej dozvedel od hliadky F 740, z miesta riešenia priestupku odišiel. Doklady má policajt a jeho priestupok nie je doriešený, prepočul a vo zvukovom zázname to nie je jasne a zreteľne počuť. Následne si záznam prehral a hliadku zasahujúcu na mieste vyzval, aby žalobcu nenechala odísť. Zasahujúci policajt žalobcu poučil, zakázal mu z miesta odísť a prikázal strpieť úkony na mieste, čím sa pre ďalšie konanie v smere k odchodu z miesta riešenia voči telefónnemu záznamu z rozhovoru s ním sa táto vec stáva irelevantná vzhľadom na to, že žalobca bol opätovne poučený zakročujúcim policajtom na mieste a jeho výzvu neuposlúchol. Súd po dôkladnom preštudovaní spisu sa so závermi správnych orgánov v preskúmavanej veci stotožnil, pretože postupovali podľa zhora uvedených zákonných ustanovení a zásad. Je potrebné poznamenať, že súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci posudzoval otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, alebo či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Napokon posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zistením skutkového stavu správny orgán určil subjekt, ktorý za priestupok zodpovedá a následne určil rozsah zodpovednosti premietnutý do výšky uloženej pokuty. Žalovaný mal pri rozhodovaní dostatočne preukázané, že to bol žalobca, ktorý sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a/, k/ zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená pokuta. Podľa názoru súdu nemožno mať pochybnosti o hodnovernosti svedeckých výpovedí oboch členov hliadky Policajného zboru o priebehu priestupku, tak ako to vyplýva z administratívneho spisu. Súčasťou administratívneho spisu je aj úradný záznam s policajtom, ktorý prebral hovor na linke č. 158. Z uvedenej výpovedi vyplýva, že príslušník Policajného zboru preberajúci telefonický hovor so žalobcom, sa vyjadroval k otázke, či má naďalej zostať žalobca na mieste priestupku, pretože mu príslušníci vykonávajúci zásah nechceli ukázať fotodokumentáciu, mu odpovedal, že na túto fotodokumentáciu nemusí čakať. Keď chcel pokračovať v rozhovore, žalobca mu zložil telefón. Oprávnenie rozhodovať o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov, vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní, ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch založené, a tiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta Správneho poriadku). K hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto zásady môže pristúpiť správny orgán len po tom, ako vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Ich hodnotením dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov pre rozhodnutie významnejších a zákonných možno považovať za pravdivé, a ktoré pravdivé nie sú. Je nevyhnuté, aby na základe vykonaných dôkazov a dôkazov navrhnutých účastníkom konania náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pretože len vtedy môže byť vydané rozhodnutie, ktoré je nielen v súlade so zákonom, ale aj spravodlivé. Súd konštatuje, že správne orgány mali riadne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Zb., pretože neuposlúchol pokyn policajta, súvisiaci s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon. Ďalej porušil ustanovenie § 5 ods. 3 citovaného zákona, pretože osoba sediaca vo vozidle povinne vybavenou bezpečnostným pásom je povinná byť počas jazdy týmto pásom pripútaná. V danom prípade bolo preukázané, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostným pásom a tvrdenie žalobcu, že je taxikárom však ho neoprávňuje nepoužiť bezpečnostný pás v čase, kedy nevykonáva službu taxikára. Táto skutočnosť je zrejmá aj z fotodokumentácie založenej v administratívnom spise, pretože vozidlo nebolo označené transparentom „taxi“. Ďalej došlo k porušeniu § 15 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého v obci vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 60km/h o prekročení svedčí fotodokumentácia, ktorá obsahuje presné údaje o čase a mieste spáchania priestupku s uvedením rýchlosti 79km/h. K výške uloženej sankcii súd zastáva názor, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcií a určení ich druhu a výšky postupoval v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.12.2008 za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za spáchanie ktorých je žalobca uznaný vinným (§22 ods. 1 písm. a/ a písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení v účinnom k 31.12.2002) bolo mu uložené podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.12.2002 s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. sankcia a to pokuta vo výške 4.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 mesiacov. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia o priestupku, prvostupňový správny orgán okrem iných skutočností prihliadol aj na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania aj na jeho následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia a na osobu páchateľa. Správny orgán prihliadol najmä na okolnosti a počínanie účastníka konania. Nerešpektovanie pokynu, výzvy, príkazu alebo požiadavky policajta súvisiace s výkonom jeho oprávnení je možné kvalifikovať ako závažné porušenie základných pravidiel cestnej premávky. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu v čítane pripojeného administratívneho spisu a posudzujúc zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, podľa názoru súdu správne orgány práva žalobcu pri ukladaní sankcie neporušili a správne aplikovali aj zásadu č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1 v správnych sankciách zo dňa 13.02.1991. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.